Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2010 > > Franský kupec Samo, kráľ staroslovenský - Poslovenčenie

Franský kupec Samo, kráľ staroslovenský - Poslovenčenie

Franský kupec Samo, kráľ staroslovenský - Poslovenčenie

Osoba, která banální a obyčejné věci osvětlí z jiného úhlu, může být pro nás zdrojem zděšení. Nechceme měnit naše představy. Cítíme se takovými požadavky ohroženi. "Všechno podstatné už víme!" prohlašujeme. Potom se ukáže Ten-který-mění a rozmetá naše vžité představy. F.Herbert

Je veľmi pravdepodobné, že Samo Slovenov poznal, keďže Frankovia poznali otroctvo a otrokov nazývali pojmom Sclavi (Slovania), čo je aj latinské i grécke pomenovanie Slovanov. Práve zo zajatých Slovanov sa v tých časoch často stávali otroci. Aký pomer zajatých Slovanov sa stal otrokmi svedčí aj to, že práve Slovania dali názov pomenovaniu každého otroka v Európe (porovnaj dnes v angličtine slav - Slovan, slave - otrok). Možno sa Samo s otrokmi stretával dosť často na to, aby mu rozprávali o svojej rodnej krajine a on mohol zatúžiť vydať sa tam a svojou šikovnosťou si vydobiť osud, aký mu doma nebol súdený.


    Bol to zámožný a vzdelaný muž, silný a odvážny a v krvi mal túžbu po moci, po kraľovaní. Dokonca možno ovládal aspoň základy staroslovenčiny, keďže sa veľmi rýchlo s podunajskými  Slovenmi dohodol a oni ho ochotne zvolili za svojho kráľa.  Stal sa vládcom jazykovo jednotného územia, keď celá stredná a východná Európa hovorila jedným praslovanským jazykom s miernymi dialektmi (väčšia diferenciácia praslovanského jazyka, z ktorého sa vyčlenili dnešné slovanské jazyky sa odhaduje až na 9.-10.storocie n.l.). Je veľmi pravdepodobné, že tento jazyk ovládal ešte pred príchodom na naše územie. Ak aj nie pred príchodom, tak sa ho naučil veľmi rýchlo po príchode, veď medzi Slovenmi sa oženil s viacerými slovanskými ženami, s ktorými mal veľa detí, a pohyboval sa v čisto slovanskom prostredí, kde sa nejako dorozumieť musel.
 
   Fredegar vo svojej kronike zaznamenal príhodu o zavraždení a olúpení franských kupcov v Samovom kráľovstve. Že Dagobert uznával a dokonca bol rád Samovmu kráľovstvu, ktoré chránilo východnú hranicu Franskej ríše pred výbojnými Avarmi dokazuje fakt, že na prešetrenie tejto udalosti vyslal ku Samovi vyslanca a nie trestnú výpravu. Na svoju vlastnú škodu však nemal šťastnú ruku pri výbere diplomata, čo sa mu aj škaredo vypomstilo. Vyslanec Sycharius drzo požadoval náhradu za vraždu kupcov a za tovar, ktorý bol ulúpený. Sychraiovu spupnosť priznáva aj Fredegar, ktorý zapísal, že Sycharius ako „pochabý vyslanec“ (stultus) vyriekol slová a vyhrážky, „ktoré mu neboli uložené“. Samo sa nedal zastrašiť a chcel ustanoviť rokovanie a vyšetriť čo sa vlastne stalo a kto je naozaj vinný. Nadutý Sycharius očakával zjavne niečo iné, pretože sa neovládol a vykričal kráľovi, že „Samo a ľud jeho ríše vraj je povinný službou Dagobertovi“. Na tieto slova Samo reagoval ešte mierne, keď zmierlivo odvetil „Aj pôda, ktorú máme, patri Dagobertovi, aj my patríme jemu, ak, pravda, nariadi zachovávať s nami priateľstvo“. je vidno, že Samo, aj po svojej korunovácii za staroslovenského kráľa, sa stále cítil byt spriaznený s merovejovským kráľom Dagobertom, dokonca uznával aj akúsi formálnu podriadenosť tomuto panovníkovi. Avšak už sa necítil byť jeho vazalom, ale vykročil cestou premeny podriadenosti na partnerstvo. Mienil Dagoberta rešpektovať, len ak ten bude zachovávať priateľstvo so Samom. To sú slová sebavedomého kráľa, ktorý sa s Dagobertom rozpráva ako rovný s rovným. Sycharius nevyhodnotil celú situáciu správne a naďalej namyslene urážal kráľa Sama: „Nie je možné, aby kresťania a sluhovia Boží uzavierali priateľstvo so psami". Samo na toto povedal: „Ak ste vy sluhami Božími a my psami Boha, vtedy vy neprestajne proti nemu konáte, a my sme si vzali dovolenie zubami vás roztrhať".Sycharius bol odohnaný spred očí Samových a po príchode ku Dagobertovi podal takú správu, že Dagobert vyslal celé vojsko Austrázie (západná časť Franskej ríše) proti Samovmu kráľovstvu (r. 631). Franské vojská vpadli do krajiny v troch prúdoch a Sama obkľúčili na jeho hrade Wogastiburg (jeho poloha je dodnes sporná), kde sa Samo so svojim vojskom opevnil.
 
