Pliaga naničhodná

Prišla nádherná jeseň a s ňou späté radosti a starosti. Zem nás obdarováva svojimi všakovakými darmi, medzi ktoré nepochybne patrí, aj obľúbená konôpka. Konôpka milovaná, ale žiaľ i preklínaná. Mnohí sa svojej úrody v šťastí dočkali a kochajú sa voňavými plodmi svojich zásluh, tak ako si to celý rok predstavovali. Pravidelne navštevovali svoje „plantáže radosti“, nešetrili starostlivosťou, láskou a dostupnými prostriedkami pri napredovaní k svojmu cieľu. Sledovali a žili s tou zeleňou od malinkého zrnka, až po statnú byľ. Toto všetko je správne a tak to má byť! Nie však o tomto som sa tu chcel zmieniť. Sú bohužiaľ prípady, kedy takto oddaný záhradník, jedného jesenného dňa, dorazí na svoje políčko a miesto svojich krásnych expandujúcich pých, nájde len otrhané stopky a oku nelahodiacu spúšť. Áno, hovorím tu o pliage zvanej zlodeji. Ročne týchto parazitov pribúda a škoda čo po nich ostáva nie je krutá ani tak po materiálnej stránke, ako po duchovnej. Sú reálnejší a v úzkej praxi škodlivejší, než samotní prohibisti. Svojou existenciou a činmi šlapú po tejto, už i tak riadne potláčanej kultúre!! Nenachádzam označenia pre týchto exotov. Neviem či sa jedná o ich neschopnosť vytvoriť niečo vlastné, alebo len o silný charakterový deficit, ale bude to asi „zdravá“ kombinácia oboch. Človeku s trochou hrdosti, by dym z takéhoto lupu riadne zabehol. Nech im aspoň je takýto lup pripomienkou vlastnej neschopnosti a škodlivej prebytočnosti! V tejto dobe a krajine je viac ako nutné hájiť činmi a rozumom onú háklivú oblasť a každý takýto „hnidopich“ spomaľuje akékoľvek napredovanie k lepšiemu. Svojou pažravosťou často pošlapú aj niekoľkoročné šľachtiteľské úsilie. Že by sa jednalo o celkový príklad našej spoločnosti, kde jedna jej časť reálne tvorí a ďalšia časť na tejto tvorbe, svojim spôsobom, iba parazituje?! Moralizovanie pri jedincoch, s charakterom chamtivej sliepky vrhajúcej sa na pľuvanec, je viac ako zbytočné, len som chcel naznačiť, ako zbytočne je špinená, už aj tak dosť tŕnitá cesta.