SRD počas olympiády
Ahojte, nedá mi, aby som sa s Vami nepodelila o moju skúsenosť, ako funguje Slovenský reprezentačný dom ďalej len (SRD) počas olympiády vo Vancouveri. Hrdí sa tým, že je prvýkrát v histórii otvorený širokej verejnosti a úspešne propaguje našu krajinu www.repredom.sk. V skutočnosti máš slovenský dom robí našej krajine takú hanbu, že by lepšie urobil, keby bol zavretý. Keby sme tam nemali predplatené lístky na jedno vystúpenie, už tam ani nikdy neprídeme.
Prvýkrát sme sa v SRD boli pozrieť v nedeľu, keď sme boli na kultúrnom predstavení Cigánski diabli. Bolo to veľmi pekne vystúpenie. Celí nadšení sme si po predstavení chceli kúpiť v rámci „repredomu“ v bare vodu a kávu, nedalo sa však. Typický slovensky prístup, na ktorý som si už za tie roky odvykla. Organizátori nám povedali, že bežné pitie a jedlo sa tam kúpiť nedá, ale ak si zaplatíme 60 dolárový obedový lístok na osobu, potom sa môžeme najesť aj napiť z bufetového stola. My sme im ale vysvetlili, že si chceme kúpiť len niečo na pitie. Nedalo sa, tak sme si šli kávu kúpiť na vedľajšiu ulicu za 2,5 dolára :). Len pre informáciu, vo Vancouveri sa za 60 dolárov najedia dvaja ľudia a nie jeden v kvalitnej reštaurácii.
Po tomto zážitku som prišla do SRD aj s kamarátkou vypomôcť ako dobrovoľníčka hosteska (ešte pred časom sme sľúbili, že prídeme pomôcť) na večernú smenu od 18 hod do 23 hod. V tom čase nám dali organizátori inštrukcie, že našou úlohou bude kontrolovať, či návštevníci majú zakúpený večerný lístok za 115 dolárov vrátane dane za osobu, ktorý zahŕňa večeru (jedlo a pitie) a návštevníci môžu ostať do polnoci. Pre informáciu, za tuto sumu si môžete vo Vancouveri zarezervovať noc + dostanete v cene raňajky v dobrom hoteli alebo a minimálne 2 ľudia sa môžu najesť v extra luxusnej reštaurácii.
Tak sme sa organizátorov opýtali, že či si budú môcť ľudia prísť len posedieť pri pivku, vínku a zaplatiť len za to resp. prezrieť si zadarmo pavilón. A oni, že nie, musia si kúpiť lístok za 115 dolárov. Tak sme sa opýtali, či si myslia, že ľudia zaplatia také peniaze, ale evidentne im to bolo jedno. Tak sme to išli vyskúšať v praxi. Všetci návštevníci vrátane Slovákov, Kanaďanov a turistov z iných krajín sa po vypočutí ceny lístkov zvrtli na pate a znechutene odišli. Niektorí boli sklamaní, niektorí nahnevaní, jeden chalan kričal cez ulicu, že na Slovensko v živote nedôjde.
Za cely večer počas piatich hodín, čo sme tam stali si lístok nekúpil ANI JEDEN JEDINY človek, dobre počujete, ani jeden. "Zabávalo" sa tam len kopec slovenských VIP osôb, organizačného štábu, manažérov v rámci SRD. Najpotupnejšie bolo sledovať tvare tých turistov, čo si o nasej krajine myslia. My sme sa tam s kamarátkou hanbili ako pes a len sme sa im ospravedlnili. S organizátormi sme sa dohodli, že už viac neprídeme pomôcť, lebo sa nevieme stotožniť s ich politikou a nechceme byt súčasťou tejto blamáže.
To, že o ulicu ďalej bol otvorený Írsky olympijsky dom a bolo tam dobrých 2000 ľudí, ktorí sa tam zabávali, pili pivo, lebo sa tam predávalo za 8 dolárov, to nikoho netankovalo. A mne ešte dôjde manažérka a povie mi, že akí sú tu vo Vancouveri ľudia sprostí, že idú piť do írskeho domu za 8 dolárov, keď u nás môžu piť a jest do nemoty cely večer za 115 dolárov :) Ja som nevedela, či sa mam smiať alebo plakať.
K tomu všetkému treba spomenúť príšernú jazykovú vybavenosť jedného slovenského manažéra, ktorý to tam mal akože všetko pod palcom a ktorý požadoval, aby všetky rozhodnutia išli cez neho. Jeho arogantnosť, neschopnosť boli očarujúce. Keď som sa ho opýtala, že za koľko predávame vlajky, odpovedal "že to nech nechám na neho" :) Keď sa objavili reportéri zo známej lokálnej stanice, ktorí chceli natočiť o SRD šot, bolo im povedané, že event-manažérka je síce prítomna, ale je zaneprázdnená a musia počkať :) ale aspoň sa dočkali :) Potom nafilmovali v pavilóne "vynikajúcu" atmosféru s prázdnymi bufetovými stolmi, zívajúcimi papalášmi, žiadnymi turistami a živou Ľudovou hudbou, čo hrala pre nikoho. Keď dvaja návštevníci boli zvedaví ako chuti náš tradičný alkohol slivovica, manažér nám flexibilne oznámil, že slivovicu majú, ale iba pre prezidentsky salónik :)
Jediné, čomu som rada je to, že turisti neboli takí sprostí, že by platili za večerný lístok také prachy. Hanba slovenským organizátorom slovenského repredomu. Keby sme sa my, ktorí tu žijeme, tak správali k ľuďom tu v Kanade, o týždeň nemám robotu. Ak budú našu krajinu reprezentovať takíto ľudia, navždy budeme v zahraničí všetkým na posmech. Aj kopec mojich kanadských kamarátov sa chcelo isť pozrieť na SRD, ale už neprídu.
