Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2010 > > Boli Vandali Slovania? (prvá časť)

Boli Vandali Slovania? (prvá časť)

Boli Vandali Slovania? (prvá časť)

Dvaja kresťanskí historici opisujú v svojich prácach činy slovanských kmeňov na dnešnom území Slovenska o niekoľko storočí skôr ako to uvádza naša oficiálna história. Evanjelický farár Samo Chalupka bol nielen básnikom, ale aj človekom, ktorého zaujímali historické súvislosti. V poznámkach k svojej básni Mor ho!, opisuje osídlenie nášho územia kmeňom Limigantov, nazýva ich Lemiaci. Tí podľa oficiálnej rímskej histórie osídľovali naše územie už stáročia pred narodením Krista. Katolícky kňaz profesor Štefan Šmálik preskúmal históriu iného kmeňa – Kvádov. Z jeho prác vyplýva, že Kvádi neboli germánskym, ale slovanským kmeňom. Z historických prameňov vieme, že Kvádi patrili do kmeňového zoskupenia Svébov – a tak vystupovali až do 5. storočia, kedy všetky tieto slovanské kmene dostávajú súhrnné pomenovanie Vandali.


Z publikácie vydanej vo Švédskom kráľovstve „Den sanna historien om Vandalerna“ sa dozvedáme o osudoch dvoch kmeňov Hasdingovcov a Zilingovcov, ktorí okolo roku 100 po narodení Krista opustili Škandináviu a usadili sa na sever od Dunaja. Do Dunajskej nížiny sa okolo roku 250 n. l. dostal aj kmeň Alánov z vtedajšieho veľkého Arménska. Kmeň Alánov bol už pokrstený a prišiel na územie, kde kresťanstvo s veľkou pravdepodobnosťou už dávno zapustilo korene.
Pre veľa Slovákov, ktorí nepoznajú cirkevnú históriu, bude tiež veľkým prekvapením, že vo vtedajšej Brigétii – dnešnom Komárne, už v roku 251 pracoval kresťanský biskup. Vtedajší pápež Kornélius zvolal do Ríma viac ako 60 biskupov, medzi ktorými bol aj biskup z nášho územia. Vzhľadom na to, že kresťanstvo v tom čase bolo v Rímskej ríši zakázané, mohlo kresťanstvo rozkvitať iba mimo jej územia. Takýmto územím bolo dnešné Slovensko.

Kam sa stratili?
Je potvrdené, že kresťanstvo na našom území zapustilo korene už po roku 200. Z cirkevnej histórie jednoznačne vyplýva, že germánske kmene boli pokrstené až po roku 350 v prvom rade konaním biskupa Wulfillu. Ak v roku 251 niekto krstí obyvateľov nášho územia a títo nie sú Germáni alebo občania Ríma, tak sú s veľkou pravdepodobnosťou Slovania – Kvádi – Svévovia. Profesor Šmálik preštudoval toponymiku (pomenovanie hôr a riek, atď.) z toho obdobia a prišiel k názoru, že keltské názvy sa kombinujú so slovanskými a nie germánskymi – akoby tomu mohlo byť v prípade, že by naše územie v tom období bolo obývané germánskymi kmeňmi. Otázkou zostáva: Prečo cirkevná história mlčí o tomto období? Kolonizácia Panónie a Ilýrie Slovanmi mala niekoľko vĺn. Oficiálne povolenie usadiť sa v Panónii dostávajú slovanskí Vandali od rímskeho cézara Konštantína v roku 335. Problémom cirkvi bol určite fakt, že pokrstení Slovania neakceptovali spojenie cirkvi a svetskej moci. Viac ako 150 rokov trvala ich prvá ozbrojená revolta proti rímskym pápežom a ich svetským ambíciám, ktorú z histórie poznáme ako povstanie Vandalov.
Máloktoré národy majú tak utajenú časť svojej histórie ako Slováci. Ak zohľadníme fakt, že Lemiaci ako slovanské kmene známe tak z gréckej ako latinskej histórie, končia svoju historickú prítomnosť vpádom do Panónie, kde spoločne s Kvádmi pomstia vraždu kvádskeho kráľa, musíme pokračovať v sledovaní histórie týchto kmeňov tak, aby sme zistili pravdu o ich činoch po tomto termíne.

Povstanie Vandalov
Z historických faktov je známe najväčšie proticirkevné povstanie (tzv. povstanie Vandalov) z toho času, ktoré sa začalo práve na území dnešného Slovenska. Pokrstení Slovania protestovali proti spojeniu moci cisára a náboženskej organizácie. Povstanie trvalo viac ako 150 rokov a skončilo sa porážkou Vandalov v Afrike. Ak možno preukázať, že Vandali boli aj Slovania – Slováci, tak je naša história celkom iná ako tá, ktorá je nám oficiálne prezentovaná.
V roku 776 vydal španielsky benediktínsky opát Beatus mapu sveta, na ktorej je zobrazené aj územie dnešného Slovenska. Medzi Dunajom, Moravou, Váhom a Tisou žijú Vandali. To jednoznačne potvrdzuje, že naše územie cirkev považovala za územie úhlavných nepriateľov cirkvi. V tejto perspektíve treba vidieť aj Samovu ríšu. V prípade, že Samo bol vandalským kráľom, tak je jeho rozhovor s Dagobertovým poslom vysvetliteľným, pretože táto cirkevná debata je jadrom sporu medzi cisárom ovládnutou cirkvou a slobodomyseľnými Vandalmi.
Africkým ťažením sa ďalej dá vysvetliť aj Samove mnohoženstvo. Po oficiálnej porážke v severnej Afrike sa Vandali znovu usadili v Európe na územiach obývaných slovanskými kmeňmi. Neskorší výskum a najmä dokumenty Adama ov Bremen, ktorý opisuje pomery v Európe okolo roku 1000 z perspektívy hamburského biskupstva, povereného krstením Slovanov, jasne ukazuje, že cirkev a potomkovia Vandalov si stále nerozumeli.
- A. F. Zvrškovec -
05.02.2010

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet