Prevrat v Kirgizsku, afgánske narkotiká a USA
Kým kirgizská dočasná vláda hľadá bankové účty Kurmanbeka Bakijeva a Alexander Lukašenko veľkoryso pozýva zvrhnutého prezidenta do Bieloruska, moskovskí blogeri zverejnili senzačný objav. Podarilo sa im odhaliť dôkaz o tom, že za prevratom v Kirgizsku stoja Spojené štáty a celá zápletka s prevratom sa točí okolo tranzitu afgánskych narkotík.
Osemnásteho apríla anglojazyčný ruský blog Oriental Review uverejnil článok „Bude Kirgizsko ďalším narkotikovým štátom?“ V článku sa uvádza, že odkedy sa v Afganistane objavili vojská USA a NATO, výroba narkotík v tejto krajine mnohonásobne stúpla a susedné Kirgizsko sa zmenilo na hlavný dopravný uzol na „veľkej heroínovej ceste“ – trase na prepravu afgánskych narkotík na európske a ázijské trhy.
Autor článku píše, že veľmi pravdepodobne nezákonný zisk z obchodu s drogami bol hlavným zdrojom grandiózneho obohatenia bakijevského klanu v období jeho prezidentského pôsobenia v rokoch 2005-2010. Existujú mnohé svedectvá o tom, že Bakijevov príchod k moci v marci 2005 na vlne tzv. „tulipánovej revolúcie“ financovala a podporovala prekvitajúca medzinárodná narkomafia. V článku sa poukazuje na to, že v roku 2010, rovnako ako v roku 2005 geostrategické záujmy USA a medzinárodnej mafie boli totožné; takže pre americký establishment bolo celkom logické „využiť služby narkobarónov na zvrhnutie Bakijeva“. Rovnaký názor vyslovil aj publicista a politický komentátor Alexander Prochanov: „Revolúcia v Kirgizsku je revolúcia, ktorú zorganizovali narkoobchodníci. Práve narkoobchodníci zmenili režim Akijeva na režim Bakijeva a teraz režim Bakijeva na režim tejto slávnej Ruže. Rovnako ako v minulosti, Kirgizsko je stále mohutnou prepravnou tepnou narkotík smerujúcou do Ruska."
Sila narkobarónov v Kirgizsku je veľmi veľká; podľa percentuálnych hodnotení je plocha výsevu ópiového maku v Kirgizsku približne rovnaká ako pre rovnakú kultúru v Afganistane. Na druhej strane, Kirgizsko je bázou pre americké vojensko-vzdušné sily, ktorá leží na medzinárodnom letisku Manas v Biškeku. Je to dôležitý uzol, ktorý sa používa na dopravu vojakov a nákladov do Afganistanu. Na tretej strane, kirgizské organizácie pre ľudské práva opakovane vyhlasovali, že táto americká báza sa stala zastávkou v globálnej sieti medzinárodného narkobiznisu. Keď v septembri 2009 opakovane zaznelo toto vyhlásenie, k názoru kirgizských ochrancov ľudských práv sa opatrne pripojil aj Peking: „V minulosti niektorí odborníci tvrdili, že leteckú bázu Manas v Kirgizsku môžu využiť zahraniční vojaci na tranzit narkotík z Afganistanu“.
Tézu o zhode okolností medzi prevratom v Kirgizsku a záujmami USA a záujmami narkomafie autor článku v Oriental Review podložil faktom, ktorý doteraz nebol nikde publikovaný a má silu materiálneho dôkazu. Siedmeho apríla na internetovej stránke The Daily Telegraph sa objavila fotogaléria snímok urobených na vrchole krvavých udalostí v Biškeku.
Na jednej snímke opozičný vojak strieľa z Kalašnikova neďaleko hlavnej vládnej budovy. Najzaujímavejšie na snímke je, že automat ozbrojeného povstalca je vybavený holografickým zameriavačom EOTech 500-tej série výroby americkej spoločnosti US L-3 Communications EOTech Corporatio (maloobchodná cena tohto predmetu je, podľa autora, 600 dolárov, alebo štyri priemerné mesačné platy v Kirgizsku).
Spoločnosť EOTech sa zaoberá výrobou holografických zameriavačov od roku 1996. Podľa existujúcich Pravidiel medzinárodného obchodu so zbraňami (International Traffic in Arms Regulations – ITAR), obchod a vývoz tohto druhu zbrane si vyžaduje licenciu, ktorú vydáva Štátny department a ministerstvo obchodu USA. Po vojenských skúškach bol obmedzený počet holografických zameriavačov vyvezený do Iraku a istá časť bola použitá na vyzbrojenie americkej polície. Daný model sa do Ruska a Kirgizska nikdy oficiálne nedodával, takže automaty typu AK s týmito zameriavačmi nemohli vojaci kirgizských špeciálnych oddielov používať.
Fotografia v The Daily Telegraph sa tak stala dôkazom toho, že kirgizský ozbrojený prevrat bol na jednej strane „živený“ z vojenských báz USA v Afganistane alebo v samotnom Kirgizsku. Samozrejme, znamená to, že sa tak dialo s porušovaním Pravidiel medzinárodného obchodu so zbraňami a Zákonu USA o kontrole vývozu zbraní. Hra sa však, ako vidieť, oplatila. Iba za prvých šesť rokov americkej okupácie Afganistanu (2001-2007) výroba ópia v tejto krajine vzrástla o viac ako 40-krát – zo 185 ton na 8 200 ton ročne. Zrejme sa nemýlime, ak predpokladáme, že na afgánsko-kirgizských hraniciach dozrievajú veľké udalosti.
