Emir Kusturica
Španielske noviny La Vanguardia uverejnili pozoruhodný rozhovor s muzikantom a režisérom svetového mena Emirom Kusturicom.
Sme Srbi, Slovania, pravoslávni a blízki Rusku, za to sme museli zaplatiť.
Vojny a činnosť mimovládnych organizácii platia ti istí ľudia.
" Mám 50 rokov. Narodil som sa v Sarajeve, meste zasadenom medzi horami, tu som žil celý život. Som ženatý a mám dve deti Stribora a Duňu. Do kín v Španielsku prichádza môj film " Život ako zázrak v ktorom hovorím o živote srbského väzňa, ktorý sa v čase vojny zaľúbil do tiež uväznenej moslimky. Spolu so svojim " No Smoking Orchester" vystupujem po celom Španielsku...."
Prečo ste sa chceli biť v dueli ?
V roku 1993 dom vyzval na súboj srbského radikála Voislava Šešelja¸za to, že tento chcel vyhnať z parlamentu všetkých Chorvátov. Bola to zásadná chyba, ktorá predznačila vojnu. Cítil som sa oklamaný, chcel som aby sa ospravedlnil a chcel som mu dať príučku.
Vedeli by ste zabiť človeka?
Nikto nevie, čo sa u každého skrýva pod kožou., v každom prípade som však nemal možnosť, objasniť si to. Keď sa blížil deň súboja, Šešelj vyhlásil, že by nechcel zabiť umelca.
Neskoršie sa vo vašej krajine však prelialo mnoho krvi ?
Áno, a Šešelja teraz vypočúva tribunál v Haagu, ale ja si nemyslím, že si to zaslúži.
To znamená, že činnosť Šešelja nemožno nazvať genocídou ?
Tí, ktorí zabíjali by mali stáť pred súdom, ale všetci, ktorí zabíjali. Inak by to bola nespravodlivosť. Všetko spočíva v tom, že existujúce danosti svedčia o tom, že pravda je len u tých, ktorí obviňujú Srbov z genocídy. Predtým hovorili, že v čase genocídy zahynulo 500 000 ľudí, teraz je to už len 100 000, z ktorých je minimálne 35 000 Srbov.
Vy sa však predovšetkým zaoberáte filmom. Ale medzitým ste sa stali takmer profesionálnym futbalistom ?
Existuje mnoho intelektuálnych kreténov, ktorí sa negatívne stavajú k futbalistom, ale niet ani jedného veľkého hráča, ktorý by pri tom bol hlupákom. Dobrý futbal, to je najčistejšia geometria, najlepšia empatia a spôsob k víťazstvu a abstrahovaniu.
No nie každý futbal je dobrý?
To spočíva v tom, že máloktorý futbalista a vyvíja intelektuálne, ale to ešte neznamená, že sú to hlupáci. Futbal ma naučil existovať v priestore, pracovať v kolektíve, čo je vo filme pre mňa najzákladnejší faktor.
Boli ste však dosť agresívnym hráčom ?
Viem sa vzrušiť, ale nie som agresívny. Taký som v živote, i v sexe... Či sex nie je vzrušenie v živote? Aj vo filme. Či film nie je lepší, ako život ? A bežím k lopte. Ani mi na um nepríde čakať a stáť, kým mi niekto neprihrá, aby som začal hrať.
A vo vojne ?
Veľa som bojoval za to, aby nedošlo k bombardovaniu našej krajiny, ale my Srbi sme sa neponáhľali zapísať sa do nového kapitalistického svetového poriadku, a vojny sa financujú tými istými ľuďmi, za čie peniaze vznikajú nevládne organizácie. Nadnárodné korporácie platia stranám, politikom, aby začínali vojny.
A načo sú im nevládne organizácie ?
Na to, aby si umyli ruky od krvi a uľahčili muky tých občanov, ktorí hlasovali za politikov, za tých politikov, ktorí dali príkaz na začatie bombardovania. Nevládne organizácie pozbierajú ranených a slúžia ako stena, ktorá dáva možnosti vládcom, aby boli politicky korektní potom, ako ony v mene demokracie zhadzovali bomby na deti.
Vaše slová nemožno nazvať politicky korektnými?
Tento prívlastok politicky korektný mi pripomína veľmi slovko revizionistický, ktoré zvykli dávať na všetko z časoch Stalina.
O čom to hovoríte ?
Nikto nevedel, čo znamenalo, keď ho označili, že je " revizionista", tak isto ako nikto nevie povedať, čo to je byť politicky korektný, ale všetci to vedia. Zvlášť keď prebieha bombardovanie, podobné tomu, ktoré spadli na časť môjho národa, 5 000 v ničom nevinných obetí za chytenie jedného Miloševiča.
Ale Miloševič nebol to isté, čo matka Tereza...?
Jeho činnosť nazvali genocídou, pretože nevlastnil atómovú bombu. Ak by ju vlastnil, pokladali by ho dnes za váženého politika. Tých, ktorí nevlastnia atómovú bombu dostávajú do takého položenia, kým neprestanú existovať.
Existovať čím ?
