Svetový humanitárny deň: pocta ľuďom, ktorí pomáhajú ľuďom
19. august je Svetovým humanitárnym dňom. Ako každý rok od roku 2008 si Európska komisia aj zajtra uctí tých z nás, ktorí zasvätili svoj život ochrane a zlepšovaniu životov iných, ktorí na to, aby prežili, potrebujú pomoc.
„Humanitárni pracovníci sú skromní ľudia, no ich práca taká určite nie je – každý z nich dokáže zmeniť život stovkám iných ľudských bytostí, pričom táto zmena môže znamenať deliacu čiaru medzi životom a smrťou a hladovaním a núdzou na jednej strane a nádejou a sebestačnosťou na strane druhej,“ zdôrazňuje Kristalina Georgievová, komisárka Európskej únie pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia.
EÚ je v úhrnnom vyjadrení najväčší humanitárny darca na svete – od začiatku tohto roka pripadá na EÚ vyše 37 % celosvetového financovania v oblasti humanitárnej pomoci. Komisia sa aktívne usiluje o to, aby bola táto vedúca úloha EÚ v humanitárnej sfére pretavená aj do konkrétnych výsledkov. Pre jej Generálne riaditeľstvo pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) pracuje v 47 kanceláriách všade na svete, kde je potrebná humanitárna pomoc, vyše 400 ľudí.
Komisia spolupracuje s viac ako 200 humanitárnymi organizáciami. Medzi jej humanitárnych partnerov patrí 14 agentúr OSN, 191 mimovládnych organizácií a tri medzinárodné organizácie (Medzinárodný výbor Červeného kríža/Červeného polmesiaca, Medzinárodná federácia Červeného kríža/Červeného polmesiaca a Medzinárodná organizácia pre migráciu).
V roku 2010 Komisia financovala činnosť najaktívnejších svetových poskytovateľov humanitárnej pomoci sumou 1,115 miliardy EUR. Táto podpora znamenala pomoc a nádej pre 151 miliónov trpiacich v 80 krajinách.
Svetový humanitárny deň si ľudia na celom svete pripomínajú už po štvrtýkrát, pričom sa snažia uctiť si humanitárnych pracovníkov, ktorí prišli o život, a zároveň zvýšiť informovanosť ľudí na celom svete o humanitárnej pomoci. OSN zvolila pre tohtoročnú kampaň motto s názvom „ľudia, ktorí pomáhajú ľuďom“ („people helping people“). Svetový humanitárny deň bol vyhlásený valným zhromaždením OSN v roku 2008, ktoré pre tento sviatok zvolilo 19. august na pamiatku 22 humanitárnych pracovníkov OSN, ktorí prišli o život pri výbuchu bomby v kancelárii OSN v irackom Bagdade 19. augusta 2003. Jedným z nich bol aj osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN, Sergio Vieira de Mello.
„Svetový humanitárny deň znamená čas pripomínania si a smútenia – ale aj čas odhodlania pokračovať napriek nebezpečenstvu v pomoci tým, ktorí pomoc najviac potrebujú,“ uviedla komisárka Georgievová.
Humanitárni pracovníci platia za svoje odhodlanie vysokú cenu. Únosy, streľba a vyhrážanie sa zabitím sú súčasťou dennej reality tých humanitárnych pracovníkov, ktorí pôsobia v Afganistane, Somálsku, Dárfúre, na Srí Lanke a na mnohých ďalších miestach. Podľa OSN boli humanitárni pracovníci za posledných desať rokov vystavení pri poskytovaní pomoci čoraz väčším rizikám. Počet útokov na humanitárne stanice sa strojnásobil, čoho výsledkom je približne 100 úmrtí ročne. V roku 2010 bolo zaznamenaných 129 bezpečnostných incidentov, ktorých cieľom boli humanitárni pracovníci – 69 z nich prišlo o život, 86 bolo zranených a 87 unesených.
EÚ je odhodlaná aj naďalej podporovať humanitárnych pracovníkov v ich boji proti biede a vytrvalo obhajovať rešpektovanie zásad humanitárnej pomoci.
BILANCIA HUMANITÁRNEJ POMOCI EÚ
Európa má dlhú a hrdú tradíciu poskytovania humanitárnej pomoci a je rodiskom viacerých najväčších a najaktívnejších svetových humanitárnych organizácií.
Postupom rokov sa členské štáty EÚ začali aktívne zapájať do poskytovania nemalých prostriedkov na podporu obetí mnohých núdzových humanitárnych situácií.
Už vyše 40 rokov aktívne poskytuje humanitárnu pomoc aj samotná Európska únia. V roku 1992 vytvorila Úrad pre humanitárnu pomoc Európskeho spoločenstva (ECHO) s cieľom „zabezpečiť rýchlejšiu a účinnejšiu intervenciu“. Vo februári 2010, keď prebrala úrad súčasná Európska komisia, bol úrad ECHO povýšený na plnohodnotné Generálne riaditeľstvo pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu. K tomuto kroku došlo v súlade s Lisabonskou zmluvou, v ktorej má humanitárna pomoc a civilná ochrana spoločnú, prominentnejšiu úlohu. Za prvú komisárku pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia bola vymenovaná Kristalina Georgievová.
Komisia poskytla humanitárnu pomoc vo vyše 100 krajinách na celom svete. Za celé obdobie boli najväčšími príjemcami humanitárnych prostriedkov EÚ tieto krajiny: Chorvátsko a Bosna a Hercegovina (počas rozpadu Juhoslávie), Sudán, Konžská demokratická republika, Afganistan, okupované palestínske územia, Pakistan, Rusko a Burundi.
Európska únia je dnes najväčším darcom v oblasti humanitárnej pomoci. Medzi dvadsiatimi najväčšími darcami na svete nájdeme Európsku komisiu a jedenásť členských štátov EÚ – Švédsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Holandsko, Fínsko, Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Belgicko a Taliansko.