Zdroj: http://fondsk.ru/
Prevzaté z: http://chelemendik.sk/
Autor článku píše, že veľmi pravdepodobne nezákonný zisk z obchodu s drogami bol hlavným zdrojom grandiózneho obohatenia bakijevského klanu v období jeho prezidentského pôsobenia v rokoch 2005-2010. Existujú mnohé svedectvá o tom, že Bakijevov príchod k moci v marci 2005 na vlne tzv. „tulipánovej revolúcie“ financovala a podporovala prekvitajúca medzinárodná narkomafia. V článku sa poukazuje na to, že v roku 2010, rovnako ako v roku 2005 geostrategické záujmy USA a medzinárodnej mafie boli totožné; takže pre americký establishment bolo celkom logické „využiť služby narkobarónov na zvrhnutie Bakijeva“. Rovnaký názor vyslovil aj publicista a politický komentátor Alexander Prochanov: „Revolúcia v Kirgizsku je revolúcia, ktorú zorganizovali narkoobchodníci. Práve narkoobchodníci zmenili režim Akijeva na režim Bakijeva a teraz režim Bakijeva na režim tejto slávnej Ruže. Rovnako ako v minulosti, Kirgizsko je stále mohutnou prepravnou tepnou narkotík smerujúcou do Ruska."
Sila narkobarónov v Kirgizsku je veľmi veľká; podľa percentuálnych hodnotení je plocha výsevu ópiového maku v Kirgizsku približne rovnaká ako pre rovnakú kultúru v Afganistane. Na druhej strane, Kirgizsko je bázou pre americké vojensko-vzdušné sily, ktorá leží na medzinárodnom letisku Manas v Biškeku. Je to dôležitý uzol, ktorý sa používa na dopravu vojakov a nákladov do Afganistanu. Na tretej strane, kirgizské organizácie pre ľudské práva opakovane vyhlasovali, že táto americká báza sa stala zastávkou v globálnej sieti medzinárodného narkobiznisu. Keď v septembri 2009 opakovane zaznelo toto vyhlásenie, k názoru kirgizských ochrancov ľudských práv sa opatrne pripojil aj Peking: „V minulosti niektorí odborníci tvrdili, že leteckú bázu Manas v Kirgizsku môžu využiť zahraniční vojaci na tranzit narkotík z Afganistanu“.
Tézu o zhode okolností medzi prevratom v Kirgizsku a záujmami USA a záujmami narkomafie autor článku v Oriental Review podložil faktom, ktorý doteraz nebol nikde publikovaný a má silu materiálneho dôkazu. Siedmeho apríla na internetovej stránke The Daily Telegraph sa objavila fotogaléria snímok urobených na vrchole krvavých udalostí v Biškeku.
Na jednej snímke opozičný vojak strieľa z Kalašnikova neďaleko hlavnej vládnej budovy. Najzaujímavejšie na snímke je, že automat ozbrojeného povstalca je vybavený holografickým zameriavačom EOTech 500-tej série výroby americkej spoločnosti US L-3 Communications EOTech Corporatio (maloobchodná cena tohto predmetu je, podľa autora, 600 dolárov, alebo štyri priemerné mesačné platy v Kirgizsku).
Spoločnosť EOTech sa zaoberá výrobou holografických zameriavačov od roku 1996. Podľa existujúcich Pravidiel medzinárodného obchodu so zbraňami (International Traffic in Arms Regulations – ITAR), obchod a vývoz tohto druhu zbrane si vyžaduje licenciu, ktorú vydáva Štátny department a ministerstvo obchodu USA. Po vojenských skúškach bol obmedzený počet holografických zameriavačov vyvezený do Iraku a istá časť bola použitá na vyzbrojenie americkej polície. Daný model sa do Ruska a Kirgizska nikdy oficiálne nedodával, takže automaty typu AK s týmito zameriavačmi nemohli vojaci kirgizských špeciálnych oddielov používať.
Fotografia v The Daily Telegraph sa tak stala dôkazom toho, že kirgizský ozbrojený prevrat bol na jednej strane „živený“ z vojenských báz USA v Afganistane alebo v samotnom Kirgizsku. Samozrejme, znamená to, že sa tak dialo s porušovaním Pravidiel medzinárodného obchodu so zbraňami a Zákonu USA o kontrole vývozu zbraní. Hra sa však, ako vidieť, oplatila. Iba za prvých šesť rokov americkej okupácie Afganistanu (2001-2007) výroba ópia v tejto krajine vzrástla o viac ako 40-krát – zo 185 ton na 8 200 ton ročne. Zrejme sa nemýlime, ak predpokladáme, že na afgánsko-kirgizských hraniciach dozrievajú veľké udalosti.
Zdroj: http://fondsk.ru/
Prevzaté z: http://chelemendik.sk/
23.04.2010
Fotogaléria
Opium, Afganistan...