Rozmýšľali sme, či dať naše zážitky do slovenských novín, nevieme, či to ma vôbec nejaký význam a či by to niečo vôbec zmenilo. Tak to prosím pre ošlite aspoň Vašim známym.
Po tomto zážitku som prišla do SRD aj s kamarátkou vypomôcť ako dobrovoľníčka hosteska (ešte pred časom sme sľúbili, že prídeme pomôcť) na večernú smenu od 18 hod do 23 hod. V tom čase nám dali organizátori inštrukcie, že našou úlohou bude kontrolovať, či návštevníci majú zakúpený večerný lístok za 115 dolárov vrátane dane za osobu, ktorý zahŕňa večeru (jedlo a pitie) a návštevníci môžu ostať do polnoci. Pre informáciu, za tuto sumu si môžete vo Vancouveri zarezervovať noc + dostanete v cene raňajky v dobrom hoteli alebo a minimálne 2 ľudia sa môžu najesť v extra luxusnej reštaurácii.
Tak sme sa organizátorov opýtali, že či si budú môcť ľudia prísť len posedieť pri pivku, vínku a zaplatiť len za to resp. prezrieť si zadarmo pavilón. A oni, že nie, musia si kúpiť lístok za 115 dolárov. Tak sme sa opýtali, či si myslia, že ľudia zaplatia také peniaze, ale evidentne im to bolo jedno. Tak sme to išli vyskúšať v praxi. Všetci návštevníci vrátane Slovákov, Kanaďanov a turistov z iných krajín sa po vypočutí ceny lístkov zvrtli na pate a znechutene odišli. Niektorí boli sklamaní, niektorí nahnevaní, jeden chalan kričal cez ulicu, že na Slovensko v živote nedôjde.
Za cely večer počas piatich hodín, čo sme tam stali si lístok nekúpil ANI JEDEN JEDINY človek, dobre počujete, ani jeden. "Zabávalo" sa tam len kopec slovenských VIP osôb, organizačného štábu, manažérov v rámci SRD. Najpotupnejšie bolo sledovať tvare tých turistov, čo si o nasej krajine myslia. My sme sa tam s kamarátkou hanbili ako pes a len sme sa im ospravedlnili. S organizátormi sme sa dohodli, že už viac neprídeme pomôcť, lebo sa nevieme stotožniť s ich politikou a nechceme byt súčasťou tejto blamáže.
To, že o ulicu ďalej bol otvorený Írsky olympijsky dom a bolo tam dobrých 2000 ľudí, ktorí sa tam zabávali, pili pivo, lebo sa tam predávalo za 8 dolárov, to nikoho netankovalo. A mne ešte dôjde manažérka a povie mi, že akí sú tu vo Vancouveri ľudia sprostí, že idú piť do írskeho domu za 8 dolárov, keď u nás môžu piť a jest do nemoty cely večer za 115 dolárov :) Ja som nevedela, či sa mam smiať alebo plakať.
K tomu všetkému treba spomenúť príšernú jazykovú vybavenosť jedného slovenského manažéra, ktorý to tam mal akože všetko pod palcom a ktorý požadoval, aby všetky rozhodnutia išli cez neho. Jeho arogantnosť, neschopnosť boli očarujúce. Keď som sa ho opýtala, že za koľko predávame vlajky, odpovedal "že to nech nechám na neho" :) Keď sa objavili reportéri zo známej lokálnej stanice, ktorí chceli natočiť o SRD šot, bolo im povedané, že event-manažérka je síce prítomna, ale je zaneprázdnená a musia počkať :) ale aspoň sa dočkali :) Potom nafilmovali v pavilóne "vynikajúcu" atmosféru s prázdnymi bufetovými stolmi, zívajúcimi papalášmi, žiadnymi turistami a živou Ľudovou hudbou, čo hrala pre nikoho. Keď dvaja návštevníci boli zvedaví ako chuti náš tradičný alkohol slivovica, manažér nám flexibilne oznámil, že slivovicu majú, ale iba pre prezidentsky salónik :)
Jediné, čomu som rada je to, že turisti neboli takí sprostí, že by platili za večerný lístok také prachy. Hanba slovenským organizátorom slovenského repredomu. Keby sme sa my, ktorí tu žijeme, tak správali k ľuďom tu v Kanade, o týždeň nemám robotu. Ak budú našu krajinu reprezentovať takíto ľudia, navždy budeme v zahraničí všetkým na posmech. Aj kopec mojich kanadských kamarátov sa chcelo isť pozrieť na SRD, ale už neprídu.
Rozmýšľali sme, či dať naše zážitky do slovenských novín, nevieme, či to ma vôbec nejaký význam a či by to niečo vôbec zmenilo. Tak to prosím pre ošlite aspoň Vašim známym.
22.02.2010