Tri dni trvali krvavé boje, kým Sloveni nepriateľa zdrvujúco porazili, časť franského vojska pobili a zvyšok zahnali. Samo na to vtrhol do Franskej ríše a plienil jej východnú časť - Durínsko. Ku Samovi sa pridali aj iné slovanské kmene žijúce na území kráľa Dagoberta, menovite sa spomína knieža Dervan z rodu Srbov sídliaci v povodí Labe na sever od dnešných Čiech. Samove sebavedomie zostalo neotrasené, tak ako jeho ríša, až do konca jeho života (r.658), kraľoval 35 rokov. Z toho, že každoročne vydával pokyny na plienenie východných území svojho franského suseda sa dá vyvodiť, že sa s Dagobertom už nikdy nezmieril, ale i to, že Dagobert si bol dobre vedomý Samovej sily a tak už proti nemu nikdy vojenskú výpravu neposlal. Austráziu dal pod správu svojmu synovi Sigybertovi a nakázal mu chrániť hranicu a Franskú ríšu proti Slovenom.

   Samo dokázal ubrániť svoje kráľovstvo proti útoku vtedy najmocnejšieho štátneho útvaru Európy – Franskej ríši a to natoľko úspešne, že Franská ríša uznala moc Samovej ríše a nepodnikla proti nemu už nikdy žiaden útok, naopak snažila sa svoju východnú hranicu všetkými silami udržať. Veľmi slušná kariéra na obyčajného kupca. Tento úspech by sa Samovi nikdy nebol podaril, ak by ho hneď na začiatku Sloveni neprijali za svojho. Čím tak mohol zapôsobiť obchodník z Nemiec cestujúci krajinou? Už som naznačil, že Samo mohol mať povedomie o krajine Slovenov už zo svojho domova, kde mu ho mohli sprostredkovať sclavi – staroslovenskí otroci. Poznať krajinu a mentalitu Slovenov, možno priamo aj ich jazyk je celkom dobrá devíza do začiatku. Fredegarova veta o Samovi je príčinou toho, že sa nazýva franský kupec. No Fredegar nepíše, že by Samo bol kupcom, iba že so sebou priviedol mnohých kupcov a vybral sa obchodovať s Vinidmi. patril do rodu Merovejovcov, franských dedičných panovníkov, mohlo by to vysvetliť aj jeho obratnosť v boji i znalosť vojenskej taktiky, ktorou porazil výkvet Dagobertovej armády. Fredegar doslova píše:

„ V boji s Avarmi sa ukázal taký statočný, že to bolo až úžasné...Slovania, spoznajúc Samovu schopnosť, zvolili si ho za kráľa a on im šťastne panoval 35 rokov.“

   Celkovo mohol vystupovať ako Sloven, ak ovládal reč a obliekol sa do kroja (Fredegar spomenul, že Sycharia nechceli ku Samovi spočiatku pustiť a tak sa Sycharius musel obliecť „odevom na spôsob Slovanov“ a až tak mohol predstúpiť pred zrak Samov).

   Okrem odevu je tu však aj ďalší tromf. Merovejovci mali zvykom nosiť dlhé vlasy, čo sa muselo starým Slovenom javiť ako znamenie osudu. Merovejovci boli často označovaní za „dlhovlasých kráľov“. Podobne ako Samson v Starej zmluve, odmietali strihať si vlasy. Ich vlasy, tak ako Samsonove, údajne obsahovali vertu– podstatu a tajomstvo ich sily. Hoci nevieme, na základe čoho vznikla povera o sile a schopnostiach merovejovských vlasov, brali ju vážne ešte v  roku 754 n.l. Keď v tomto roku zvrhli a zavreli Childerlicha III., na výslovný príkaz pápeža mu rituálne ostrihali vlasy. Aj Sloveni nosili dlhé vlasy (asi každý si spomenie na Jura Jánošíka v podaní Paľa Bielika) spletené do vrkočov.
                  
