Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2010 > > S L O V E N I - SVÄTOPLUKOVA RÍŠA

S L O V E N I - SVÄTOPLUKOVA RÍŠA

S L O V E N I - SVÄTOPLUKOVA RÍŠA

Na Samovu ríšu nadviazala Svätoplukova ríša, v prameňoch nazývaná Slovenská zem (podľa Nestora) alebo Veľká Morava (podľa Porfyrogeneta). Obsiahla obrovské územie s vplyvom od Baltu po Jadran a Čierne more s mocenským jadrom medzi Bratislavou a Nitrou. Postavila sa na kresťanskom základe, snažiac sa takto obstáť v rodiacej sa stredovekej Európe. Skrze poslov Konštantína a Metoda práve tu vyzrela slovanská vzdelanosť a písmo, ktoré vzápätí rozžírili medzi všetkých Slovanov.


Duša Slovenskej zeme dala vzniknúť celoslovenskej kultúre, z jej tela vzišli neskôr aj štáty český, poľský, uhorský. No samotné jadro Slovenskej zeme zaspalo tisícročným spánkom.
A pretsa sme my, čo sme ostali v mieste zrodu, prežili tisícročie bez štátnosti. Niet vari podobného príkladu v dejinách. Aká sila nás držala pohromade, nedovolila nám rozplynúť sa po okolí, zabudnúť na poslanie?

Tou silou bolo slovo, odblesk ohňa stvorenia, predveká podstata.
Tou silou bola reč, hovorené svedectvo, povedaná myšlienka.
Tou silou bol slovenský jazyk.

Takto sa o tom píše v Nestorovej kronike z roku 1113:
˝Bol jeden národ sloviensky - Slovieni, ktorí sedeli pozdĺž Dunaja, ktorých si podrobili Uhri, i Morava, i Česi, i Ľachovia, i Poľani, ktorí sa teraz volajú Rusou.
Keď Slovieni a ich kniežatá boli pokrstení, Rastislav i Svätopluk, i Koceľ poslali poslov k cisárovi Michalovi, hovoriac: ´Zem naša pokrstená je, i niet u nás učiteľa, ktorý by nás napomínal a poučil nás a preložil sväté knihy, lebo nerozumieme ani gréckemu jazyku, ani latinskému, lebo tí nás inakšie učia a oni inakšie. Preto nerozumieme obrazu Písma ani jeho sile. I pošli nám učiteľov, ktorí by nám mohli povedať slová Písma a ich zmysel.´ Toto počujúc, cisár Michal zozval všetkých filozofov a povedal im celú reč slovienskych kniežat.
I povedali filozofi: ´Je muž v Solúne menom Lev a má synov rozumejúcich jazyku slovienskemu, chytrých dvoch synov.´
Toto počujúc, cisár poslal po nich do Solúna k Levovi, hovoriac: ´Pošli k nám skoro svojich synov Metoda a Konštantína.´
Toto počujúc Lev skoro poslal ich, i prišli k cisárovi, i povedal im: ´Hľa, poslala ku mne Slovienska zem, prosiac učiteľa sebe, ktorý by im mohol preložiť sväté knihy, lebo toto si želajú.´
I uprosení boli cisárom a poslali ich do Slovienskej zeme k Rastislavovi i Svätoplukovi, i Koceľovi.
Keď títo prišli, začali zostavovať písmená abecedy sloviensky, i preložili Apoštola i Evanjelium. I radi boli Slovieni, keď počuli veľkosti Božie svojím jazykom.
A sloviensky národ i ruský jedno je, lebo od Varjagov nazvali sa Rusou, ale prv boli Slovienmi. Ak sa aj Poľanmi zvali, no reč slovienska bola. Poľanmi prezvaní boli, pretože v poli sídlili, ale jazyk sloviensky bol im jeden.˝

Staroruský letopisec Nestor nazýva teda Rastislavovu a Svätoplukovu ríšu jednoznačne Slovienskou t.j. Slovenskou zemou. Do našej zeme k strednému Dunaju boli pozvaní Konštantín a Metod. Bol to čas zrodu novej kultúry, pevnej štátnosti, rozosiatia svetla poznania medzi všetky slovanské národy.

Zdroj: http://www.last.fm/user/Rugievit
- -
23.10.2010

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet