Boli Vandali Slovania? (druhá časť)
Proti Frankom
História pozná tri veľké vojny medzi Slovákmi – Vandalmi ako nosičmi ranného kresťanstva a Frankami ako vyznavačmi spojenia pápeža a svetskej moci.
O prvom veľkom konflikte sa dozvedáme z rímskych dejín. Pred 31. decembrom roku 406 sa po prekročení rieky Rýn v blízkosti sútoku riek Main a Lippe, stretávajú dve obrovské kresťanské armády. Na jednej strane stoja Frankovia v službách Západného Ríma, ktorý už v tom čase oficiálne prijal kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Na strane druhej – tiež pod kresťanskými vlajkami – stoja slovanské kmene so svojimi spojencami Alánmi. Rímsky pisár, ktorý dokumentoval tento boj, skonštatoval, že „podľa hluku a výkrikov, viera Vandalov je ďaleko silnejšia ako spojenie Ríma s Frankami“. Po tomto víťazstve prešli Vandali celou Európou, aby sa prebili až do severnej Afriky, kde si podmanili staré Kartágo. Po vyplienení Ríma v roku 533, čo bola pomsta za vraždu západorímskeho cisára, sa východorímsky cisár obával, že Vandali môžu dosadiť nového človeka za cisára západného Ríma. Preto sa rozhodol odstrániť túto hrozbu a vojvodca Belisar porazil vandalskú armádu.
Porážkou africkej armády však história Vandalov ďaleko nekončí. Vandali rozptýlení po celej Európe s populačným centrom na území dnešného Slovenska, Panónie a Ilýrie zostávajú verní svojmu náboženskému presvedčeniu.
Druhý voj slovenských Vandalov sa v roku 406 vydal cez Rétiu (dnešné Švajčiarsko) s cieľom dobyť Rím a nastoliť pravú vieru. V ceste im stál rímsky generál Stilicho, tiež syn Vandala. Z obavy pred spojením rímskych légií a Vandalov Stilicha zavraždili v kostole v administratívnom centre západneho Ríma – Ravene. Veľa ľudí sa domnieva, že mesto Rím po roku 300 bol stále centrom Rímskej Ríše. Cisár Konštantín premiestnil sídlo ríše do Konstantinopolu a za administratívne centrum Západorímskej provincie stanovil Ravenu. Mesto Rím sa stalo sídlom kresťanov a jeho pád v roku 410, keď mesto dobili Vizigóti, neznamenal zánik Západorímskej provincie.
Temné obdobia našej histórie (z nejakého dôvodu nekomentované alebo neprebádané) zahŕňajú aj čas medzi porážkou Vandalov v roku 533 a dokumentovanou existenciou Samovej ríše. Z historických prameňov vieme však nasledovné. Proti longobardsko-byzantskému spojenectvu za vlády cisára Justiniána I. sa vytvorilo tzv. slovansko-gepidské spojenectvo. V roku 550 prekračuje viac ako 3000 slovanských – slovenských jazdcov Dunaj. V ďalšom roku ešte väčšia slovenská skupina plieni Ilýriu a Tráciu. Spoločne s ostrogótskym kráľom Totillom bojovali Slovania proti byzantskej armáde v regióne dnešných Benátok. Najväčšie víťazstvo Slovanov je z roku 555, keď Slovania pri Hadrianopole porazili byzantské vojsko.
Druhým známym konfliktom medzi Frankami a Vandalmi je práve konflikt medzi Samom a Dagobertom ako kráľom Frankov. Z tejto histórie je dnes zrejmé, že Samo v diskusii s Fredegardovým vyslancom Sychariusom v roku 631 hovorí o téme arianizmus kontra katolicizmus pred hlavnou bitkou. Samo bezpochyby vyznával toho istého boha ako Frankovia. V svojej odpovedi však neuznáva spojenie medzi Pápežom a jeho tzv. zástupcom Dagobertom. Samova odpoveď: „Ak vy ste Božími sluhami a my psami Boha, vtedy vy neprestajne proti nemu konáte a my sme si vzali dovolenie zubami vás roztrhať!“ Samove víťazstvo nad Frankami zabezpečilo náboženskú slobodu až do čias Veľkomoravskej ríše.
Avari a Maďari
Prítomnosť Avarov na našom vtedajšom slovanskom území (dnešná Slavónia) je jednoznačne mocenským prejavom Východorímskeho cisára po porážke slovenských Vandalov s cieľom podmaniť si zvyšky slovanských kmeňov na týchto územiach. Takisto mohli Avari vyvážiť tlak Frankov na východ v období vojenského oslabenia Slovanov. S čím cisár zjavne nerátal, bolo, že už niekoľko rokov po ich usadení sa na slovanských územiach zaútočia Avari spoločne so Slovanmi na Východorímsku ríšu.
Keď sa Frankom konečne podarilo poraziť Avarov v roku 796, boli slovanské kmene už dostatočne silné, aby dokázali čeliť franskej expanzii na východ. V tom istom roku, keď došlo k porážke Avarov, dochádza aj ku konaniu tzv. Dunajskej synódy, v ktorej rímska cirkev zavádza cirkevné rozdelenie starej panónskej provincie. V najbližších sto rokoch odoláva Veľkomoravská ríša tlaku Frankov na východ.