Existovať a byť samým sebou. Všetky tie nadnárodné korporácie a aj tí, ktorí im slúžia , aby sa dosiahol globálny kapitalizmus, zoberú do zovretia akékoľvek krajinu, ktorá sa odváži vytvárať si svoju kultúru, ktorá si nájde svoju identitu a ktorá si chce svoj život zorganizovať alternatívnym obrazom. Ony nepotrebujú tvoje otázky, nemôže sa odvážiť existovať, ty môžem len kupovať to, čo ti predávajú- a bodka.
Čo sa deje v Srbsku dnes ?
Na začiatok vám poviem, čo sa udialo, zaplatili sme sa to, že sme Srbi, Slovania, pravoslávni, blízki Rusku. Mora, ktorá prenasleduje Západ a Európu, už dlho a veľmi silne, to je slovanská väčšina. Takže keď sa Srbi a Rusko ocitne veľmi blízko, dáva Európa prednosť Turecku. Toto sa s nami deje už dvesto rokov. A teraz k tomu prišlo znovu.
Ale prečo sa nedáte dohromady, tak veľmi nenávidíte jeden druhého ?
Môj otec bol Srbom ale mal turecké meno Murad. Boli dvaja bratia, jeden zostal pravoslávnym Srbom a druhý aby mohol žiť počas tureckej okupácie prijal islam Jeden zostal pravoslávnym a druhý prijal islam, aby pomohli vyžiť celej rodine. Ako vidíte sile možno postaviť do cesty- rodinu.
Ale ja nehovorím o tom...
Na Balkáne bol vystavený streľbe každý, kto chcel zadať otázku, teda pred tým, ako mohol jednoznačne súhlasiť s plánmi Washingtonu na náš účet.
Dnes už koniec- koncov nezabíjate jeden druhého
Dnes tento svetový poriadok nadnárodných korporácií si vybral najbohatších Srbov, aby v krajine vznikla plutokracia, vláda peňažných mešcov, poslušných Washingtonu a milovaných ich európskymi emisármi. Stanovená úloha spočíva v tom, aby sa neprotivili prieniku nadnárodných spoločností a rozšíreniu ich obchodu vo východnej Európe.
Ako myslíte, ale nakoniec panuje mier.
Hej, ale ak si nespokojný s globálnym kapitalizmom, tak ťa čaká súd v Haagu, alebo základňa Guantanamo, pretože ako sa domnieva Washington, tribunál v Haagu je úplne nezávislý.
Vy nečakáte od budúcnosti nič dobrého ?
Ak by som bol Španielom, radoval by som sa z toho, že môj prezident dal slovo vyviezť svojich vojakov z Iraku a dodržal ho. Ale ak si Srb a svoju pozornosť upriamuješ na dianie okolo seba, stále viac chápeš, že ťa nečaká v budúcnosti o nič lepšia budúcnosť ako je osud banánových republík v Latinskej Amerike.
www.prop.sk
_____________________________________
www.lavanguardia.es
La Vanguardia
V roku 1993 dom vyzval na súboj srbského radikála Voislava Šešelja¸za to, že tento chcel vyhnať z parlamentu všetkých Chorvátov. Bola to zásadná chyba, ktorá predznačila vojnu. Cítil som sa oklamaný, chcel som aby sa ospravedlnil a chcel som mu dať príučku.
Vedeli by ste zabiť človeka?
Nikto nevie, čo sa u každého skrýva pod kožou., v každom prípade som však nemal možnosť, objasniť si to. Keď sa blížil deň súboja, Šešelj vyhlásil, že by nechcel zabiť umelca.
Neskoršie sa vo vašej krajine však prelialo mnoho krvi ?
Áno, a Šešelja teraz vypočúva tribunál v Haagu, ale ja si nemyslím, že si to zaslúži.
To znamená, že činnosť Šešelja nemožno nazvať genocídou ?
Tí, ktorí zabíjali by mali stáť pred súdom, ale všetci, ktorí zabíjali. Inak by to bola nespravodlivosť. Všetko spočíva v tom, že existujúce danosti svedčia o tom, že pravda je len u tých, ktorí obviňujú Srbov z genocídy. Predtým hovorili, že v čase genocídy zahynulo 500 000 ľudí, teraz je to už len 100 000, z ktorých je minimálne 35 000 Srbov.
Vy sa však predovšetkým zaoberáte filmom. Ale medzitým ste sa stali takmer profesionálnym futbalistom ?
Existuje mnoho intelektuálnych kreténov, ktorí sa negatívne stavajú k futbalistom, ale niet ani jedného veľkého hráča, ktorý by pri tom bol hlupákom. Dobrý futbal, to je najčistejšia geometria, najlepšia empatia a spôsob k víťazstvu a abstrahovaniu.
No nie každý futbal je dobrý?
To spočíva v tom, že máloktorý futbalista a vyvíja intelektuálne, ale to ešte neznamená, že sú to hlupáci. Futbal ma naučil existovať v priestore, pracovať v kolektíve, čo je vo filme pre mňa najzákladnejší faktor.
Boli ste však dosť agresívnym hráčom ?
