Považský Inovec

Považský Inovec je dominantné horstvo nášho regiónu patriace do Fatransko-tatranskej oblasti. Jeho dĺžka je 48 km a jeho šírka kolíše medzi 15 až 25 km. Najvyšší vrch tohto horstva je Inovec so svojou výškou 1042 m n.m., nachádza sa v jeho severnej časti, kde je horstvo aj najmohutnejšie. Zo severu susedí so Strážovskými vrchmi a smerom na juh už iba klesá a zaniká v Podunajskej nížine. V geomorfológii sa Považský Inovec delí na Vysoký Inovec – Inovec 1042 m, Nízky Inovec – Bezovec 743 m, Krahulčie vrchy – Marhát 748 m a Inovecké predhorie – nevýrazné vrchy na východ od Beckova 550 m. Pohorie je bohaté na vodné zdroje. Pramenia tu malé toky, ktoré sa vlievajú zo západnej strany do Váhu a z východnej do Nitry. Horstvo je bohaté na tzv. kyselky. Najznámejším prameňom sa stali vody vyvierajúce z tektonických zlomov v Piešťanoch. Považský Inovec je územie s veľkou úžitkovou hodnotou. Jeho lesy sú bohaté na zver, ktorá sa stáva terčom záujmu športových lovcov. Len poľovnícky revír Palúch (1004 m n.m.) má rozlohu 2796 ha (165 ha sú lúky a 2631 lesy) a je zaradený do jelenej chovateľskej oblasti. Ročne sa tu odstrelí priemerne 25 kusov jelenej a srnčej zvery, muflonia zver v počte 2 kusy a najviac padne za obeť lovcom diviačia zver až 70 kusov. Toto horstvo je bohaté na historické pamiatky. K historicky najstarším patrí veľkomoravský dvorec Kostolec nad Ducovým. Za zmienku stojí aj kostolík sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici. Najstaršie jaskynné osídlenie na Slovensku sa našlo v jaskyni Čertova pec. Na úbočiach Považského Inovca sa nachádzajú zrúcaniny Topoľčianskeho, Hlohoveckého, Beckovského a Tematínskeho hradu. Pre turistov je k dispozícii množstvo turistických chodníkov, taktiež si prídu na svoje aj milovníci horských bicyklov, no treba rátať aj s nezjazdnými úsekmi. Lyžiarov privítajú na zjazdovkách v Kálnici, Bezovci, Pod Inovcom, Selci, Banke a na Úhrade. Lezci si prídu na svoje najmä na Beckovskom hradnom brale, Tematíne či v Sokolích skalách.