Plán Komisie na riešenie rizík spojených s tieňovým bankovníctvom

Komisia dnes prijala oznámenie o tieňovom bankovníctve a navrhla nové pravidlá pre fondy peňažného trhu (FPT).

Oznámenie nadväzuje na minuloročnú zelenú knihu o tieňovom bankovníctve (IP/12/253). Je zhrnutím výsledkov doterajšej činnosti Komisie a stanovujú sa v ňom prípadné ďalšie opatrenia v tejto dôležitej oblasti.

Dnes sa predkladá prvé z týchto ďalších opatrení, ktorým je návrh nových pravidiel pre fondy peňažného trhu. Jeho cieľom je zvýšiť schopnosť FPT lepšie odolávať tlakom spojeným s vyplácaním výnosov v stresových trhových podmienkach posilnením ich profilu likvidity a stability.

Komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier uviedol: „Pokiaľ ide o banky a trhy, ich komplexnú reguláciu sme už zabezpečili. Teraz musíme riešiť riziká, ktoré predstavuje systém tieňového bankovníctva. Tento systém zohráva dôležitú úlohu pri financovaní reálnej ekonomiky a my musíme zaistiť, aby bol transparentný a aby prínosy vyplývajúce z posilnenia určitých finančných subjektov a trhov neboli oslabené rizikami, ktoré so sebou prináša presun do menej regulovaných sektorov.“

Súvislosti
Tieňové bankovníctvo je systém sprostredkovania úverov, ktorý zahŕňa subjekty a činnosti mimo štandardného bankového systému. Tieňové banky nie sú regulované ako štandardné banky, no vykonávajú činnosti podobné bankovým činnostiam. Podľa hrubých odhadov Rady pre finančnú stabilitu (FSB) veľkosť celosvetového systému tieňového bankovníctva dosahovala v roku 2011 približne 51 biliónov EUR. To predstavuje 25 až 30 % celého objemu finančného systému a polovicu veľkosti bankových aktív. Tieňové bankovníctvo má preto systémový význam pre európsky finančný systém.

Od vypuknutia finančnej krízy v roku 2007 Európska komisia uskutočnila komplexnú reformu sektora finančných služieb v Európe. Cieľom je vytvoriť spoľahlivý a stabilný finančný sektor, ktorý zohráva kľúčovú úlohu z pohľadu reálnej ekonomiky. To sa dá dosiahnuť riešením nedostatkov a odstránením slabých miest, ktoré odhalila kríza. V rámci sektora tieňového bankovníctva sa však musí predísť hromadeniu rizík, ktoré by čiastočne mohli vzniknúť preto, lebo nové bankové pravidlá by mohli vytvárať tlak na presun určitých bankových činností do tohto menej regulovaného sektora.

Fondy peňažného trhu (FPT) sú dôležitým zdrojom krátkodobého financovania finančných inštitúcií, podnikov a vlád. V Európe sa v držbe FPT nachádza približne 22 % krátkodobých dlhových cenných papierov, ktoré emitovali vlády alebo podnikový sektor. FPT majú v držbe 38 % krátkodobých dlhových nástrojov emitovaných bankovým sektorom. Vzhľadom na túto systémovú previazanosť FPT s bankovým sektorom a podnikovými a verejnými financiami je fungovanie FPT v centre pozornosti medzinárodného úsilia v oblasti tieňového bankovníctva.

Hlavné prvky dnešného oznámenia o tieňovom bankovníctve a návrhu nariadenia o fondoch peňažného trhu:

V oznámení sa uvádzajú otázky, ktoré treba riešiť v súvislosti so systémom tieňového bankovníctva, ako aj opatrenia, ktoré už boli prijaté na riešenie rizík spojených s tieňovým bankovníctvom. Ide napríklad o pravidlá, ktorými sa riadi činnosť hedžových fondov (pozri MEMO/10/572) a posilňuje vzťah medzi bankami a neregulovanými aktérmi (ustanovenia o sekuritizačných expozíciách v revidovaných právnych predpisoch o kapitálových požiadavkách –MEMO/13/272).

