V Avatare nieje iba sci-fi, preto Vatikán -chladne- zúril
Takmer všetko sa už v rôznych farbách odohralo na Zemi
Tento film odsúdili (nielen) americkí konzervatívni pravičiari, ale tiež aj liberáli, ktorým asi vadí vo všeobecnosti národnooslobodzovací boj, v ktorom sú domorodcom načisto ľahostajné rifle a kokakola. A asi im vadí aj spoločenské (skupinové) vedomie (podľa nich je to len nevedomie) prírodných mimozemšťanov. No a obul sa do toho - čo čert nechcel (alebo chcel?) - aj Vatikán.
Vatikánski hovorcovia sa nevyjadrili len k americkému pôsobivému filmu Avatar. Oni sa jednym vrzom vyjadrili nepriamo, ale priamočiaro aj ku všetkým prírodným národom Zeme, ako i k novodobým prírodným kultúram, a to ako to často býva, veľmi, veľmi naduto, spupne, pohŕdavo a navyše tak nevedomo, že oprávnene pobúrili verejnú mienku v celom svete. Boli by sme naozaj zbavení súdnosti, keby sme túto filmovú snímku pohŕdavo odstrčili len preto, že je holyvudská.
Popravde
povedané, tvorcovia filmu Vatikánske spôsoby celkom obišli, ostali vo
svojich amerických priamych súvislostiach. Nezjaví sa tam žiadna
postava nadutého a povýšeneckého križiaka, aké sú pri podobných
inváziách do krajín "divochov" celkom bežné. Vzhľadom na americké
skutočnosti vyznieva film ako silne kritická (a sebakritická črta)
americkej obchodno-vojenskej mašinérie, a slúži to ku cti autorov, že
dokázali takéto niečo natočiť skôr, ako tvorcovia z krajín, ktoré
Ameriku tak kritizujú (inak šikovne popísal iné americké
obchodno-vojenské skutočnosti tiež "vymyslený" thriller Manchuriánsky
kandidát). Vo filme Avatar snáď nikto nevidí pozemšťanov ako
pozemšťanov. Všetci v nich vidia Američanov. Výbojných, nadutých až
nerozhľadených vesmírnych mariňákov, tak, ako sme ich videli
v natočených i nenatočených dejinných snímkach o inváziach do Panamy,
Grenady a iných krajín sveta, ale i v protiindiánskych vojnách na
"svojom" území. Vojenská technika a neúcta nadovšetko. Dej filmu sa
trochu podobá síce o niečo menej drastickej, i keď tiež krvavej
tohtoročnej kapitalisticko-policajnej invázii do horného toku
peruánskej Amazónie, ktoré sa skončilo pre lukmi a oštepmi vyzbrojených
domorodcov výnimočne víťazne aj vďaka podpore "bielych ľudí" (písali
sme o tom na rozdiel od "slobomilnej" slovenskej tlače v našich
článkoch na Rodnej ceste: http://www.ved.sk/RCcasovka.peru.htm.
Výhrada, že v povstaní je ako vodca zapojený Američan (spolovice v tele
domorodca) - a to má byť chyba - nie je veľmi duchaplná, podobne, ako
obvinenie z rasizmu (ktoré asi vymysleli tí, ktorí vás idú zažalovať,
keď podržíte žene dvere). Vieme, že v dejinách sa podobné veci bežne
diali. Siouxský bojový vodca Divoký kôň mal svetlé oči (bol miešanec),
na čele odporu patagónskych Arakuánov bol svojho času beloch, Gándhí
bol zčasti genetický Angličan a vyprášil Angličanov z Indie a na čele
protiavarského povstania i úspešného boja Slovanov proti križiackym
franským (teda nemeckým...) vojskám bol Samo z ich mnohonárodnostnej
franskej ríše, podľa všetkého tiež miešanec. Napriek tomu skutočnosť,
že sa mimozemské prírodné povstanie nezaobíde bez amerického "mariňáka"
(bývalého člena inváznej námornej pechoty?), je po mnohých v tomto
smere fantastických snímkach pozemských (Posledný samuraj a pod.)
taktrochu podozrivá. Na druhej strane je pochopiteľné, že v americkom
filme hrá hlavnú úlohu Američan, a nie povstalecký Slovák zo Zaježovej,
alebo z Petržalky. Mimochodom, je možné, že tvorcovia naozaj potiahli
niektoré veci z ruských sci-fi filmov, v tejto "brandži" by to nebolo
nič výnimočné. To však, zdá sa, teraz nie je ťažiskom rozsiahlych
prekáračiek.
