Smetisko a miesto pre drogy
Ponáhľal som sa domov a cestu som si chcel skrátiť cez areál 4. Základnej školy. Rozpamätal som sa na časy, keď som tam chodil ako žiak a spolu so spolužiakmi sme pomáhali pri výstavbe schodov . Tieto vedú na Tajovského ulicu okolo pradiarne vlny. Bol som ôsmak a počas pracovného vyučovania sme chodili pod dozorom pána učiteľa Pajánka a Zongora kopať schody a betónovať ich.
Už ani neviem prečo sa tieto schody uzatvorili, a ani neviem kedy sa uzatvorili. Veď ich využívali žiaci ale aj učiteľský zbor. Určite mali dobrý dôvod pre uzatvorenie tohto prechodu. Postavil sa tam veľký betónový múr. Už ako to býva každý múr sa dá časom obísť, tak je to aj s týmto múrom.
Nechcel som hovoriť o betónovom múre a schodoch. Ale chcel som rozprávať o tom, čo som tam videl a zažil. A to vám môžem povedať, že mi to vyrazilo dych.
Ako si vykračujem hore schodmi a už si predstavujem ako prídem domov a zvítam sa so svojou rodinou, tak zrazu počujem dáky šuchot v kríkoch. Pomyslím si že dáka mačka alebo niečo iné. Bolo to niečo iné. Z kríkov na mňa zízal nepríčetný pohlaď mladého chlapca a až potom som si všimol ďalšieho na samom vrchu schodov, ako niečo horlivo schováva. Keď som prišiel bližšie, tak som zistil, že títo dvaja chlapci s nepríčetným pohľadom tam fetujú ...
Chcel som s nimi nadviazať rozhovor a popýtať sa čo tu robia, poprípade im prehovoriť do duše, aby to nerobili, veď som rodič. Všetky moje pokusy stroskotali na rečovej bariere. Nie že by sme si nerozumeli, ale chlapci nejavili ani obraz ani zvuk, boli totálne mimo. Len zízali a vôbec nechápali čo sa robí okolo nich. Predpokladám, že tam nechodia len títo dvaja dobráci. Toto miesto sa stalo vyhľadávaním miestom pre mládež, ktorá nemôže vykonávať svoje potreby na verejnosti. Je tu totálne smetisko, nachádzajú sa tu samé plastové fľaše a rôzne pomôcky potrebné na požívanie drog.
Hoci 4. Základná škola prešla nedávno rozsiahlou rekonštrukciou a je pod dohľadom bezpečnostných kamier. Škoda že tieto kamery nevidia aj na miesto kde sa každodenne zhromažďujú títo v úvodzovkách „mládežníci“.
Po príchode domov sa vo mne prebudil rodičovský cit a nedalo mi to, vrátil som sa na schody, aby som sa presvedčil, či tí dvaja chlapci sú v poriadku. Už tam neboli, našťastie. Na moje veľké prekvapenie tam už bola iná partia, ktorá tam „len“ fajčila.
Pýtam sa, vie vedenie školy o tomto probléme?
Malo by vedieť, veď je to ich pozemok. Majiteľ musí vedieť čo sa robí na jeho pozemku.
Potom sa vynára ďalšia otázka.
Prečo nič nerobia?
Alebo čakajú až tam niekto skolabuje?
A stačilo by len málo. Stačí keď sa vyklčuje a prereže val okolo spomínaných schodov. Kríky, ktoré sú tam poskytujú dokonalú skrýšu pred okolitým svetom a to práve deti využívajú. Znemožnime im to! Pokiaľ škola nemá prostriedky alebo možnosti na úpravu valu, doporučujem, aby sa obrátila na rodičov. Určite sa nájdu takí rodičia, ktorí majú snahu a chuť pomôcť škole.
O všetkom rozprávajú nasledovné fotky. Každý má možnosť urobiť si svoj záver sám.
Nechcel som hovoriť o betónovom múre a schodoch. Ale chcel som rozprávať o tom, čo som tam videl a zažil. A to vám môžem povedať, že mi to vyrazilo dych.
Ako si vykračujem hore schodmi a už si predstavujem ako prídem domov a zvítam sa so svojou rodinou, tak zrazu počujem dáky šuchot v kríkoch. Pomyslím si že dáka mačka alebo niečo iné. Bolo to niečo iné. Z kríkov na mňa zízal nepríčetný pohlaď mladého chlapca a až potom som si všimol ďalšieho na samom vrchu schodov, ako niečo horlivo schováva. Keď som prišiel bližšie, tak som zistil, že títo dvaja chlapci s nepríčetným pohľadom tam fetujú ...
Chcel som s nimi nadviazať rozhovor a popýtať sa čo tu robia, poprípade im prehovoriť do duše, aby to nerobili, veď som rodič. Všetky moje pokusy stroskotali na rečovej bariere. Nie že by sme si nerozumeli, ale chlapci nejavili ani obraz ani zvuk, boli totálne mimo. Len zízali a vôbec nechápali čo sa robí okolo nich. Predpokladám, že tam nechodia len títo dvaja dobráci. Toto miesto sa stalo vyhľadávaním miestom pre mládež, ktorá nemôže vykonávať svoje potreby na verejnosti. Je tu totálne smetisko, nachádzajú sa tu samé plastové fľaše a rôzne pomôcky potrebné na požívanie drog.
Hoci 4. Základná škola prešla nedávno rozsiahlou rekonštrukciou a je pod dohľadom bezpečnostných kamier. Škoda že tieto kamery nevidia aj na miesto kde sa každodenne zhromažďujú títo v úvodzovkách „mládežníci“.
Po príchode domov sa vo mne prebudil rodičovský cit a nedalo mi to, vrátil som sa na schody, aby som sa presvedčil, či tí dvaja chlapci sú v poriadku. Už tam neboli, našťastie. Na moje veľké prekvapenie tam už bola iná partia, ktorá tam „len“ fajčila.
Pýtam sa, vie vedenie školy o tomto probléme?
Malo by vedieť, veď je to ich pozemok. Majiteľ musí vedieť čo sa robí na jeho pozemku.
Potom sa vynára ďalšia otázka.
Prečo nič nerobia?
Alebo čakajú až tam niekto skolabuje?
A stačilo by len málo. Stačí keď sa vyklčuje a prereže val okolo spomínaných schodov. Kríky, ktoré sú tam poskytujú dokonalú skrýšu pred okolitým svetom a to práve deti využívajú. Znemožnime im to! Pokiaľ škola nemá prostriedky alebo možnosti na úpravu valu, doporučujem, aby sa obrátila na rodičov. Určite sa nájdu takí rodičia, ktorí majú snahu a chuť pomôcť škole.
O všetkom rozprávajú nasledovné fotky. Každý má možnosť urobiť si svoj záver sám.
27.04.2010
Fotogaléria
Smetisko a miesto pre drogy