V oznámení sa uvádzajú stanovené priority, v súvislosti s ktorými má Komisia v úmysle prijať iniciatívy v oblastiach ako:

• stanovenie rámca pre fondy peňažného trhu: Dnešný návrh nových pravidiel (MEMO/13/764) sa vzťahuje na fondy peňažného trhu (FPT), ktoré sú usadené alebo predávané v Európe, a jeho cieľom je zlepšiť ich profil likvidity a stabilitu:

• riadenie likvidity: Od FPT by sa požadovalo, aby aspoň 10 % ich portfólia tvorili aktíva so splatnosťou do jedného dňa a ďalších aspoň 20 % aktíva so splatnosťou do jedného týždňa. Táto požiadavka má umožniť FPT vyplatiť investorov, ktorí sa rozhodnú vybrať svoje finančné prostriedky v krátkej lehote. Aby neprimeranú váhu čistej hodnoty aktív nemusel znášať jediný emitent, expozícia voči jednému emitentovi by bola obmedzená na 5 % portfólia FPT (z hľadiska hodnoty). V prípade štandardných FPT by jediný emitent mohol predstavovať 10 % portfólia.

• stabilita: Aby sa zohľadnila konštantná čistá hodnota aktív a tendencia FPT požadovať podporu sponzorov na stabilizáciu vyplácania výnosov v nominálnej hodnote, v nových pravidlách by sa od tohto typu FPT požadovalo, aby vytvoril vopred vymedzenú kapitálovú rezervu. Táto rezerva sa využije v čase poklesu hodnoty investičných aktív FPT na podporu stabilného vyplácania výnosov.

• transparentnosť sektora tieňového bankovníctva: Na účinné monitorovanie rizík a prípadnú intervenciu je nevyhnutné zhromažďovať podrobné, spoľahlivé a úplné údaje o tomto sektore.

• právo v oblasti cenných papierov a riziká spojené s transakciami spočívajúcimi vo financovaní cenných papierov (hlavne transakcie požičiavania cenných papierov a repo transakcie): Tieto transakcie môžu prispieť k zvyšovaniu využívania finančnej páky a posilňovať procyklický charakter finančného systému, ktorý sa potom stáva zraniteľným v dôsledku masového vyberania vkladov a náhleho znižovania využívania finančnej páky. Okrem toho nedostatočná transparentnosť týchto trhov sťažuje identifikáciu vlastníckych práv (kto vlastní čo?), monitorovanie koncentrácie rizík a identifikáciu protistrán (kto má expozíciu voči komu?).

• stanovenie rámca pre vzájomné pôsobenie s bankami:
Významný zdroj rizika nákazy predstavuje vysokáúroveň vzájomnej previazanosti systému tieňového bankovníctva so zvyškom finančného sektora, a to najmä s bankovým systémom. Tieto riziká by bolo možné riešiť predovšetkým sprísnením prudenciálnych pravidiel uplatňovaných na banky v ich vzťahu s neregulovanými finančnými subjektmi.

Okrem toho sa osobitná pozornosť bude venovať opatreniam v oblasti dohľadu nad subjektmi/činnosťami tieňového bankovníctva, aby sa zabezpečilo primerané riešenie špecifických rizík. Ďalšej analýze budú podrobené určité oblasti, ako napríklad vytvorenie nástrojov na riešenie krízových situácií nebankových finančných inštitúcií a štrukturálna reforma bankového systému, ktoré budú objasnené neskôr.

Konečným cieľom je zabezpečiť krytie možných systémových rizík ohrozujúcich finančný sektor a obmedziť možnosti regulatórnej arbitráže v záujme posilnenia integrity trhu a zvýšenia dôvery sporiteľov a spotrebiteľov.

Oznámenie Komisie je v súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu, ktoré schvália lídri skupiny G20 na stretnutí v Petrohrade, ktoré sa bude konať 5. a 6. septembra 2013.

Pozri aj MEMO/13/763 (tieňové bankovníctvo) a MEMO/13/764 (fondy peňažného trhu).

Ďalšie informácie

http://ec.europa.eu/internal_market/finances/shadow-banking/index_en.htm http://ec.europa.eu/internal_market/investment/money-market-funds/index_en.htm