Tak žijeme v demokracii alebo nie?!
V poslednej dobe stále častejšie počúvam ľudí nadávať na to, že v demokratickej spoločnosti by sa nemalo diať hento, ale malo by sa robiť toto. Hodnotia dianie okolo ako nedemokratické a dožadujú sa toho, aby to demokratické bolo. Táto nespokojnosť však nepramení z toho, že nežijeme v demokracii. Problém je v tom, že väčšina nepozná význam tohto slova. Aby sme si ho vysvetlili musíme ísť hlboko do minulosti (niekoľko storočí pred náš letopočet).
Keď na území dnešného Grécka žilo pôvodné obyvateľstvo, ktoré bolo slovanského pôvodu (volali sa Wáni), používali na označenie svojho spoločenského zriadenia slovo „dámokaráčijá“.
Prvá časť tohto slova bola odvodená od praslovanského „da-mój“ (pôvodne dach mój = dom môj). V našom jazyku sa dodnes uchovalo slovo „domov“, ktoré sa vytvorilo práve týmto odvodením. V iných jazykoch: damas (staroindicky), démos (grécky), domus (latinsky). Druhú časť tvorí slovo „karáčijá“, ktoré je odvodené od pôvodného staroslovanského slovesa „kárajá“. To znamená riadiť, viesť či vzdelávať. Od tohto slovesa sa odvodili slová káral, král a Karol.
Dámokaráčijá bolo teda riadienie domu, domova či spoločnosti. V tej dobe bola každá osada či obec našich predkov samostatnou jednotkou hospodárskou i organizačnou. Riadiacim orgánom bol hlavný staršina alebo starosta, ktorý rozhodoval spoločne s ostatnými staršinami. So všetkými občanmi sa stretávali na verejných zhromaždeniach. Niektoré zdroje uvádzajú, že zhromaždenia sa nazývali „vece“ (teda akési veci, ktoré bolo treba prerokovať).
Po vpáde ázijských tatárskych Grékov bolo praslovanské obyvateľstvo zotročené (toto nás sprevádza celou históriou – po Grékoch (Eleati = dobyvatelia, neskôr Helenia = Grécko) to boli Etruskovia, ..., Maďari, Nemci, ... USA? & EU?). Suverenita obcí a osád bola zrušená. Nad celou krajinou prevzal moc najvyšší pohanský kňaz. Príslušníci útočníkov sa stali „slobodnými občanmi“.
V 5. storočí p. n. l. došlo k zmene systému – zo slobodných občanov sa stali volení prední správcovia miest a obcí. Pre tento systém bol prevzatý od domácich Praslovanov názov „demokaratia“, ktorý však neplatil pre domáci ľud. Nielen systém ale aj zložky názvu boli naruby: grécke „démos“ označoval poddaný ľud „démonickej – diabolskej“ povahy a „krátes“ (sila, násilie) označoval vládu násilím nad otrokmi.
Čiže ak by sme našu demokraciu odvodzovali od gréckej, tak v nej skutočne žijeme. V podstate nám – poddanému ľudu násilím a v strachu vládnu zotročovatelia. Rovnako ako v Grécku aj u nás je dvojitý meter: poddaný ukradne pár peňazí a ide do vezenia, no predstavitelia vlády môžu ukradnúť milióny a nič sa nedeje.
Rozdiel je v tom, že si ich nevolia len slobodní občania ale my otroci. I keď aj o tom by sa dalo polemizovať. V referende o vstupe SR do NATO nebola dostatočná účasť ešte 2 hodiny pred uzavretím miestností. Zvolili sme si my výsledok referenda alebo to niekto urobil za nás? Počas posledných komunálnych volieb v Novom Meste nad Váhom sa v noci zo 6. na 7. decembra svietilo v „zapečatenej“ volebnej miestnosti na 1. Mája. Boli výsledky z tejto miestnosti odzrkadlením vôle „poddaného ľudu“ alebo ich dotvorili „demokratickí občania“?
Na „vece“ – zhromaždení našich predkov rozprávali staršinovia, vedomci ale aj všetci tí, ktorí mali čo povedať. Súčasné mestské zastupiteľstvo v Novom Meste nad Váhom ako jeden zo svojich prvých krokov zrušilo túto možnosť v rokovacom poriadku. Teraz rozhodujú poslanci svojim hlasovaním o tom či „poddaný ľud“ môže prehovoriť na verejnej schôdzi, alebo ho radšej umlčia.
Vrátim sa ešte k referendu. Od našich politických predstaviteľov sme sa dozvedeli, že ak by aj referendum o vstupe SR do NATO dopadlo negatívne, má len odporúčací charakter a oni by nás aj tak začlenili do tohto vojenského spoločenstva. Veď tým, že sme si ich demokraticky zvolili, sme im dali absolútnu moc nad našimi osudmi.
