Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2012 > > Bohovia starých Slovanov - Úvod

Bohovia starých Slovanov - Úvod

Bohovia starých Slovanov - Úvod

Po celom svete ľudstvo verilo v bohov a rozprávali o ich dobrodružstvách. Prečo to robili? V dávnych časoch nejestvovali ani lietadlá, ani veľké lode, aby ľudia mohli poznávať svet. A už vôbec nejestvovali kozmické lode, ktorými by sa mohli dostať do vesmíru. A tak veľa otázok zostávalo nezodpovedaných.


Vďaka mýtom si však ľudia mohli vysvetliť tajomstvá a záhady. V minulosti každá civilizácia poznala len malú časť sveta. No nevedeli, čo je ďalej. Žeby tam bola domovina bohov?
Každý národ si predstavoval svet podľa toho, čo ľudia dennodenne videli vôkol seba.
Svarog, Perún, Veles, kto by nepoznal tieto staré slovanské božstvá?
To som si myslel pôvodne i ja predtým, ako som začal pracovať na tejto knihe.
Prišiel som však na to, že väčšina z nás vie o božstvách našich predkov veľmi málo.
Poznáme rôzne staroveké mýty - grécke, rímske, poznáme množstvo božstiev indických, ba aj o Ódinovi alebo Thorovi toho vieme viac ako o našich pôvodných slovanských božstvách.
Od mala sa mi snívalo o bohoch, ktorým som dával rôzné mená a staval im malé kamenné oltáre. Hľadal som v mnohých knihách tie správne mená pre bohov z mojich snov, až kým som neprišiel na to, že bohovia, čo sa mi zjavujú, sú bohmi našich slovanských predkov.
A tak som sa podujal na napísanie tejto knihy, ktorá nemá byť vedeckou publikáciou či štúdiou slovanského panteónu a mýtov, ale skôr takou slovanskou Odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili, a čo im obetovali.
Keďže slovanské kmene sa rozšírili na veľkom území, stretol som sa s problémom rôznych odchýlok, kto bol kým, aké meno mal, a aká bola jeho funkcia. To už nehovoriac o rôznych, niekedy skoro až protichodných legendách a príbehoch.
A tak pri spracovaní všetkých prameňov som si dovolil vytvoriť tak trochu vlastný, no ucelený obraz.
Pri písaní tejto knihy som čerpal informácie z rôznych zdrojov. Nielen zo slovenských či českých, ale aj z poľských a v neposlednom rade ruských a ukrajinských. Chcel by som sa poďakovať svojej mame, ktorá mi veľmi pomohla s prekladom ruských a ukrajinských textov.
Raz sa ma jeden priateľ spýtal, či je vôbec potrebné písať o niečom, čo je už viac ako tisíc rokov zabudnuté a mŕtve. Nesúhlasil som s ním, predstavy o našich predkoch nie sú dávno zabudnuté, ale hádam len spia. Dúfam, že táto kniha ich v nás zobudí.
Slovania je označenie pre obyvateľstvo hovoriace slovanskými jazykmi, dnes zahŕňajúce Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, Poliakov, Lužických Srbov, Slovákov, Čechov, Slovincov, Srbov, Chorvátov, Čiernohorcov, Macedóncov a Bulharov.
Ich pôvod úzko súvisí s vývojom indoeurópskeho spoločenstva, kam patrili Indovia, Iránci, Kelti, Germáni, Gréci, Trákovia, Baltovia, Ilýrovia a pravdaže aj Slovania.
Táto veľká skupina ľudstva, niekedy spojená spoločným jazykom, mala pravdepodobnú pravlasť niekde v strednej Ázii, alebo na južnom pohraničí medzi Áziou a Európou. Odtiaľ sa v 3. - 2. storočí pred naším letopočtom začala rozchádzať na západ a juh. Lokalizácia Praslovanov je rovnako otázna, ale uvažuje sa o dolnom Podunajsku, ako aj o území medzi Odrou a Vislou, Vislou a Dneprom.
Prvé zmienky o najmladšej skupine indoeurópskych národov sa objavili
