Aktuálne výsledky štúdie o kvalite života v Európe
V niektorých krajinách úroveň optimizmu a šťastia za posledné roky klesla o 20%. Tieto výsledky do veľkej miery odzrkadľujú ekonomickú realitu.
Kde sú najväčší optimisti? V Dánsku, Fínsku a Švédsku (až 80% optimistov).
A kde naopak prevláda pesimizmus ? Nikoho snáď neprekvapí, že je to v krajinách, ktoré zažívajú najväčšie ekonomické problémy, čiže v Grécku, Taliansku a Portugalsku. V Grécku i Španielsku zaznamenali najväčší prepad dôvery v štátne inštitúcie.
Ako si to vysvetliť ? Spokojnosť so životom úzko súvisí s príjmom a so zdravotným stavom. Preto je pesimizmus najväčší u starších ľudí v strednej a východnej Európe.
Najšťastnejší sú ľudia vo veku 18-34 rokov, študenti, zamestnanci a ľudia, čo pracujú z domu. Z pohľadu typu domácností sú najšťastnejšie páry s deťmi a páry bez detí. Najmenej šťastní sú rodičia, čo vychovávajú deti bez partnera.
7% Európanov má problém vyžiť z mesačného príjmu. Najväčší problém s tým majú Gréci (22%), naopak najviac za vodou sú Fíni (len 1% populácie má problém uživiť sa).
Ak sa spýtate Európanov, na koho by sa obrátili, keby mali finančné suchoty, až 70% by sa najprv obrátilo na rodinu, 12% by žiadalo priateľov alebo susedov, kým len 8% by sa obrátilo na finančné inštitúcie. 10% z opýtaných uviedlo, že by sa nemali na koho obrátiť (ide najmä o ľudí z najnižších príjmových skupín). 8% Európanov malo problémy so splácaním pôžičiek podľa splátkového kalendára.
Ako sme my Európania spokojní so životom? Najviac sú spokojní a šťastní Dáni, naopak najmenej spokojní sú Bulhari a Maďari.
Na pohlaví nezáleží - muži a ženy sú približne rovnako spokojní, avšak skupina ľudí vo veku 50-64 vykazuje najmenšiu spokojnosť. Rovnako nespokojní sú aj ľudia bez práce a rodičia, ktorí vychovávajú deti sami, bez partnera.
Ako sa cítime zdravotne? Až 64% Európanov sa cíti zdravotne dobre alebo veľmi dobre. Ide najmä o ľudí, ktorí sú nadpriemerne spokojní so životom. 9% Európanov má pocit, že má zlý alebo veľmi zlý zdravotný stav.
Prekvapujúce výsledky sú v oblasti pocitu osamelosti. Najviac osamelí sa cítia Gréci, Bulhari a Taliani.
Ako sú na tom Slováci? Patríme medzi najväčších pesimistov (sme 6. najväčší pesimisti v EÚ). Pokiaľ ide o pohľad do budúcnosti, Slováci sú druhí najväčší pesimisti, hneď po Grékoch. Sme veľmi spokojní s bývaním, Veľmi sme nespokojní so zdravotníctvom, vzdelávaním a dôchodkovým systémom. Máme veľmi nízku dôveru vo verejné inštitúcie. Pokiaľ ide o sociálne napätie, najviac Slováci vnímajú napätie medzi bohatými a chudobnými a medzi národnosťami resp. etnickými skupinami. Kým v niektorých štátoch ako Cyprus, Veľká Británia, či Švédsko spokojnosť so životom s pribúdajúcim vekom narastá, na Slovensku naopak postupne s vekom klesá. Od roku 2007 sme zaznamenali tretí najväčší prepad v pocite spokojnosti so životom (hneď po Grécku a Malte). Spolu s Grékmi a Bulharmi máme odpracujeme týždenne najviac hodín. Rodina je pre Slovákov dôležitá, patríme medzi národy s najčastejším kontaktom medzi rodičmi a deťmi. Dostupnosť bývania je hlavnou príčinou, prečo majú mladí Slováci (spolu s Talianmi, Portugalcami a Poliakmi) hlásia oneskorený odlet z rodinného hniezda.
Čo tieto výsledky znamenajú pre EÚ a jej členské štáty? Budeme sa musieť viac zamerať na najviac zraniteľné skupiny – dlhodobo nezamestnaných, pracujúce ženy (vykazujú najväčšie problémy pri zladení pracovného a súkromného života). Ukazuje sa, že aj ľudia, ktorí čelia riziku sociálneho vylúčenia dokážu viesť spokojní život, ak sú členmi dobrovoľníckych a charitatívnych organizácií, či pracujú pre komunitu. Zraniteľnými sú aj neúplné rodiny. Čoraz väčší počet detí sa rodí mimo manželstva a domácnosti s jedným rodičom vykazujú veľké znevýhodnenie vo väčšine oblastí, ktoré vplývajú na kvalitu života. Ukazuje sa však, že v dôsledku krízy môžu byť zraniteľní aj ľudia, ktorí majú na prvý pohľad dobré vyhliadky, avšak v dôsledku straty zamestnania, nárastu dlhov, či neistého bývania môžu čeliť problémom. V tejto situácii je potrebné vyzdvihnúť úlohu rodiny, ktorá pomáha prekonávať ťažkosti. To sa týka najmä postavenia žien, ktoré popri pracovných úlohách ešte nesú najväčšie bremeno v starostlivosti o domácnosť, deti a v opatere seniorov (ženy na Slovensku venujú 29 hodín týždenne starostlivosti o deti a 18 hodín venujú vareniu a starostlivosti o domácnosť). Zákonodarcovia by mali zvážiť zakotvenie väčšej flexibility pokiaľ ide o pracovný čas a zlepšiť dostupnosť predškolských zariadení, tak aby sa lepšie dali zladiť rodinné a pracovné povinnosti.