Muži nového Milénia
Asi každý by si ho predstavoval trochu inak, najmä ženy už majú pravdepodobne vyprofilovanie svojho ideálu za sebou. Väčšinou aj každý muž sám si najmä v dobe dospievania buduje istú identitu svojej mužskosti, čo sa prejavuje na jeho ďalšom spôsobe života. Tomuto všetkému, ale predchádza istý vývoj predstáv osobnosti muža. V poslednom čase som čítal zopár zaujímavých výskumov na túto tému a tak som sa rozhodol,že ich tu väčšinu zhrniem a podelím sa s vami s ich zaujímavými výsledkami.
Takže čo robí muža mužom? Jednoducho alebo skôr zjednodušene by sa dalo povedať, že jeho otec. Na druhej strane, až také zjednodušenie to zas nie je. Otec ako autorita, vzor, priateľ, povedzme, že aj učiteľ, má v rodine a zdravej výchove najmä budúcich mužov nesmierny význam. Píšem preto ,,najmä budúcich mužov", lebo práve my muži sme náchylnejší k rozličnému socio-patologickému chovaniu, než ženy, bez dobrého počiatočného vedenia.
Dôvodom, prečo sme rizikovejší je aj to, že máme v krvi dominantný hormón testosterón, ktorý silne ovplyvňuje naše povahové črty, našu výbušnosť, náš sklon riskovať a podobne. Vyzerá to tak, že svoj podiel nesie aj na kriminálnej činnosti, rôznych závislostiach, samovraždách, a celkovom agresívnejšom správaní.
Fotr je lotr
To je známy názov jedného filmu, síce už neviem o čom bol, ale pokiaľ je fotr naozaj lotr je to tragédia najmä pre chlapcov, resp. budúcich mužov. Podobne je to tragédia ak otec v rodine chýba a to nemusí byť tak celkom ani jeho vinou, veď sú prípady, že otcovia napríklad zomrú, keď ich deti ešte nedospeli.
V situáciách keď si otec v rodine neplní alebo nemôže plniť úlohu otca ho niekedy dokáže zastúpiť matka. Aby matka dokázala zabezpečiť bez osoby otca v rodine zdravý vývin svojich detí, musí to byť skutočne výnimočná žena. Často v takých prípadoch spolusuplujú otcovu rolu niekedy aj starí rodičia, prípadne aj starší súrodenci. Zväčša to býva tak, že v takých rodinách dokážu uspokojiť veľa potrieb dozrievajúcich mužov, ale predsa len absencia dobrého otca je len ťažko nahraditeľná a o tom hovoria práve nasledovné výsledky výskumov.
Život bez otcov
Bez otca vyrastalo:
72% všetkých mladistvých vrahov.
60% všetkých páchateľov znásilnenia.
80% adolescentov v psychiatrických zariadeniach.
U detí a mladistvých vyrastajúcich bez otca je v porovnaní s deťmi z úplných, tradičných rodín:
Jedenásťkrát väčšia pravdepodobnosť prejavov násilného správania.
Dvojnásobná pravdepodobnosť predčasného odchodu zo školy.
Štvornásobná pravdepodobnosť, že sa budú musieť liečiť pre citové problémy a poruchy správania.
O 68% vyššie riziko fajčenia, nadmerného užívania alkoholu a iných narkotík.
Len 41% väznených vyrastalo s oboma rodičmi.
3/4 osôb trestaných pre kriminálne činy pochádza z domácností vedených bez mužov.
Tri zo štyroch samovrážd mladistvých sa vyskytnú v rodinách s jedným rodičom.
95% odsúdencov svojho otca nenávidelo.
Okrem toho dosahujú deti z rodín bez otcov sústavne podpriemerné známky z čítania a matematiky, mávajú viac úrazov, zdravotných problémov a vývinových porúch a pribúda u nich násilných trestných činov najmä voči ženám.Tiež z 200 chlapcov, ktorí vo svojej rodine prežili aspoň dve závažné udalosti ako rozvod, druhé manželstvo, striedanie partnerov a podobne, mali sexuálny pomer veľmi skoro.
Slová jedného sociológa k tejto téme sú, že tým, že 80% času strávili títo chlapci v spoločnosti žien, nedokážu sa plne správať ako muži, odrazí sa to negatívne na ich vzťahu k opačnému pohlaviu a svojim správaním pripomínajú veľké deti.
Zaujímavé zistenie je tiež, že 90% detí rozvedených rodičov prežilo pri ich rozchode silný šok, polovica z nich uviedla, že sa cítia odmietnutí a opustení, čo súvisí s tým, že len 50% z nich bolo po rozvode v pravidelnom kontakte s oboma rodičmi, 66% prežívalo obrovskú túžbu po neprítomnom rodičovi, no a ani čas poriadne rany nezahojil, pretože po piatich rokoch 37% z nich bolo ešte nešťastnejších a nespokojnejších, čo pravdepodobne súvisí so strácaním nádeje na nápravu vzťahu medzi rodičmi a s nesúhlasom s privedením nového partnera rodiča, s ktorým žili, do ich rodiny.
Výsledky sú síce viacmenej zo Spojených štátov, ale hovoria čo to aj o iných krajinách, kam sa uberá spoločnosť, keď chýba v rodine osobnosť otca.
Katastrofa
Preto mať DOBRÉHO OTCA je veľký dar. Manželia by nemali ľahkovážne pristupovať k svojmu vzájomnému vzťahu a k ich rodičovskej úlohe. Dobrá a zdravá rodina by mala byť skutočnou základnou bunkou spoločnosti. Pretože pokiaľ nebude úcta a vzájomná láska, obetavosť a starostlivosť, tým pádom nebudú zdravé rodiny a napokon bude chorá celá spoločnosť. Dnes okrem iného, hlavne vysoká miera rozvodovosti už aj u nás a nedostatok času na svoje deti kvôli pracovnému vyťaženiu si pravdepodobne vyžiadajú svoju daň.Je možné, že to čo sa dnes deje je len začiatok veľkej katastrofy mužov a mužskosti vo svete.
