Prečo REGISTROVANÉ PARTNERSTVO aj na Slovensku? (základné otázky a odpovede)
Čo to vlastne RP je?
Registrované partnerstvo alebo registrované spolužitie zákonne vymedzuje partnerom rovnakého pohlavia špecifické, vymenované práva, zodpovednosť a právne uznanie. Tieto práva môžu byť podobné alebo takmer identické s právami heterosexuálnych párov.
Čo hovorí
Ústava SR?
1. Prečo je potrebné zriadiť inštitút RP?
Zriadenie inštitútu
registrovaného partnerstva je dôležitým krokom Slovenska k zrovnoprávneniu osôb
s menšinovou citovou a sexuálnou orientáciou a prejavom potláčania homofóbie a
diskriminácie v spoločnosti. Zároveň rieši základné praktické problémy
spoločného spolužitia párov rovnakého pohlavia. Prijatie tohto zákona zaradí
Slovensko medzi vyspelé európske demokracie, ktoré už legislatívne „ošetrili“
práva párov rovnakého pohlavia (pre podrobnosti pozri „ILGA-Europe map on legal
situation for LGB people in Europe“).
2. Nedajú sa tieto vzťahy
upraviť inak ako zákonom?
Doterajšou legislatívou v občiansko-právnom
konaní je možné upraviť len niektoré súkromno-právne záležitosti medzi partnermi
navzájom, nie je možné však upraviť verejno-právne vzťahy, čo znamená vzťah
partnerov a štátu – napr. vyživovacia povinnosť, právo na ochranu osobnosti,
právo odmietnuť výpoveď, a pod. Je potrebné si uvedomiť, že aj homosexuálne
osoby majú voči štátu povinnosti (platia dane, odvody atď.) ako všetci ostatní,
tak aj im by mal štát poskytovať rovnaké služby za rovnakých
podmienok.
3. Je spoločnosť na RP pripravená?
Výskumy verejnej
mienky potvrdzujú, že väčšia časť spoločnosti podporujú prijatie takéhoto
inštitútu a homosexuáli a ich blízki možnosť právne uzákoniť zväzky partnerov
rovnakého pohlavia očakávajú.
Napríklad
v prieskume zo septembra 2009 by prijatie zákona o registrovanom partnerstve
v SR určite alebo skôr áno podporilo 45 % respondentov, určite alebo skôr nie 41
% a nevie 16 % (zdroj: FOCUS).
4. Koľkých ľudí sa bude zákon o RP týkať?
Ak
vychádzame z predpokladu, že homosexuálnych osôb je v spoločnosti 3% (veľmi
nízky odhad) a každá z nich má napríklad štyri blízke osoby, ktorým záleží na
ich osude (rodičia, prarodičia, súrodenci, priatelia), zákon sa priamo či
nepriamo dotkne vyše 800.000 občanov SR.
5. Prečo návrhy zákona obsahujú vzájomnú vyživovaciu povinnosť?
Pokiaľ zákon poskytuje práva, mal
by ukladať aj povinnosti. Je celkom prirodzené, ak inštitút manželstva podporuje
vzájomnú vyživovaciu povinnosť, že bude tiež súčasťou zákona o registrovanom
partnerstve. Vzájomná materiálna a finančná starostlivosť je jedným z atribútov
trvalého partnerského spolužitia.
6. Ohrozuje RP rodinu?
Ak
definujeme rodinu podľa jej funkcie, ako sú vzájomná sociálna, psychologická a
materiálna podpora či výchova detí, sú homosexuálne zväzky rodinami, teda nemôžu
rodinu ohrozovať. Zákon pre páry toho istého pohlavia sa života heterosexuálnych
párov a rodín nedotkne, skôr naopak, registrované partnerstvo rodinu ako
inštitúciu posilní, pretože je postavené na tradičných hodnotách pevných
dlhodobých zväzkov.
7. Ako je to s adopciami?
Návrh zákona o registrovanom
partnerstve osvojenie alebo adopciu dieťaťa nepovoľuje.
8. Nebude narušené výsostné postavenie manželstva?
Výsostné postavenie manželstva
býva odôvodňované tým, že v manželstve sa vychovávajú deti, ale nie všetky
manželstvá chcú a môžu deti vychovávať, nie všetky deti sú vychovávané v
heterosexuálnych manželstvách. Mnohé gejské a lesbické páry deti vychovávajú.
Výhody však manželia získavajú bez ohľadu na to, či následne deti majú alebo
nie. Je toto výsadné postavenie ospravedlniteľné? Výsostné postavenie
heterosexuálneho manželstva je diskriminačné, popiera občianske práva skupine
plnohodnotných členov spoločnosti.
9. Čo je to homofóbia?
Homofóbia je strach z
homosexuality, odpor a nenávisť k jej nositeľkám/nositeľom. Homofóbia stojí na
rovnakom základe ako napr. rasizmus, xenofóbia a antisemitizmus, t. j. na
strachu z odlišnosti vyplývajúceho z farby pleti, pôvodu či náboženského
presvedčenia. Prítomnosť homofóbie v spoločnosti popiera jej základné
demokratické princípy – aj preto nesmie byť tolerovaná či povzbudzovaná.
10. Je homosexualita choroba? Je nenormálna?
Homosexualita je to plnohodnotná
a zdravá, i keď menej častá variácia citovej a sexuálnej orientácie. Absolútne
nespĺňa znaky choroby, nepoškodzuje ľudské zdravie, nedá sa ňou „nakaziť“,
neznemožňuje bežný život. Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) bola
vyškrtnutá zo zoznamu chorôb. Väčšinový jav nemusí vždy predpokladom normality
a na strane druhej menšinové javy ako napr. ľaváci či ryšavé vlasy nie sú
nenormálne.
Citová a sexuálna orientácia
človeka nemá vplyv na jeho morálne vlastnosti. Stereotyp nemorálnosti a
promiskuity je do veľkej miery spôsobovaný sexualizovaným mediálnym obrazom
homosexuality.
Je pravda, že niektoré
náboženstvá odsudzujú homosexualitu. Avšak Slovensko je podľa ústavy sekulárnou
krajinou a neprikláňa sa k žiadnemu náboženskému
presvedčeniu.
Uzákonenie RP uľahčí život aj „tretím stranám“, t.j. zamestnávateľom, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, rôznym úradom, inštitúciam, ale aj hetero-príbuzenstvu, pretože tí všetci sa na základe legislatívy o RP budú môcť riadiť jasnými pravidlami pri rôznych životných situáciách týkajúcich sa gejských a lesbických párov (napr. ochrana tretej osoby pred obvinením z porušenia bankového tajomstva, či lekárskeho zákona o osobných údajoch, nadriadení pracovníci rozoznajú, kedy môžu vyplatiť zamestnancovi OČR atď.).
Sexuálnu orientáciu si človek
nevyberá, nedá sa na ňu ani naučiť, ani ju získať ako chrípku. Väčšina
homosexuálov sa narodili a boli vychovaní v heterosexuálnych vzťahoch a
rodinách, evidentne teda nejde o prenosný alebo naučiteľný
jav.
. .
.
Zdroj: Gay a lesbická liga (ČR), úprava a vydanie pre SR (c) Iniciatíva
Inakosť