Parlament schválil rozpočet EÚ na rok 2011

Po rozprave uskutočnenej predošlý deň schválil Európsky parlament 15. decembra rozpočet EÚ na rok 2011. Prijatý rozpočet zahŕňa väčšinu bodov, ktoré europoslanci označili v minulosti za prioritné, pričom zároveň rešpektuje celkové limity navrhnuté Radou. V tohtoročných rokovaniach o rozpočte Únie sa poslancom tiež podarilo vyjednať dohodu s Radou a Komisiou o viacerých politických požiadavkách EP súvisiacich s rozpočtovým procesom.

Rozpočet EÚ na rok 2011, prijatý europoslancami v pléne, počíta s navýšením financií pre Parlamentom stanovené priority, akými sú napr. mládež, podnikanie a inovácie, či blízkovýchodný mierový proces a pomoc Palestíne. Medzi hlavné požiadavky EP, ktoré boli do konečného rozpočtu zapracované, patria nasledovné zmeny:

• Okruh 1A - Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť : poslanci presadili viac financií pre programy celoživotného vzdelávania (+18 miliónov), podnikateľský a inovačný program (+10 miliónov) a program Inteligentná energia - Európa (+10 miliónov) 
• Okruh 1B - Kohézia pre rast a zamestnanosť: poslanci pridali nový rozpočtový riadok - Stratégiu pre Baltické more, vo výške 2,5 milióna eur 
• Okruh 2 - Zachovanie a správa prírodných zdrojov: poslanci schválili viac financií pre program na podporu životného prostredia LIFE+ (+6,7 milióna eur), a ďalšie 2 milióny eur na podporu riadenia zdrojov v oblasti rybolovu 
• Okruh 3A - Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť: +  2,35 miliónov pôjde na program Daphne - boj proti násiliu na ženách a deťoch; a o 1 milión eur bude navýšená položka na prevenciu proti terorizmu 
• Okruh 3B Občianstvo: + 4 milióny eur poputujú na podporu Špeciálnej olympiády v Aténach; a  +  3 milióny na program Mládež v akcii
• Okruh 4 - EÚ ako globálny partner:  + 100 miliónov eur pôjde Palestíne, na mierový proces a UNRWA 

Čo sa týka celkových čísel, poslanci pristúpili na návrh Európskej komisie z 26. novembra, ktorý počíta so sumou 141,8 miliárd eur na záväzky a 126,5 miliárd eur na platby. Parlament vždy prikladal vyššiu váhu úrovni záväzkov, nakoľko tie majú rozhodujúci vplyv na výdavky.

V prípade, že na naplnenie zákonných povinností EÚ bude potrebné vyčleniť dodatočné finančné prostriedky, využije sa možnosť prijať opravné rozpočty. Parlament sa na tom dohodol s Radou a Komisiou. Rozpočet EÚ totiž nemôže byť na základe platnej legislatívy deficitný.

Rozpočet EÚ na rok 2011 v číslach

 Výsledok rokovaní o politických požiadavkách EP - vlastné rozpočtové zdroje

Okrem podmienok týkajúcich sa priamo rozpočtu mal Parlament tiež viacero politických požiadaviek, ktoré súviseli s implementáciou rozpočtových ustanovení vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy.  Sedem takýchto politických požiadaviek predstavili europoslanci už v rozpočtovom uznesení prijatom na októbrovom plenárnom zasadnutí EP v Štrasburgu. Tie najdôležitejšie sa týkali účasti zástupcov Parlamentu na rozhovoroch o ďalšom viacročnom finančnom rámci a o systéme vlastných zdrojov. V súvislosti so systémom vlastných zdrojov sa Európska komisia napokon zaviazala, že do konca júna 2011 predloží svoj oficiálny návrh, pričom rokovania o ňom prebehnú zároveň s diskusiou o budúcom rozpočtovom rámci EÚ. Účasť Parlamentu na týchto rokovaniach, ktorú predpokladá Zmluva o fungovaní Európskej Únie/Lisabonská zmluva (čl. 312, 324 a 311), by sa tak mala zaviesť aj do praxe.

Zapojenie EP do budúcich diskusií o rozpočtovom rámci EÚ

Dohodu s Radou o tejto otázke sa zástupcom Európskeho parlamentu podarilo dosiahnuť po takmer dvoch mesiacoch vyjednávaní. Táto dohoda obsahuje záväzok vlád Maďarska, Poľska, Dánska a Cypru, ktoré prevezmú predsedníctvo EÚ v nasledujúcich obdobiach, že Parlament bude do rokovaní o budúcom rozpočtovom rámci skutočne zapojený.

 Parlamentu sa taktiež podarilo presadiť, aby každá nová legislatíva obsahovala systematické hodnotenie jej pridanej hodnoty, ako aj odhad financií, ktoré budú na jej realizáciu potrebné. Súčasťou hodnotiacej správy bude aj odhad výšky dodatočných nákladov, ktoré by vznikli pri nezavedení celoeurópskeho opatrenia, ako aj odhad výhod koordinácie rozpočtu EÚ s rozpočtami členských štátov. Parlament sa takto snaží zaručiť, aby daňoví poplatníci EÚ získali za svoje peniaze čo najviac.

 Kompromis sa podarilo dosiahnuť aj v oblasti nových priorít vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy, s ktorými rozpočet na nasledujúci rok vôbec nepočítal. Európska komisia sa v tejto súvislosti zaviazala preskúmať, ako by bolo možné podporiť tieto nové prioritné oblasti v rámci rozpočtov na roky 2012 a 2013.

 Na rozdiel od predošlých rokov prebiehala diskusia o všetkých týchto otázkach na najvyššej politickej úrovni, za účasti belgického premiéra Leterma, predsedu EK Barrosa a ďalších hláv štátov a vlád.

 Otázku flexibility v rámci rozpočtu - ktorá by umožnila vyčlenenie financií v prípade nepredvídateľných situácií alebo nových úloh EÚ - ako aj financovanie výskumného projektu ITER bude nevyhnutné vyriešiť neskôr, nakoľko v tejto oblasti Parlament a Rada k dohode nedospeli.

 Pri každom rozpočtovom riadku sú dva druhy rozpočtových odhadov: záväzky a platby. Záväzky udávajú koľko finančných prostriedkov vie EÚ prisľúbiť v danom roku (napr. na podpis určitej zmluvy alebo tender), platby zas určujú konkrétne platby uskutočnené v danom roku.