Do tohto obdobia sa datuje aj príchod staromaďarských kmeňov na tieto slovanské územia. Ak však zohľadníme fakty z Poľsko–uhorskej kroniky, tak sa dozvieme, že staromaďarské kmene prišli v službách veľkomoravských panovníkov. Ich prvou úlohou bolo pomstiť kráľa Kazimíra, ktorého Veľkomoravania dosadili za kráľa Chorvátov. Chorváti ho ako nevlastného zabili, ale pomstu vykonali starí Maďari. Ich vodca starý Arpád si po patričnom ceremoniálnom zjavení anjela zobral za manželku Chorvátku.
Snaha Frankov presadiť svoj vplyv až k hraniciam Východorímskej ríše mala nielen náboženskú, ale aj praktickú stránku. Pomocou náboženstva sa Frankovia cez cisársky titul stávali kráľmi kráľov, čo im zabezpečovalo spojencov v prípadných vojnách voči bulharskému kráľovi a východorímskemu cisárovi.
Porážkou africkej armády však história Vandalov ďaleko nekončí. Vandali rozptýlení po celej Európe s populačným centrom na území dnešného Slovenska, Panónie a Ilýrie zostávajú verní svojmu náboženskému presvedčeniu.
Druhý voj slovenských Vandalov sa v roku 406 vydal cez Rétiu (dnešné Švajčiarsko) s cieľom dobyť Rím a nastoliť pravú vieru. V ceste im stál rímsky generál Stilicho, tiež syn Vandala. Z obavy pred spojením rímskych légií a Vandalov Stilicha zavraždili v kostole v administratívnom centre západneho Ríma – Ravene. Veľa ľudí sa domnieva, že mesto Rím po roku 300 bol stále centrom Rímskej Ríše. Cisár Konštantín premiestnil sídlo ríše do Konstantinopolu a za administratívne centrum Západorímskej provincie stanovil Ravenu. Mesto Rím sa stalo sídlom kresťanov a jeho pád v roku 410, keď mesto dobili Vizigóti, neznamenal zánik Západorímskej provincie.
Temné obdobia našej histórie (z nejakého dôvodu nekomentované alebo neprebádané) zahŕňajú aj čas medzi porážkou Vandalov v roku 533 a dokumentovanou existenciou Samovej ríše. Z historických prameňov vieme však nasledovné. Proti longobardsko-byzantskému spojenectvu za vlády cisára Justiniána I. sa vytvorilo tzv. slovansko-gepidské spojenectvo. V roku 550 prekračuje viac ako 3000 slovanských – slovenských jazdcov Dunaj. V ďalšom roku ešte väčšia slovenská skupina plieni Ilýriu a Tráciu. Spoločne s ostrogótskym kráľom Totillom bojovali Slovania proti byzantskej armáde v regióne dnešných Benátok. Najväčšie víťazstvo Slovanov je z roku 555, keď Slovania pri Hadrianopole porazili byzantské vojsko.
Druhým známym konfliktom medzi Frankami a Vandalmi je práve konflikt medzi Samom a Dagobertom ako kráľom Frankov. Z tejto histórie je dnes zrejmé, že Samo v diskusii s Fredegardovým vyslancom Sychariusom v roku 631 hovorí o téme arianizmus kontra katolicizmus pred hlavnou bitkou. Samo bezpochyby vyznával toho istého boha ako Frankovia. V svojej odpovedi však neuznáva spojenie medzi Pápežom a jeho tzv. zástupcom Dagobertom. Samova odpoveď: „Ak vy ste Božími sluhami a my psami Boha, vtedy vy neprestajne proti nemu konáte a my sme si vzali dovolenie zubami vás roztrhať!“ Samove víťazstvo nad Frankami zabezpečilo náboženskú slobodu až do čias Veľkomoravskej ríše.
Avari a Maďari
Prítomnosť Avarov na našom vtedajšom slovanskom území (dnešná Slavónia) je jednoznačne mocenským prejavom Východorímskeho cisára po porážke slovenských Vandalov s cieľom podmaniť si zvyšky slovanských kmeňov na týchto územiach. Takisto mohli Avari vyvážiť tlak Frankov na východ v období vojenského oslabenia Slovanov. S čím cisár zjavne nerátal, bolo, že už niekoľko rokov po ich usadení sa na slovanských územiach zaútočia Avari spoločne so Slovanmi na Východorímsku ríšu.
Keď sa Frankom konečne podarilo poraziť Avarov v roku 796, boli slovanské kmene už dostatočne silné, aby dokázali čeliť franskej expanzii na východ. V tom istom roku, keď došlo k porážke Avarov, dochádza aj ku konaniu tzv. Dunajskej synódy, v ktorej rímska cirkev zavádza cirkevné rozdelenie starej panónskej provincie. V najbližších sto rokoch odoláva Veľkomoravská ríša tlaku Frankov na východ.
Do tohto obdobia sa datuje aj príchod staromaďarských kmeňov na tieto slovanské územia. Ak však zohľadníme fakty z Poľsko–uhorskej kroniky, tak sa dozvieme, že staromaďarské kmene prišli v službách veľkomoravských panovníkov. Ich prvou úlohou bolo pomstiť kráľa Kazimíra, ktorého Veľkomoravania dosadili za kráľa Chorvátov. Chorváti ho ako nevlastného zabili, ale pomstu vykonali starí Maďari. Ich vodca starý Arpád si po patričnom ceremoniálnom zjavení anjela zobral za manželku Chorvátku.
Snaha Frankov presadiť svoj vplyv až k hraniciam Východorímskej ríše mala nielen náboženskú, ale aj praktickú stránku. Pomocou náboženstva sa Frankovia cez cisársky titul stávali kráľmi kráľov, čo im zabezpečovalo spojencov v prípadných vojnách voči bulharskému kráľovi a východorímskemu cisárovi.
12.02.2010