Plán pre stabilitu a rast
Komisia dnes predstavila plán, ktorý predstavuje komplexnú reakciu, ktorá je nevyhnutná na obnovenie dôvery v eurozóne a v Európskej únii ako celku. Táto reakcia má prelomiť začarovaný kruh pochybností o udržateľnosti štátnych dlhov, stabilite bankového systému a vyhliadkach rastu v Európskej únii.
V nadväznosti na záväzky, ku ktorým sa v prejave o stave Únie prihlásil predseda Barroso, Komisia uvádza päť oblastí činnosti, ktoré sú na sebe vzájomne závislé a v ktorých je potrebné súčasne a čo najskôr konať. Týmito piatimi oblasťami sú: rozhodná reakcia na problémy v Grécku; zvýšenie ochrany eurozóny pred krízou; koordinovaný prístup k posilneniu európskych bánk; prednostná implementácia politík na stabilizáciu a zvýšenie rastu a budovanie pevného a integrovaného systému správy ekonomických záležitostí v budúcnosti.
Predseda Európskej komisie Barroso povedal: „Tento plán ukazuje Európe cestu z tejto hospodárskej krízy. Reaktívne a čiastkové riešenia jednotlivých aspektov krízy už nestačia. Musíme byť vždy o krok vpred. Dôveru možno obnoviť , ak sa okamžite prijmú všetky kroky potrebné na vyriešenie krízy. Len tak budeme schopní presvedčiť našich občanov, našich globálnych partnerov a trhy že máme k dispozícii riešenia primerané výzvam, ktorým musia všetky ekonomiky čeliť. Dohodu musíme dosiahnuť na zasadnutí Európskej rady 23. októbra.“
Súčasťou plánu je:
1. Rozhodný postup v otázke Grécka – tak, aby sa odstránili všetky pochybnosti o udržateľnosti gréckeho hospodárstva. To musí zahŕňať vyplatenie šiestej tranže, druhý ozdravný program založený na primeranom financovaní prostredníctvom účasti verejného a súkromného sektora a pokračujúcu podporu zo strany pracovnej skupiny Komisie.
2. Dokončenie zásahu v rámci eurozóny – patrí sem implementácia rozhodnutí prijatých 21. júla 2011, maximalizácia účinnosti Európskeho nástroja finančnej stability (ďalej len „ENFS“), posunutie začiatku fungovania Európskeho mechanizmu pre stabilitu na polovicu roka 2012 a zaistenie dostatočnej likvidity pre Európsku centrálnu banku.
3. Plne koordinovaný prístup k posilneniu európskych bánk – mal by byť založený na opätovnom posúdení orgánmi dohľadu, v rámci ktorého by sa dočasne použili výrazne vyššie požiadavky kapitálovej primeranosti, pokiaľ ide o najkvalitnejšiu kapitálovú kategóriu, a to po zohľadnení expozície. Banky by mali použiť najprv súkromné zdroje kapitálu, pričom v prípade potreby by podporu poskytli vlády členských štátov. Ak nie je možné tento druh podpory poskytnúť, rekapitalizácia by sa mala financovať prostredníctvom pôžičky od ENFS. Až do ukončenia tejto rekapitalizácie by orgány dohľadu členských štátov týmto bankám zabránili vyplácať dividendy alebo prémie.
4. Urýchlenie politík na stabilizáciu a zvýšenie rastu – vrátane rýchlej implementácie záväzkov v oblasti služieb, energetiky a dohôd o voľnom obchode; rýchleho prijatia predložených ale ešte neschválených návrhov zameraných na posilnenie rastu, ako sú napríklad iniciatívy v oblasti daní; urýchlenia pripravovaných návrhov, a to najmä tých, ktoré rozširujú výhody jednotného trhu a cielených investícií na úrovni Európskej únie vrátane projektových dlhopisov.
5. Budovanie pevného a integrovaného systému správy ekonomických záležitostí založeného na existujúcich zmluvách (článok 136) a posilnenie prístupu Spoločenstva. Cieľom týchto návrhov, ktoré vychádzajú z posilneného už prijatého súboru šiestich návrhov týkajúcich sa správy ekonomických záležitostí (tzv. „six pack“) a ekonomického semestra, je v záujme zvýšenia súdržnosti a efektívnosti dosiahnuť vzájomné spojenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu a Paktu stability a rastu do jediného plne integrovaného systému správy. Komisia/Rada by tak získala nové právomoci zasahovať do prípravy rozpočtov členských štátov a monitorovať ich plnenie. Vo všetkých prípadoch, keď by nerozhodnosť mohla brániť prijatiu účinných opatrení, by sa mala zvážiť možnosť posilnenej spolupráce.