Film je teda zo
škatuľky sci-fi. Avšak v podstate všetky javy popísané a zvýraznene
vykreslené v tejto snímke, priamo súvisia so skutočnosťami, ktoré sa
diali na našej Matke Zemi. Invázie a okupácie čistých krajín, kde žijú
prírodné národy, čo vidia živu a uctievajú Rodostrom, Veľkú Matku,
Všeducha, duše predkov, to predsa nie je o mimozemšťanoch, to je predsa
aj o Slovanoch, Baltoch, ktorých začiatkom druhého tisícročia
vyvražďovali poslovia Vatikánu a vyrubovali nám posvätné stromy a ešte
aj teraz nám pľujú do očí, lebo im vadí, že znovu a znovu sa rodia deti
prírodného srdca, ktoré nepotrebujú zbožťovať prírodu, lebo príroda je
tak či tak pre nich posvätná, že sa obrodzujú i dospelí, ktoré
odmietajú zbošťovať zbrojársky priemysel,kapitál, ale i tú násilým nám
vnútenú zbožťovanú knihu a zlatú šibenicu, ktorej bozkaním okupanti po
celom svete roznášali nákazlivé choroby i skazu prírodných kultúr. Je
to o nespočetnom množstve znásilnených prírodných národov sveta.
Pretože vyrúbanie posvätných stromov, ktoré šíritelia židokresťanského
náboženstva s takou obľubou páchali prírodným národom a Vatikán
takýchto fanatikov vyznamenával "rádom svätosti", vyrúbanie svätých
stromov nie je o nič menší hriech, ako zbortenie kostola, lebo nový
kostol sa dá postaviť za desať rokov, ale nový posvätný strom nie. Je
pochopiteľné, že vo filme odstrelila obrovský posvätný strom moderná
technika a že ho nerúbali sekerou, ako kedysi u nás Metod. Bolo by
dobré, keby sme nečakali, kým prírodné duchovno obránia mimozenšťania,
ale aby sme si ho ochránili konečne my, pozemšťania.
O tom, že to, čo sa deje okolo Avataru, už nie je len otázkou filmového priemyslu, svedčia aj tieto výroky:
Vatikánsky denník L'Osservatore Romano píše, že napriek "množstvu omamnej a okúzľujúcej technológie", je v ňom len niekoľko "skutočných emócií".
Zaujímavé, keď
nás vatikánski ideológovia poučujú o skutočných emóciách, veď oni a ich
predchodcovia priamo viedli vyhladzovanie prírodných kultúr na Zemi –
to nebol prejav emocionálneho mrzáctva? Skutočné emócie, veľmi
zaujímavá duchovná veličina. Môžeme si len predstavovať, čo by asi na
to povedali podľa vatikánskych príručiek upálené vedmy. Nie je
prekvapivé, ale je to smutné, že ich to nedojalo, asi sa veľmi
nezmenili. Nie je ľahké mať ich rád.
Vatikán
varuje pred myšlienkou uctievania prírody ako božstva, ktorá dominuje v
snímke Avatar (2009). Miestny rozhlas a noviny kritizujú režiséra
Jamesa Camerona za pohrávanie sa s ideou náhrady náboženstva vierou v
prírodu - názor, s ktorým sa stotožňuje i pápež. "Za obrázkami toho nie
je veľa," uvádzajú vatikánske noviny L'Osservatore Romano.
Mimochodom, my,
čo čítame aj iné, ako vatikánske dejiny, vieme, že najprv tu bola
prírodná múdrosť ľudí a najprv tu bola viera v prírodné sily, najprv tu
boli prírodné náboženstvá a až potom násilnými prevratmi a krvavými
vojnami dočasne dosadené takzvané "jediné správne náboženstvo", ktoré
po zrušení násilia dnes, ale upadá o niečo pomalšie, ako komunizmus,
keďže tu bolo násilím udržiavané o niečo dlhšie.