Niektorí bádatelia naznačujú, že jeden z hlavných bohov Slovenov, Volos/Veles, boh dobytka a úrody, má meno podľa slova „vlas“ (po rusky „volos“) a že Sloveni boli uctievači vlasatého boha. Dlhé vlasy spletene do vrkočov boli slovenským zvykom u mužov ešte donedávna, tento zvyk vrkočov sa ešte stále drží medzi ženami.  Na striebornom kovaní z doby Veľkej Moravy je vyobrazený sokoliar s výrazne dlhými vlasmi. Nedá sa presne rozlíšiť, či je prostovlasý, alebo má zapletené vrkoče. Vlasy zapletené do vrkočov nezavadzajú gazdovi pri práci, vietor ich nefúka do tváre. Vlasy sa v tej dobe zvykli chrániť olejom, alebo tukom, aby sa nelámali, a aby ich vietor nerozstrapatil. Takéto vrkoče, zvyčajne 4, sa volali „kečki“. Štyri kečki vraj vylepšujú priestorovú orientáciu. Odrezanie, či ostrihanie vlasov (pri zajatí, či z trestu), navodené, alebo uskutočnené pod nátlakom, bolo vždy spojené so stratou cti.

   Toto všetko však boli iba vonkajšie znaky, ktoré možno pripravili pôdu na prijatie Sama, no určite neboli určujúce. Musela to byť jeho charizma, preukázaná láska, úcta a sympatie ku Slovenom, šikovnosť v boji a taktické uvažovanie, i múdrosť a vzdelanosť, ktorá ho vyniesla a udržala na poste kráľa Slovenov po celých 35 rokov. Samo vzal na svoje bedrá vladársku funkciu, ktorú mu kmeňoví náčelníci ponúkli, a rozhodol sa ju vykonávať k plnej spokojnosti. Hneď na začiatku svojej vlády dal tomu i primerané vonkajšie vyjadrenie: obliekol si staroslovenský kroj a na svojom dvore nezaviedol franské, lež ctil staroslovenské obyčaje. Rozhodol sa nadviazať na staroslovenskú vládnu tradíciu so všetkými jej podobami. Ba i v ideovej rovine sa stotožnil so slovenskou krajinou a jej ľudom. Ak aj bol už predtým kresťanom, tak zrejme ariánskeho vyznania a sú indície, že ariánski kresťania mohla byt už aj časť Slovenov pred príchodom Cyrila a Metoda, no ariánci boli pre katolícku cirkev stále len pohania, ako to Samovi vykričal vyslanec Sycharius. Samo sa zaradil medzi staroslovenských „pohanov“ so všetkými ich zvyklosťami, vierou, bohmi i bôžikmi.  Vďačíme mu za kladnú historickú zmienku o našich predkoch, o ktorých sa história pred Samom a po Samovi po dobu niekoľkých storočí nezmieňuje.

   A tak sa nám pred očami namiesto franského kupca putujúceho s vozom tovaru od dediny k dedine, ktorý sa akýmsi zázrakom stal kráľom Slovenov, vynára postava kráľoviča merovejovského rodu, ktorý cielene prišiel so svojou suitou medzi Slovenov, aby ich podporil v boji proti Avarom.

„Vinidi spoznajúc Samovu užitočnosť zvolili si ho za kráľa nad sebou... Za jeho vlády Vinidi viedli mnohé boje proti Hunom. S jeho rozvahou a schopnosťou Vinidi vždy porazili Hunov.“
(pre Frankov tej doby boli všetci ázijskí kočovní bojovníci pustošiaci kraje Hunmi)

   Samo prijal vladársky trón, z vďačnosti mu ponúknutý Slovenmi, a vybudoval kráľovstvo, ktoré tvorilo vyvažujúci element v rovnováhe síl Európy medzi Franskou ríšou na západe a Byzantskou ríšou na východe.

- hoveho -
08.06.2010

Fotogaléria

Franský kupec - Poslovenčenie


index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet