Väčšina Slovákov sa obáva, že v starobe nebude mať dostatočný príjem na slušné živobytie

Jeden Európan zo šiestich uvádza, že má neustále problémy platiť účty za domácnosť a tri štvrtiny sú presvedčené o tom, že za posledný rok sa chudoba v ich krajine zvýšila. Toto sú kľúčové výsledky z nového prieskumu Eurobarometer, ktoré dnes Európska komisia prezentovala a ktoré sa týkajú sociálnych vplyvov krízy.

Komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, László Andor pri rozhovore s médiami v Bruseli povedal: „Výsledky prieskumu potvrdzujú, že chudoba je v EÚ závažným problémom a súčasná hospodárska a finančná klíma danú situáciu len zhoršujú. Kríza si vyberá svoju daň a veľká časť Európanov žije v súčasnosti od výplaty k výplate.“ Zároveň dodal: „Nová stratégia EÚ pre nasledujúce desaťročie: Európa 2020, ktorej cieľom je do roku 2020 pomôcť 20 miliónom Európanov vymaniť sa z chudoby, vysiela jasný signál o úprimnej snahe všetkých štátov dospieť k badateľným výsledkom, k Európe, ktorá bude spravodlivejšia a otvorenejšia.“

Vo všeobecnosti sú obyvatelia EÚ presvedčení o tom, že chudoba sa v predchádzajúcom roku zvýšila, a to na všetkých úrovniach: 6 z 10 obyvateľov je presvedčených o tom, že chudoba sa zvýšila v ich okolí, tri štvrtiny majú pocit, že v ich krajine a 60 % si myslí, že v celej Európe. 60% občanov SR zastáva názor, že sa chudoba zvýšila mierne až veľmi. 61% Slovákov si myslí, že takmer 20% ich spoluobčanov žije v chudobe. Počet respondentov zo SR, ktorí zastávajú tento názor, sa znížil o 7% v porovnaní s marcom 2010 (68%).

Kríza a nutnosť úsporných opatrení ovplyvňujú vnímanie chudoby. Grécko vyčnieva s 85 % respondentov, ktorí si myslia, že chudoba v ich krajine sa zvýšila. 83 % Francúzov, 82 % Bulharov, 77 % Rumunov a 75 % Talianov má rovnaký názor na situáciu vo svojej krajine. Pokiaľ v niektorých krajinách ľudia očakávajú ďalšie ťažkosti, ako napríklad sedem z desiatich Rumunov a Grékov očakáva, že sa finančná situácia v ich domácnosti ešte zhorší, v iných krajinách sa vyhliadky zlepšili. Napríklad skutočnosť, že sa finančná situácia v ich domácnosti zhorší, očakáva 23 % Lotyšov (pokles oproti 65 % z júla 2009), 32 % Litovcov (pokles v porovnaní s 58 % z júla 2009) a 20 % Maďarov (pokles zo 48 % z júla 2009). V súčasnosti je menej respondentov v Lotyšsku, Poľsku, Spojenom kráľovstve, Belgicku a Fínsku presvedčených o tom, že by zostali nezamestnaní, ak by stratili prácu.

Jeden zo šiestich Európanov uviedol, že v jeho domácnosti minimálne raz v minulom roku neboli peniaze na zaplatenie pravidelných účtov, nákup stravy alebo ostatných položiek dennej spotreby a 20 % malo v čase prieskumu (vykonanom počas mája 2010) problémy platiť účty za domácnosť a plniť svoje úverové záväzky. V Grécku má tento problém až 58% občanov. Na rozdiel od Grékov, až 77% slovenských občanov nemá problém s platením účtov a splácaním pôžičiek. 

15 % respondentov EÚ27 stále čelí finančným problémom, pričom 3 % meškajú s platením niekoľkých účtov a úverových záväzkov a 2 % majú vážne finančné problémy a meškajú s platením mnohých platieb týkajúcich sa domácnosti.

Pre približne 30 % občanov EÚ je ťažšie platiť náklady na zdravotnú starostlivosť
Zhruba 3 z 10 Európanov uviedli, že za posledných šesť mesiacov ťažšie znášali náklady na zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o deti alebo dlhodobú starostlivosť o nich alebo ich príbuzných: 11 % si myslelo, že tieto náklady sa znášajú „oveľa ťažšie“ a 18 % sa vyjadrilo, že ich znášajú „o niečo ťažšie“.

Jeden Európan zo šiestich nie veľmi alebo vôbec presvedčený o tom, že si udrží zamestnanie
V marci 2010 18 % zamestnaných respondentov nebolo veľmi alebo vôbec presvedčených o tom, že si udržia svoje súčasné zamestnanie v nasledujúcich 12 mesiacoch a 49 % si myslelo, že ak by ich mali prepustiť, bolo by to dosť alebo úplne nepravdepodobné, že by si do šiestich mesiacov našli nové zamestnanie. 61% občanov SR je presvedčených alebo viac menej presvedčených, že si udržia prácu. Pokiaľ ide o našich susedov, tí sú si svojou prácou istejší (Česko a Poľsko 72%, Maďarsko 78%; EÚ27 77%).

Očakávaný vplyv krízy na starobný dôchodok
Nakoniec, čo sa týka budúceho príjmu, 73 % obyvateľov EÚ očakáva buď nižšie dôchodky alebo si myslí, že budú musieť odložiť svoj odchod do dôchodku alebo šetriť viac peňazí na starobu. Medzitým 20 % vyjadrilo vážne obavy, že ich príjem v starobe bude nedostatočný na zabezpečenie slušného živobytia a 34 % sa takejto predstavy značne obáva. 15% Slovákov si myslí, že dostane nižší dôchodok, ako pôvodne očakávalo. Na otázku, ako bude vyzerať dôchodok v budúcnosti, odpovedalo 39% Slovákov, že si budú musieť viac sporiť na starobu. 62% občanov SR si myslí, že ich príjem v starobe im nedovolí žiť dôstojne. Pre porovnanie, v júli 2009 to bolo 50%.

Kontext
Názor verejnosti na sociálny dopad krízy, ktorá vypukla na jeseň 2008 sa od júna 2009 pravidelne monitoruje pomocou prieskumov Eurobarometer, špeciálne navrhnutých na tento účel. Sú meradlom vnímania existencie chudoby, stupňa finančnej záťaže na domácnosti, zmien v cenovej dostupnosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a toho, ako ľudia vnímajú svoju finančnú situáciu v starobe.

Po náhodnom výbere respondentov v poslednej vlne prieskumu od 18. do 22. mája 2010 bolo telefonicky opýtaných 25 600 občanov členských štátov EÚ, po ktorom nasledovalo váženie s cieľom korigovať známe demografické nezrovnalosti.

Zatiaľ čo údaje (EU-SILC: príjem, sociálne začlenenie a životné podmienky), ktoré sú základom cieľa zmierňovania chudoby v EÚ, sú dostupné len so zhruba dvojročným meškaním, prieskumy o tom, ako verejnosť vníma chudobu poskytujú rýchly zdroj informácií o pravdepodobnom vývoji chudoby a sociálneho vylúčenia, a to len s jednomesačným meškaním.