Film má podľa Vatikánu jednoduchý dej a je napriek silným vizuálnym efektom povrchný vo svojom ekologickom posolstve.
Hm, jednoduchý
dej majú všetky genocídy, vyvraždenie "pohanských" polabských Slovanov,
podobne, ako masakry prérijných Šajenov, či amazonských Janomamov. Načo
sa vôbec vyjadrovať k "povrchnému ekologickému posolstvu"? Namiesto
vstupenky do kina si kúpte si odpustky a budete spasení...
K téme
prírody sa vyjadril aj samotný pápež Benedikt XVI. v odkaze k Svetovému
dňu pokoja 1. januára. Hlava "vyvolenej cirkvy" sa obáva v premenu
environmentalizmu na neopohanstvo. Varuje pred akýmikoľvek názormi,
ktoré človeka zrovnávajú s inými žijúcimi organizmami v mene údajnej
vízie rovnosti. "Tieto myšlienky otvárajú cesty novým mnohobožstvám s
nádychom neopohanstva, ktoré vidia zdroj spásy človeka len v prírode,"
vysvetlil a dodal, že hoci množstvo zážitkov pokoja a mieru vedie cez
kontakt s prírodou, správny vzťah medzi človekom a životným prostredím
by nemal viesť k absolutizácii prírody alebo k považovaniu prírody za
dôležitejšiu, než je ľudská bytosť.
Niečo ako
celostné vnímanie, myslenie v prírodných súvislostiach, chápanie
človeka ako súčasti prírody je napriek (účelovej?) zelenej povesti
pápežovi nevlastné. Chráňme "bohapustú" prírodu len a len preto, aby
sme neskapali. Je také ťažké pochopiť aj dnes, v čase ohrozenia
prírodnej rovnováhy a tým pádom aj človeka, že prírodné duchovno je
prirodzené a užitočné, pre zachovanie života dnes nápomocné? A zase tá
honba na pohanov, tentoraz na "neopohanov" (aká to nežná neotortúra).
Označenie "pohan" je mimochodom dokázateľne hanlivé a teda môže byť
chápané aj ako prejav šovinizmu. To by sme mohli chápať aj ako verejné
porušovanie štátnymi zákonmi i medzinárodným právom zaručených
náboženských a občianskych slobôd. Takže je asi naozaj len otázka času,
kedy budú podané prvé trestné oznámenia zo strany ľudských bytostí,
ktorí si ctia prírodu a odmietnu byť za to pohanené.
Vatikánske
médiá na aktuálny kinohit ... "Určite to nie je nástupca majstrovských
sci-fi filmov z minulosti. Vyzdvihuje všetky tie pseudoučenia, ktoré
robia z ekológie náboženstvo milénia. Príroda sa tu nejaví ako dielo,
ktoré treba chrániť, ale ako božstvo, ktoré treba uctievať," zaznelo vo
vatikánskom rozhlase.
Vatikánski hovorcovia sa asi vyznajú v sci-fi, možno v tomto smere majú užité skúsenosti.
Áno, ako obvykle, táto
páka už od časov nastolenia svojej moci (nezabudnime, že nie
najdemokratickejšou a ani nie najnežnejšou cestou) určuje, čo je pravé
učenie (samozrejme, jedine to ich) a čo sú nepravé – cudzím slovom -
"pseudo" učenia. Samozrejme, najviac "pseudo" by mali byť prírodné
duchovná, lebo tie sa znovu nejako rozmáhajú. Keďže šovinizmus
(nadradzovanie sa nad iných) je nielen protiprávny, ale vo svojej
podstate aj protikresťanský, bolo by dobre pouvažovať v širších
súvislostiach, čo všetko je tu "pseudo".
V jednej veci sa ale Vatikán asi naozaj nezmýlil. Že duchovno tisícročia bude prírodné.
zdroj : www.ved.sk
zdroj : www.ved.sk
25.01.2010