S takýmto názorom som sa neraz stretol aj na pôde novomestského zastupiteľstva. Konkrétne tam bolo povedané, či si občianske združenia myslia, že môžu riadiť naše mesto. Veď poslanci boli zvolení a teraz sa už nemusia (a nebudú) nikoho pýtať na to, ako majú rozhodovať.
Na záver by som teda podotkol, že skutočne žijeme v demokracii gréckeho typu. A ak sa nám to nepáči, musíme ju zmeniť na „dámokaráčiju“.
Prvá časť tohto slova bola odvodená od praslovanského „da-mój“ (pôvodne dach mój = dom môj). V našom jazyku sa dodnes uchovalo slovo „domov“, ktoré sa vytvorilo práve týmto odvodením. V iných jazykoch: damas (staroindicky), démos (grécky), domus (latinsky). Druhú časť tvorí slovo „karáčijá“, ktoré je odvodené od pôvodného staroslovanského slovesa „kárajá“. To znamená riadiť, viesť či vzdelávať. Od tohto slovesa sa odvodili slová káral, král a Karol.
Dámokaráčijá bolo teda riadienie domu, domova či spoločnosti. V tej dobe bola každá osada či obec našich predkov samostatnou jednotkou hospodárskou i organizačnou. Riadiacim orgánom bol hlavný staršina alebo starosta, ktorý rozhodoval spoločne s ostatnými staršinami. So všetkými občanmi sa stretávali na verejných zhromaždeniach. Niektoré zdroje uvádzajú, že zhromaždenia sa nazývali „vece“ (teda akési veci, ktoré bolo treba prerokovať).
Po vpáde ázijských tatárskych Grékov bolo praslovanské obyvateľstvo zotročené (toto nás sprevádza celou históriou – po Grékoch (Eleati = dobyvatelia, neskôr Helenia = Grécko) to boli Etruskovia, ..., Maďari, Nemci, ... USA? & EU?). Suverenita obcí a osád bola zrušená. Nad celou krajinou prevzal moc najvyšší pohanský kňaz. Príslušníci útočníkov sa stali „slobodnými občanmi“.
V 5. storočí p. n. l. došlo k zmene systému – zo slobodných občanov sa stali volení prední správcovia miest a obcí. Pre tento systém bol prevzatý od domácich Praslovanov názov „demokaratia“, ktorý však neplatil pre domáci ľud. Nielen systém ale aj zložky názvu boli naruby: grécke „démos“ označoval poddaný ľud „démonickej – diabolskej“ povahy a „krátes“ (sila, násilie) označoval vládu násilím nad otrokmi.
Čiže ak by sme našu demokraciu odvodzovali od gréckej, tak v nej skutočne žijeme. V podstate nám – poddanému ľudu násilím a v strachu vládnu zotročovatelia. Rovnako ako v Grécku aj u nás je dvojitý meter: poddaný ukradne pár peňazí a ide do vezenia, no predstavitelia vlády môžu ukradnúť milióny a nič sa nedeje.
Rozdiel je v tom, že si ich nevolia len slobodní občania ale my otroci. I keď aj o tom by sa dalo polemizovať. V referende o vstupe SR do NATO nebola dostatočná účasť ešte 2 hodiny pred uzavretím miestností. Zvolili sme si my výsledok referenda alebo to niekto urobil za nás? Počas posledných komunálnych volieb v Novom Meste nad Váhom sa v noci zo 6. na 7. decembra svietilo v „zapečatenej“ volebnej miestnosti na 1. Mája. Boli výsledky z tejto miestnosti odzrkadlením vôle „poddaného ľudu“ alebo ich dotvorili „demokratickí občania“?
Na „vece“ – zhromaždení našich predkov rozprávali staršinovia, vedomci ale aj všetci tí, ktorí mali čo povedať. Súčasné mestské zastupiteľstvo v Novom Meste nad Váhom ako jeden zo svojich prvých krokov zrušilo túto možnosť v rokovacom poriadku. Teraz rozhodujú poslanci svojim hlasovaním o tom či „poddaný ľud“ môže prehovoriť na verejnej schôdzi, alebo ho radšej umlčia.
Vrátim sa ešte k referendu. Od našich politických predstaviteľov sme sa dozvedeli, že ak by aj referendum o vstupe SR do NATO dopadlo negatívne, má len odporúčací charakter a oni by nás aj tak začlenili do tohto vojenského spoločenstva. Veď tým, že sme si ich demokraticky zvolili, sme im dali absolútnu moc nad našimi osudmi.
S takýmto názorom som sa neraz stretol aj na pôde novomestského zastupiteľstva. Konkrétne tam bolo povedané, či si občianske združenia myslia, že môžu riadiť naše mesto. Veď poslanci boli zvolení a teraz sa už nemusia (a nebudú) nikoho pýtať na to, ako majú rozhodovať.
Na záver by som teda podotkol, že skutočne žijeme v demokracii gréckeho typu. A ak sa nám to nepáči, musíme ju zmeniť na „dámokaráčiju“.
22.05.2005