Boli Vandali Slovania? (tretia časť)
Učili vyučených
Keď veľkomoravský vládca Rastislav nakoniec prišiel k názoru, že starý arianizmus už nemá silu odolať západnému a východnému kresťanstvu, požiadal o „nových“ učiteľov, ktorí podľa jeho textu však majú učiť tých, ktorí sú už dávno vyučení. Po sérii veľkých a malých intríg to vyzerá tak, že vplyv Ríma bude v ríši väčší ako vplyv Byzancie.
Dnes už nikto nevie, alebo si nechce spomenúť, ako to vlastne bolo a čo zapríčinilo, že v roku 907 bola v bitke pri Bratislave porazená franská armáda po tretíkrát v histórii tak, že ako kronikár uvádza „v tejto bitke padol výkvet bavorskej šľachty…“. Bitka však bola – podľa jediného historického prameňa – vedená staromaďarskými vodcami a nastoľuje sa otázka, či to tak bolo a čo sa stalo po tejto bitke.
O rok neskôr uvádzajú napríklad Salzburgské letopisy nasledovné: „Spomínané vojsko Uhrov, vedené Slovanmi, spôsobilo v Sasku mnoho trápenia. Keď získalo nesmiernu korisť, stretlo sa pri návrate do Daleminska s iným vojskom Uhrov, ktorí sa vyhrážali, že vojensky napadnú ich priateľov (Dalemincov), pretože tí im pomoc odopierali, zatiaľ, čo (prvé vojsko) doviedli k takej koristi. Tak sa stalo, že Sasko bolo Uhrami spustošené druhýkrát a kým prvé vojsko očakávalo to druhé v Daleminsku, Sasko sa dostalo do takej biedy, že v tom istom roku Sasi opustili vlastnú pôdu, aby iným národom slúžili za denný chlieb.“ Z histórie týchto období sú známe aj plienenia kláštorov a kostolov v dnešnom Švajčiarsku a Belgicku. Až v roku 955 sa Frankom konečne podarilo zastaviť tlak Slovanov a Maďarov v bitke pri Lechu. Na strane Frankov sa nachádza iba jediný slovanský kmeň – Česi.
Kontinuitu pokrstenia Slovanov už pred príchodom Cyrila a Metoda možno nájsť v texte, v ktorom v rou 873 naši predkovia píšu pápežovi Jánovi VIII.: „Pretože prv otcovia naši od svätého Petra prijali krst…“ Takže už v apoštolských časoch boli na našom území Slovania pokrstení.
Z histórie Vandalov
Históriu Vandalov dokumentovalo niekoľko spisovateľov. Najdôležitejším zdrojom histórie Vandalov je pisár vojvodcu Belisara Prokopius vo svojom diele Anekdota. Druhým dôležitým zdrojom je biskup Adam ov Bremen. Tento biskup zodpovedá za Hamburg a práve Hamburg bol poverený krstením Slovanov. V jeho dokumentoch je jednoznačne potvrdené, že Vandali boli Slovanmi. Zároveň opisuje mená slovanských kmeňov, ktoré tvorili podstatnú časť vandalského spoločenstva. Preukazuje tiež, že tieto kmene počas prvého tisícročia voľne putovali medzi Škandináviou a Ilýriou. Dve mapy potvrdzujú, že Veľkomoravská ríša má svoj obraz v Škandinávii, a že škandinávski Vinili na obrázku z Vatikánskej knižnice opúšťajú svoj domov, aby sa usadili niekde medzi Slovanmi v Európe.
Veľa historikov sa domnieva, že v období pred nástupom Veľkomoravskej ríše sa v dnešnej Európe rozprestierala iná tzv. Vandalská ríša, ktorej história bola dôsledne vymazaná zo všetkých historických záznamov. Z arabských prameňov, ktorých zdrojom je veľvyslanec Ibrahim Ibn Jakub na dvore franského kráľa Otta I. okolo roku 950, sa dozvedáme o Slovanskej – Vandalskej ríši, ktorá sa rozprestiera medzi Sýrskym morom (Stredozemné more) až k severným oceánom (Baltické more). Ibrahim opisuje históriu tejto ríše a jej rozpad. Je celkom možné, že to, čo my dnes nazývame obdobím temna, bolo obdobím temna z pohľadu Vatikánu a nie temna z pohľadu tých, ktorí v tomto období žili na našom území.
Je tiež celkom možné, že história Vikingov sa začína návratom Vandalov do svojich pôvodných rodísk. Ako je inak možné, že navigačné a bojové umenie sa zrazu stáva vlastníctvom kmeňov usadených v južnej Škandinávii. Záhada Vandalov je aj záhadou prepojenia Škandinávie a Slovenska. Ako sa dá vysvetliť fakt, že švédska kráľovná Kristína ukončila svoj život v Ríme a na jej náhrobnom kameni je napísané, že skonala ako kráľovná Vandálie. Doteraz neboli prezentované žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že Švédsko a naše územie sú prepojené historickými udalosťami. Možno bude zaujímavé analyzovať mapu južného Švédska z 12. storočia. Nachádzame tam mesto Morávia, z ktorého vyteká rieka Netra.
