Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2010 > > Konope, konope ...

Konope, konope ...

Konope, konope ...

Pestovanie konopí bolo v dolnosrňanskom chotári dosť rozšírené. Moji rodičia ich tiež pestovali a najlepšie sa im darilo v lokalite zvanej „Na zelničkách“ a v „Ipech sádku“ (pomenovanie vzniklo po dvoch starých dievkach). Rád som tam chodieval, lebo popri omamnej vôni vysokých konopí veľmi dobre darilo v úrodnej pôde rajčinám, uhorkám, kapuste a inej zelenine.


A v tesnej blízkosti bol veľký ovocný sad s najskoršími čerešňami – májovkami. Vždy som sa ich najedol, keď sme s otcom prechádzali okolo pri rannej výprave za hríbmi do hlbokého lesa nad Trenčianskými Bohuslavicami – otec hovoril, že ideme do Turecka (miestny názov hory Turecká).
Keď konope dosiahli technologickú zrelosť, skosákom sme ich zožali, poviazali do snopov a potom putovali do Klanečnice sa vymáčať. Do dna riečky v predom vyhliadnutej hlbočine sa zatĺkli silné drevené koly a medzi ne naukladali a previazali viazaničky konopí. Napokon sa zaťažili ťažkými kamennými balvanmi a ponechali určitý čas máčaniu. Pravda, ak medzitým neprišla pohroma v podobe veľkej vody po búrke a milé konope aj s kolami nezobrala do Váhu – i to sa stávalo.
Ak všetko dobre dopadlo vymáčané konope sa z vody vybrali, vysušili a prostriedku nášho dvora dostala miesto „technika“. Na trliciach prudkými údermi piestov, upevnených na spôsob jednoramenných pák, sa rozmliaždilo povrchové tkanivo rastlinných stebiel. Následne na „hachliach“ (klinových hrebeňoch) sa odstránilo pazderie, získaná kúdela sa ešte prečistila a potom s použitím praslíc a kolovrátov cez šikovné prsty žien sa rodili konopné nite.
Pekne namotané na špeciálnych cievkach sa pri tkaní plátna na krosnách vkladali do „člnkov“, ktoré s použitím oboch rúk tkáčky prehadzovali medzi natiahnutými niťami zľava do prava a opačne. Bol to veľmi zaujímavý, dôvtipný výrobný postup a dokázal som pri ňom presedieť celé hodiny.
Konopné látky doma utkané mali široké použitie v domácnostiach. Slúžili ako podkladový materiál pre súčasti dolnosrňanského kroja, k vyšívaniu i pre šitie pracovných širokých gatí nohavíc. Hotové látky pred použitím však bolo nutné ešte dobre vypláchať vo vode – k tomu gazdiné využívali vtedy ešte čistú vodu Klanečnice, v ktorej aj inú bielizeň bežne pláchali.
Pre nás deti, bola Klanečnica kúpaliskom – skákali sme do nej z konárov okolo rastúcich vŕb a ohromne bavili na dievčatách, ktoré sa kúpavali v košieľkach. Pri vstupe do vody sa im tieto vzdúvali na hladinu, pričom odhaľovali to, čo malo byť pred chlapcami skryté ...

- Milan Bušo - DOLNOSRNIANSKE noviny -
01.04.2010

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet