História novomestského školstva I
Poďte spolu snami načrieť z prameňa času, keď bolo \"novodobé\" školstvo v Novom Meste na začiatku svojej histórie.
Vieme, že v roku 1785 bola židovská obec druhou najväčšou (po Bratislave) v Uhorsku. Židia v Novom Meste mali zmysel aj pre vzdelávanie. Potvrdzuje nám to aj údaj o tom, že roku 1784 (na základe nariadenia Jozefa II.) tu bola založená židovská národná škola. Od roku 1847 existovala v našom meste privátna židovská 4-triedna vyššia normálka. (Normálky boli vzorové hlavné ľudové školy, posledná trieda bola prípravkou pre učiteľov ľudových škôl.)
V roku 1854 prichádza z Uherského Brodu do nášho mesta Jozef Weisse. Novomestskí Židia si ho zvolili za svojho hlavného rabína. Jozef Weisse pokladal za jednu zo svojich hlavných úloh rozvinúť v meste školstvo. Už o rok – v roku 1855 – povoľuje c.-k. slúžnovský úrad založiť v meste 1. triedu židovskej reálnej školy. (Reálkami sa nazývali v tom čase stredné školy všeobecnovzdelávacieho typu so zameraním na matematiku a prírodovedné predmety, ktoré pripravovali najmä na štúdium technického charakteru, obvykle boli len 6-7-ročné.
Jozef Weisse bol správcom oboch uvedených škôl. Požiar roku 1856 zničil budovu školy i archív náboženskej obce. Jozef Weisse ešte v tom istom roku si vyžiadal audienciu u cisára Františka Jozefa I., aby vymohol podporu pre výstavbu novej školskej budovy. I vymohol.
V roku 1862 sa reálka oddelila od pôvodnej ľudovej školy a tento rok sa považuje za oficiálny dátum vzniku chýrnej a jedinej svojho druhu v celom Uhorsku židovskej reálky v Novom Meste n.V. Iba postupne sa formuje ako štvortriedna, tzv. nižšia reálka.
Prví učitelia prišli z Čiech, Moravy a Nemecka a učili v duchu nemeckom, ako si to doba Bachova vyžadovala. Od roku 1877 sa vyučovacou rečou stáva maďarčina. Profesori sa museli naučiť po maďarsky. V tom istom roku rabín Weisse zložil funkciu správcu reálky. Jeho nástupcom sa stal dr. Max Mahler, ktorý si predsavzal školu orientovať v duchu maďarskom. Viedol školu v rokoch 1877-95. Novú budovu školy postavili v roku 1894, o tri roky nato aj telocvičňu (zásluhou lekára dr. Lajosa Bortstiebera). Škola dostáva od štátu subvenciu – najprv 1200 forintov ročne, neskôr túto sumu zdvojnásobili. Do roku 1893 J. Weisse vyučoval v škole náboženstvo. Zomiera roku 1904 ako 92-ročný (nar. 23.11.1812).
Temer pred sto rokmi – v šk. roku 1895/96 bolo zapísaných v židovskej reálke 141 žiakov, z toho rím.-kat. bolo 17, 4 evanjelici a 120 izraelitov. Podľa materinskej reči sa väčšina žiakov považovala za Nemcov (114), 11 Slovákov a 16 Maďarov. Profesorský zbor tvorili títo učitelia: riaditeľ Jakub Altmann, profesori – J. Frankl, M. Szalai, dr. Z. Szantó, J. Ajsz, K. Wiesinger.
V roku 1907 sa počet žiakov pohyboval okolo 170-180. V tomže roku gróf Apponyi zaradil profesorov ústavu do platovej stupnice štátnych profesorov. Tak vlastne honoroval vtedajší minister ich maďarizačné úsilie.
V gymnaziálnej kronike zapísal ev. kňaz Ján Martiš tieto údaje o vyšších tried židovskej reálky: V. tr. v roku 1914, VI. –1915, VII. –1916, VIII. –1917. Takže prvá maturita sa konala až v roku 1917.
...A teraz sa na chvíľu zastavme v našom meste v časoch, keď do vypuknutia prvej svetovej vojny chýba rok aj kúsok.
V septembri 1912 uplynulo polstoročie od založenia reálky. Židovská náboženská obec poverila prípravný výbor na čele s prednostom Šándorom Neubauerom zabezpečiť dôstojné oslavy tohto výročia. Stalo sa tak v máji 1913. Týždeň pred oslavami v celom meste vejú zástavy. Jubilejné oslavy sa začali 25.5.1913 tesne pred 12. hodinou v preplnenej židovskej synagóge, vyzdobenej zelenými vetvičkami a trikolórami. Pozvali bývalých profesorov i študentov.
Chrámový obrad odbavoval hlavný kantor Adolf Wider, piesne spieval chór bývalých i súčasných študentov. Slávnostnú reč predniesol dr. Filip Rosenberg, hlavný rabín a profesor náboženstva v reálke. S hlbokým uznaním hovoril o zakladateľovi školy Jozefovi Weissem. Podstatu vzdelania formuloval takto: kde je tma, tam nie je veda, tam nevedia odlíšiť sen od reality, dobro od zla, tam nechápu všeľudské idey.
