Dušičky
Dnešný deň je v kalendári ako Deň všetkých svätých a zajtra Pamiatka zosnulých. Slovenská konzumná spoločnosť míňa nehorázne peniaze na kvety, vence, sviečky, ... Máloktorí Slovák však vie, že je to už len kresťanská spotvorenina Dušičiek či Zádušičiek.
Pred príchodom kresťanstva naši predkovia verili v kolobech životov a smrtí. Tak ako ostatné prírodné náboženstvá a filozofie aj slovanský svetonázor pokladal život i smrť za konečné a neustále sa opakujúce časti cyklu. Smrť sa oslavovala rovnako ako život.
Kar bol bujným veselím. Hrali sa hry, tancovalo sa, hodovalo. Spomínalo na príhody a útržky zo života zosnulého, ktoré na jeho súčasníkov zapôsobili. Tí, ktorí sa voči mŕtvemu cítili previnilo ho mohli prosiť o odpustenie, prípadne mu ďakovať za dobré skutky a pomoc.
Slovania verili, že duša mŕtveho je 40 dní v akomsi medzistave (medzi životom a smrťou) – napr. v Tibetskej knihe mŕtvych sa hovorí o 49 dňoch. Počas týchto dní musel horieť oheň v domácnosti zosnulého (najlepšie v každej miestnosti 1 sviečka).
Oheň zohrával dôležitú úlohu aj na výročia karov a samozrejme na Dušičky. Boli to jediné dve možnosti v roku, kedy si mohli živí a mŕtvi vyriešiť nedoriešené veci. Boli to príležitosti na opätovné spomínanie príhod zo života zosnulých. Na Dušičky sa zapálila veľká vatra priamo na hrobe. Očistný účinok ohňa podmieňoval harmóniu vzájomných vzťahov. Dnes z tohto zvyku zostalo aspoň zapaľovanie sviečok. Kiež by sa súčasníci vrátili k tejto podstate Zádušných sviatkov. Jedna sviečka môže urobiť viac než množstvo vencov a zmrznutých rezaných kvetov.
Kar bol bujným veselím. Hrali sa hry, tancovalo sa, hodovalo. Spomínalo na príhody a útržky zo života zosnulého, ktoré na jeho súčasníkov zapôsobili. Tí, ktorí sa voči mŕtvemu cítili previnilo ho mohli prosiť o odpustenie, prípadne mu ďakovať za dobré skutky a pomoc.
Slovania verili, že duša mŕtveho je 40 dní v akomsi medzistave (medzi životom a smrťou) – napr. v Tibetskej knihe mŕtvych sa hovorí o 49 dňoch. Počas týchto dní musel horieť oheň v domácnosti zosnulého (najlepšie v každej miestnosti 1 sviečka).
Oheň zohrával dôležitú úlohu aj na výročia karov a samozrejme na Dušičky. Boli to jediné dve možnosti v roku, kedy si mohli živí a mŕtvi vyriešiť nedoriešené veci. Boli to príležitosti na opätovné spomínanie príhod zo života zosnulých. Na Dušičky sa zapálila veľká vatra priamo na hrobe. Očistný účinok ohňa podmieňoval harmóniu vzájomných vzťahov. Dnes z tohto zvyku zostalo aspoň zapaľovanie sviečok. Kiež by sa súčasníci vrátili k tejto podstate Zádušných sviatkov. Jedna sviečka môže urobiť viac než množstvo vencov a zmrznutých rezaných kvetov.
01.11.2005