(Zdroj: Dobson, J.: Bringing Up Boys; National Fatherhood Initiative, Nahlas 3-4/2003/VI.)
Igor Barták, sobota 12. novembra 2005 11:50
Dôvodom, prečo sme rizikovejší je aj to, že máme v krvi dominantný hormón testosterón, ktorý silne ovplyvňuje naše povahové črty, našu výbušnosť, náš sklon riskovať a podobne. Vyzerá to tak, že svoj podiel nesie aj na kriminálnej činnosti, rôznych závislostiach, samovraždách, a celkovom agresívnejšom správaní.
Fotr je lotr
To je známy názov jedného filmu, síce už neviem o čom bol, ale pokiaľ je fotr naozaj lotr je to tragédia najmä pre chlapcov, resp. budúcich mužov. Podobne je to tragédia ak otec v rodine chýba a to nemusí byť tak celkom ani jeho vinou, veď sú prípady, že otcovia napríklad zomrú, keď ich deti ešte nedospeli.
V situáciách keď si otec v rodine neplní alebo nemôže plniť úlohu otca ho niekedy dokáže zastúpiť matka. Aby matka dokázala zabezpečiť bez osoby otca v rodine zdravý vývin svojich detí, musí to byť skutočne výnimočná žena. Často v takých prípadoch spolusuplujú otcovu rolu niekedy aj starí rodičia, prípadne aj starší súrodenci. Zväčša to býva tak, že v takých rodinách dokážu uspokojiť veľa potrieb dozrievajúcich mužov, ale predsa len absencia dobrého otca je len ťažko nahraditeľná a o tom hovoria práve nasledovné výsledky výskumov.
Život bez otcov
Bez otca vyrastalo:
72% všetkých mladistvých vrahov.
60% všetkých páchateľov znásilnenia.
80% adolescentov v psychiatrických zariadeniach.
U detí a mladistvých vyrastajúcich bez otca je v porovnaní s deťmi z úplných, tradičných rodín:
Jedenásťkrát väčšia pravdepodobnosť prejavov násilného správania.
Dvojnásobná pravdepodobnosť predčasného odchodu zo školy.
Štvornásobná pravdepodobnosť, že sa budú musieť liečiť pre citové problémy a poruchy správania.
O 68% vyššie riziko fajčenia, nadmerného užívania alkoholu a iných narkotík.
Len 41% väznených vyrastalo s oboma rodičmi.
3/4 osôb trestaných pre kriminálne činy pochádza z domácností vedených bez mužov.
Tri zo štyroch samovrážd mladistvých sa vyskytnú v rodinách s jedným rodičom.
95% odsúdencov svojho otca nenávidelo.
Okrem toho dosahujú deti z rodín bez otcov sústavne podpriemerné známky z čítania a matematiky, mávajú viac úrazov, zdravotných problémov a vývinových porúch a pribúda u nich násilných trestných činov najmä voči ženám.Tiež z 200 chlapcov, ktorí vo svojej rodine prežili aspoň dve závažné udalosti ako rozvod, druhé manželstvo, striedanie partnerov a podobne, mali sexuálny pomer veľmi skoro.
Slová jedného sociológa k tejto téme sú, že tým, že 80% času strávili títo chlapci v spoločnosti žien, nedokážu sa plne správať ako muži, odrazí sa to negatívne na ich vzťahu k opačnému pohlaviu a svojim správaním pripomínajú veľké deti.
Zaujímavé zistenie je tiež, že 90% detí rozvedených rodičov prežilo pri ich rozchode silný šok, polovica z nich uviedla, že sa cítia odmietnutí a opustení, čo súvisí s tým, že len 50% z nich bolo po rozvode v pravidelnom kontakte s oboma rodičmi, 66% prežívalo obrovskú túžbu po neprítomnom rodičovi, no a ani čas poriadne rany nezahojil, pretože po piatich rokoch 37% z nich bolo ešte nešťastnejších a nespokojnejších, čo pravdepodobne súvisí so strácaním nádeje na nápravu vzťahu medzi rodičmi a s nesúhlasom s privedením nového partnera rodiča, s ktorým žili, do ich rodiny.
Výsledky sú síce viacmenej zo Spojených štátov, ale hovoria čo to aj o iných krajinách, kam sa uberá spoločnosť, keď chýba v rodine osobnosť otca.
Katastrofa
Preto mať DOBRÉHO OTCA je veľký dar. Manželia by nemali ľahkovážne pristupovať k svojmu vzájomnému vzťahu a k ich rodičovskej úlohe. Dobrá a zdravá rodina by mala byť skutočnou základnou bunkou spoločnosti. Pretože pokiaľ nebude úcta a vzájomná láska, obetavosť a starostlivosť, tým pádom nebudú zdravé rodiny a napokon bude chorá celá spoločnosť. Dnes okrem iného, hlavne vysoká miera rozvodovosti už aj u nás a nedostatok času na svoje deti kvôli pracovnému vyťaženiu si pravdepodobne vyžiadajú svoju daň.Je možné, že to čo sa dnes deje je len začiatok veľkej katastrofy mužov a mužskosti vo svete.
(Zdroj: Dobson, J.: Bringing Up Boys; National Fatherhood Initiative, Nahlas 3-4/2003/VI.)
Igor Barták, sobota 12. novembra 2005 11:50
13.11.2005