Fakty uvedené v tomto článku určite nie sú stopercentným dôkazom historických súvislostí. Stačia však na vytvorenie hypotézy o našej histórii, ktorá si zaslúži pozornosť nás všetkých.
O rok neskôr uvádzajú napríklad Salzburgské letopisy nasledovné: „Spomínané vojsko Uhrov, vedené Slovanmi, spôsobilo v Sasku mnoho trápenia. Keď získalo nesmiernu korisť, stretlo sa pri návrate do Daleminska s iným vojskom Uhrov, ktorí sa vyhrážali, že vojensky napadnú ich priateľov (Dalemincov), pretože tí im pomoc odopierali, zatiaľ, čo (prvé vojsko) doviedli k takej koristi. Tak sa stalo, že Sasko bolo Uhrami spustošené druhýkrát a kým prvé vojsko očakávalo to druhé v Daleminsku, Sasko sa dostalo do takej biedy, že v tom istom roku Sasi opustili vlastnú pôdu, aby iným národom slúžili za denný chlieb.“ Z histórie týchto období sú známe aj plienenia kláštorov a kostolov v dnešnom Švajčiarsku a Belgicku. Až v roku 955 sa Frankom konečne podarilo zastaviť tlak Slovanov a Maďarov v bitke pri Lechu. Na strane Frankov sa nachádza iba jediný slovanský kmeň – Česi.
Kontinuitu pokrstenia Slovanov už pred príchodom Cyrila a Metoda možno nájsť v texte, v ktorom v rou 873 naši predkovia píšu pápežovi Jánovi VIII.: „Pretože prv otcovia naši od svätého Petra prijali krst…“ Takže už v apoštolských časoch boli na našom území Slovania pokrstení.
Z histórie Vandalov
Históriu Vandalov dokumentovalo niekoľko spisovateľov. Najdôležitejším zdrojom histórie Vandalov je pisár vojvodcu Belisara Prokopius vo svojom diele Anekdota. Druhým dôležitým zdrojom je biskup Adam ov Bremen. Tento biskup zodpovedá za Hamburg a práve Hamburg bol poverený krstením Slovanov. V jeho dokumentoch je jednoznačne potvrdené, že Vandali boli Slovanmi. Zároveň opisuje mená slovanských kmeňov, ktoré tvorili podstatnú časť vandalského spoločenstva. Preukazuje tiež, že tieto kmene počas prvého tisícročia voľne putovali medzi Škandináviou a Ilýriou. Dve mapy potvrdzujú, že Veľkomoravská ríša má svoj obraz v Škandinávii, a že škandinávski Vinili na obrázku z Vatikánskej knižnice opúšťajú svoj domov, aby sa usadili niekde medzi Slovanmi v Európe.
Veľa historikov sa domnieva, že v období pred nástupom Veľkomoravskej ríše sa v dnešnej Európe rozprestierala iná tzv. Vandalská ríša, ktorej história bola dôsledne vymazaná zo všetkých historických záznamov. Z arabských prameňov, ktorých zdrojom je veľvyslanec Ibrahim Ibn Jakub na dvore franského kráľa Otta I. okolo roku 950, sa dozvedáme o Slovanskej – Vandalskej ríši, ktorá sa rozprestiera medzi Sýrskym morom (Stredozemné more) až k severným oceánom (Baltické more). Ibrahim opisuje históriu tejto ríše a jej rozpad. Je celkom možné, že to, čo my dnes nazývame obdobím temna, bolo obdobím temna z pohľadu Vatikánu a nie temna z pohľadu tých, ktorí v tomto období žili na našom území.
Je tiež celkom možné, že história Vikingov sa začína návratom Vandalov do svojich pôvodných rodísk. Ako je inak možné, že navigačné a bojové umenie sa zrazu stáva vlastníctvom kmeňov usadených v južnej Škandinávii. Záhada Vandalov je aj záhadou prepojenia Škandinávie a Slovenska. Ako sa dá vysvetliť fakt, že švédska kráľovná Kristína ukončila svoj život v Ríme a na jej náhrobnom kameni je napísané, že skonala ako kráľovná Vandálie. Doteraz neboli prezentované žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že Švédsko a naše územie sú prepojené historickými udalosťami. Možno bude zaujímavé analyzovať mapu južného Švédska z 12. storočia. Nachádzame tam mesto Morávia, z ktorého vyteká rieka Netra.
Fakty uvedené v tomto článku určite nie sú stopercentným dôkazom historických súvislostí. Stačia však na vytvorenie hypotézy o našej histórii, ktorá si zaslúži pozornosť nás všetkých.
20.02.2010