Viem sa vzrušiť, ale nie som agresívny. Taký som v živote, i v sexe... Či sex nie je vzrušenie v živote? Aj vo filme. Či film nie je lepší, ako život ? A bežím k lopte. Ani mi na um nepríde čakať a stáť, kým mi niekto neprihrá, aby som začal hrať.
A vo vojne ?
Veľa som bojoval za to, aby nedošlo k bombardovaniu našej krajiny, ale my Srbi sme sa neponáhľali zapísať sa do nového kapitalistického svetového poriadku, a vojny sa financujú tými istými ľuďmi, za čie peniaze vznikajú nevládne organizácie. Nadnárodné korporácie platia stranám, politikom, aby začínali vojny.
A načo sú im nevládne organizácie ?
Na to, aby si umyli ruky od krvi a uľahčili muky tých občanov, ktorí hlasovali za politikov, za tých politikov, ktorí dali príkaz na začatie bombardovania. Nevládne organizácie pozbierajú ranených a slúžia ako stena, ktorá dáva možnosti vládcom, aby boli politicky korektní potom, ako ony v mene demokracie zhadzovali bomby na deti.
Vaše slová nemožno nazvať politicky korektnými?
Tento prívlastok politicky korektný mi pripomína veľmi slovko revizionistický, ktoré zvykli dávať na všetko z časoch Stalina.
O čom to hovoríte ?
Nikto nevedel, čo znamenalo, keď ho označili, že je " revizionista", tak isto ako nikto nevie povedať, čo to je byť politicky korektný, ale všetci to vedia. Zvlášť keď prebieha bombardovanie, podobné tomu, ktoré spadli na časť môjho národa, 5 000 v ničom nevinných obetí za chytenie jedného Miloševiča.
Ale Miloševič nebol to isté, čo matka Tereza...?
Jeho činnosť nazvali genocídou, pretože nevlastnil atómovú bombu. Ak by ju vlastnil, pokladali by ho dnes za váženého politika. Tých, ktorí nevlastnia atómovú bombu dostávajú do takého položenia, kým neprestanú existovať.
Existovať čím ?
Existovať a byť samým sebou. Všetky tie nadnárodné korporácie a aj tí, ktorí im slúžia , aby sa dosiahol globálny kapitalizmus, zoberú do zovretia akékoľvek krajinu, ktorá sa odváži vytvárať si svoju kultúru, ktorá si nájde svoju identitu a ktorá si chce svoj život zorganizovať alternatívnym obrazom. Ony nepotrebujú tvoje otázky, nemôže sa odvážiť existovať, ty môžem len kupovať to, čo ti predávajú- a bodka.
Čo sa deje v Srbsku dnes ?
Na začiatok vám poviem, čo sa udialo, zaplatili sme sa to, že sme Srbi, Slovania, pravoslávni, blízki Rusku. Mora, ktorá prenasleduje Západ a Európu, už dlho a veľmi silne, to je slovanská väčšina. Takže keď sa Srbi a Rusko ocitne veľmi blízko, dáva Európa prednosť Turecku. Toto sa s nami deje už dvesto rokov. A teraz k tomu prišlo znovu.
Ale prečo sa nedáte dohromady, tak veľmi nenávidíte jeden druhého ?
Môj otec bol Srbom ale mal turecké meno Murad. Boli dvaja bratia, jeden zostal pravoslávnym Srbom a druhý aby mohol žiť počas tureckej okupácie prijal islam Jeden zostal pravoslávnym a druhý prijal islam, aby pomohli vyžiť celej rodine. Ako vidíte sile možno postaviť do cesty- rodinu.
Ale ja nehovorím o tom...
Na Balkáne bol vystavený streľbe každý, kto chcel zadať otázku, teda pred tým, ako mohol jednoznačne súhlasiť s plánmi Washingtonu na náš účet.
Dnes už koniec- koncov nezabíjate jeden druhého
Dnes tento svetový poriadok nadnárodných korporácií si vybral najbohatších Srbov, aby v krajine vznikla plutokracia, vláda peňažných mešcov, poslušných Washingtonu a milovaných ich európskymi emisármi. Stanovená úloha spočíva v tom, aby sa neprotivili prieniku nadnárodných spoločností a rozšíreniu ich obchodu vo východnej Európe.
Ako myslíte, ale nakoniec panuje mier.
Hej, ale ak si nespokojný s globálnym kapitalizmom, tak ťa čaká súd v Haagu, alebo základňa Guantanamo, pretože ako sa domnieva Washington, tribunál v Haagu je úplne nezávislý.
Vy nečakáte od budúcnosti nič dobrého ?
Ak by som bol Španielom, radoval by som sa z toho, že môj prezident dal slovo vyviezť svojich vojakov z Iraku a dodržal ho. Ale ak si Srb a svoju pozornosť upriamuješ na dianie okolo seba, stále viac chápeš, že ťa nečaká v budúcnosti o nič lepšia budúcnosť ako je osud banánových republík v Latinskej Amerike.
www.prop.sk
_____________________________________
www.lavanguardia.es
La Vanguardia
23.10.2005