pomerne neskoro. Prvé presvedčivé správy o Slovanoch sa objavujú v 6.storočí nášho letopočtu v záznamoch autorov Pliniusa Staršieho, Tacitusa, Klaudiosa Ptolemaja a ďalších. V roku 550 historik Jordanes označuje Slovanov ako Venedov a hovorí o nich ako o početnom národe, ktorý sídli na veľkom území.
A skutočne podľa súčastných archeologických výskumov vieme, že na konci 5. storočia sa mohutné slovanské skupiny a kmene vydali zo svojich sídiel niekde v Zakarpatí cez karpatský oblúk na cestu do strednej a južnej Európy. Nasledujúcich niekoľko storočí bolo v znamení intenzívnej kultúrnej a politickej symbiózy veľkej časti Slovanov. Slovania sa ďalej vyvíjali v kultúrne i jazykovo čiastočne odlišných komplexov ako východní, západní a južní Slovania. Tento rozmach sa pravdepodobne odrazil aj v slovanských duchovných predstavách. Dobové informácie o týchto predstavách sú nejednotné a značne skreslené.
Základným zdrojom informácií o slovanskej mytológii a bohoch sú písomné pramene, rôzne kroniky, listiny, kázania a ľudové príbehy či legendy. Jedna z najstarších správ o predstavách Slovanov je od historika Prokopiosa z Caesareie, ktorý spomína vo svojej knihe Vojny gótske slovanského boha blesku, ako aj uctievanie riek a nýmf. Ďalšími významnými dielami pre poznanie slovanských predstáv sú rôzne ruské byliny ako Slovo o pluku Igorovom alebo Velesova kniha. Vďačným žriedlom informácií sú aj ľudové rozprávky a povesti.
V čase slovanskej expanzie sa predpokladá, že kultúra Slovanov bola veľmi jednoduchá. Po usadení sa v nových sídlach sa začala prispôsobovať habitusu vtedajšej Európy. V ekonomike prevládalo poľnohospodárstvo, chov dobytka a domácke remeslo. Najstaršie formy náboženstva boli primitívne.
Na konci 8. storočia môžeme sledovať dynamický proces sociálnej diferenciácie, kde sa vytvárajú veľmožské stavy, čím sa stabilizovala politická moc. Dochádza tu k rozkladu patriarchálnej veľkorodiny a k prehĺbeniu spoločenskej diferenciácie. Na základe toho sa slovanské kmene začali formovať do štátnych foriem, ako Veľká Morava, Kyjevská Rus či Rujana.
V niektorých, najmä polabských a pobaltských kniežatstvách sa začali rozvíjať politické útvary, ktoré v prvej fáze ostali voči kresťanstvu pomerne odolné. V týchto kniežatstvách so štrukturalizovanou spoločnosťou a pomerne pevnou a silnou politickou správou sa objavili kulty štátnych či kmeňových božstiev, pričom sa vytvorila organizovaná kňazská vrstva. „Pohanstvo“ sa tu vyjadrovalo a vyznávalo ako náboženstvo.
Napríklad v roku 980 knieža Vladimír vztýčil idoly niektorých slovanských bohov. No o osem rokov neskôr, kedy prijal kresťanstvo, dal zoťať idoly, ktoré dal sám postaviť. Takýto zvrat v polabských a pobaltských kniežatstvách nastal až v 12. storočí, ale to nestačilo k tomu, aby sa vyformoval ucelený náboženský systém.
Príchod kresťanstva tento rozvoj zastavil. Ale na druhej strane je to práve kresťanská vzdelanosť, ktorá zachovala, aj keď často veľmi skreslene, staroslovanské náboženské predstavy.
Táto kniha sa bude zaoberať práve týmito staroslovanskými predstavami a bude sa snažiť o ich zjednotenie do uceleného komplexu.

ukážka z pripravovanej knihy: BOHOVIA STARÝCH SLOVANOV autor: Peter Kuzmišín
uverejnené na: SMEblog
- Peter Weleslaw Kuzmišín -
15.09.2012

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet