Čo bude s vojenským kupaliskom?
Ako poslanca sa ma často ľudia pýtajú: \"Čo sa deje s vojenským kupaliskom?\", alebo \"Prečo je miesto kupaliska smetisko?\" Tak som sa rozhodol, že vám všetkým odpoviem naraz.
Dnes je z vojenského kupaliska skutočne smetisko. Pozemok chátra, stavby sú zbúrané a po komplexe zostali len zvyšky múrov. "Skoro ako keby som popisoval zrúcaninu hradu." Pred pár mesiacmi spadol strom na Bzinskú ulicu a zbúral kus dovtedy celkom zachovalého múru. Jednoducho všetko chradne, takže čo sa deje?
Ministerstvo obrany sa v roku 1999 rozhodlo kúpalisko predať. Vypísalo konkurz, do ktorého sa dlho nikto nehlásil. V roku 2000 kúpil objekt Ing. Lubomír Brázdil s tým, že by na ňom mohol výstavať niekoľko rodinných domov. Vtedy ešte netušil, že by mu v tom mohol brániť územný plán mesta.
Ten totiž hovoril o tejto parcele ako o "športovo-rekreačnej zóne" a jeho prípadnú zmenu by museli schváliť novomestskí poslanci väčšinou hlasov na svojom rokovaní , čo sa však ale dodnes nestalo. Návrh zmeny územného plánu bol predložený na schválenie orgánom mestskej samosprávy (komisiám, mestskej rade i v zastupiteľstvu) už niekoľkokrát. Vždy bezúspešne. V čom je problém? Na celú vec sú totiž dva opačné názory.
Majiteľ tvrdí, že pozemok kúpil údajne len na výstavbu rodinných domov ( dokladuje aj kúpnou zmluvou). Taktiež podľa majiteľovho prieskumu trhu sa v danej lokalite nedá postaviť komerčne úspešné športovisko. Pravdepodobne by každý rok vytváralo stratu, takže takúto činnosť môže prevádzkovať len mesto, alebo organizácia schopná dotovania prevádzky.
Vedenie mesta však trvá na postavení športoviska, aj keď zmenou územného plánu by sa mohla okamžite začať výstavba na tejto čoraz viac zdevastovanej parcele. Faktom zostáva, že väčšina poslancov mestského zastupiteľstva si stále nemyslí, že je to najlepšie riešenie. A tak v roku 2002 celá vec skončila na súde. Lenže ako to už na Slovensku chodí, výsledok je zatiaľ neznámy.