Oslavy pokračujú v telocvični školy. Na pódiu medzi poprednými hosťami sú: Adolf Pongrácz – rím.-kat. prepošt, hlavný rabín dr. F. Rosenberg, poslanec parlamentu dr. Aladár Markhot, riaditeľ ústavu Július Mészáros. Riaditeľ hovorí podrobne o histórii školy. Rečnili tiež viacerí z absolventov školy. Napr. Jakub Dózsa, profesor reálky v Szegedem, spomína na svojich profesorov Davidsohna, Glücklicha, Steinitza, Frankla, no predovšetkým na rabína Weisseho. Portrét zakladateľa školy kreslí veľmi sugestívne – od jeho asketickej postavy s výraznou sivou bradou až po rysy jeho osobnosti – lásku, činorodosť, šľachetnosť. Spomína i na to, ako po maturite – so 60 grajciarmi vo vrecku – odchádza do Budapešti. Svoj život porovnáva s výstupom na Kamennú – na to nádherné miesto na vrchole poľnej cesty...
Okrem jubilejnej ročenky sa zachovala 53. výročná správa reálky za šk. rok 1914/15. Z úvodnej state sa dozvedáme o situácii v škole počas prvého roka svetovej vojny. Telocvičňa slúži potrebám Červeného kríža. Z profesorov bol povolaný do armády dr. Ignác Kovács, kolegovia suplujú jeho úväzok zadarmo. Dr. Kovács bojoval ako dôstojník v 14. honvédskom pešom pluku a počas bojov pri Lubline bol zranený. Na bojisku je aj “školský sluha”, školnícku prácu s námahou vykonáva jeho žena s rodinnými príslušníkmi. Na fronte slúži aj dr. Gejza Zúbek, katechéta kat. náboženstva, ako kňaz poľnej nemocnice.
Žiaci nazbierali a nasušili 6 vriec malinových listov na čaj pre vojakov na fronte. Pred Vianocami urobili zbierku – vyše 10 tisíc cigariet, 160 cigár, 3 kg tabaku, 53 lyžíc, 37 ks mydla, 14 balíkov čaju, veľa čokolády, kakaa, cukríkov, ďalej sardinky, bielizeň, vatu – to všetko zaslali pre vojakov na front.
Z ostatných údajov je dôležitý abecedný zoznam členov zboru: riaditeľ Gyula Mészáros učí maďarčinu, francúžštinu, prírodopis, profesori Ármin Bokor – maď., N, Z, D, Arnold Dréher – rím.-kat. kaplán, dr. Ármin Erdödy – maď., N, Z, D, krasop., Lajos Garaj – evanj. Kňaz, dr. Filip Rosenberg – hlavný rabín, Matyás Szalai – kresl., G,Z, Hugo Szántó – počty, P, Ch, Gyula Vajsz – P, Fr, dr. Gejza Zúber – rím.-kat. kňaz.
Prehľad o žiakoch v ročníkoch: 1. – 52 žiakov, 2. – 37, 3. – 32, 4. – 36, 5. – 21, z toho sú jediné dve študentky školy ako privatistky – Edita Kulka a Cerlina Rosenberg (tá je v roku 1920 medzi prvými absolventmi nášho gymnázia), 6.roč. – 16 žiakov, spolu na konci roka – 194.
Rozvrstvenie žiakov podľa náboženstva vyzerá takto: izraeliti – 129, rím.-katolíci – 46, evanjelici – 18, kalvín – jeden. Podľa materinského jazyka: Maďari – 119, Nemci – 24, Slováci – 51.
Jazykové znalosti žiakov podľa tabuľky – len po maďarsky hovorí 15 žiakov, iba po nemecky – jeden prvák, nemecky hovorí 81 žiakov, po slovensky 89. Po maďarsky vie 193 žiakov.
Riaditeľ Július Mészáros vedie školu aj v ťažkých rokoch vojny – až do jej poštátnenia. Po prevrate 1918 profesori židovskej reálky opustili Nové Mesto, odišli zväčša do Pešti.
Slovenská okresná národná rada, ktorá sa utvorila v meste 9.11.1918, vypovedala z územia Nového Mesta dr. Ármina Edördiho, profesora školy, pre jeho “divoký maďarský šovinizmus”. Tak píše prvý kronikár gymnázia Ján Martiš.
V roku 1854 prichádza z Uherského Brodu do nášho mesta Jozef Weisse. Novomestskí Židia si ho zvolili za svojho hlavného rabína. Jozef Weisse pokladal za jednu zo svojich hlavných úloh rozvinúť v meste školstvo. Už o rok – v roku 1855 – povoľuje c.-k. slúžnovský úrad založiť v meste 1. triedu židovskej reálnej školy. (Reálkami sa nazývali v tom čase stredné školy všeobecnovzdelávacieho typu so zameraním na matematiku a prírodovedné predmety, ktoré pripravovali najmä na štúdium technického charakteru, obvykle boli len 6-7-ročné.
Jozef Weisse bol správcom oboch uvedených škôl. Požiar roku 1856 zničil budovu školy i archív náboženskej obce. Jozef Weisse ešte v tom istom roku si vyžiadal audienciu u cisára Františka Jozefa I., aby vymohol podporu pre výstavbu novej školskej budovy. I vymohol.
V roku 1862 sa reálka oddelila od pôvodnej ľudovej školy a tento rok sa považuje za oficiálny dátum vzniku chýrnej a jedinej svojho druhu v celom Uhorsku židovskej reálky v Novom Meste n.V. Iba postupne sa formuje ako štvortriedna, tzv. nižšia reálka.
Prví učitelia prišli z Čiech, Moravy a Nemecka a učili v duchu nemeckom, ako si to doba Bachova vyžadovala. Od roku 1877 sa vyučovacou rečou stáva maďarčina. Profesori sa museli naučiť po maďarsky. V tom istom roku rabín Weisse zložil funkciu správcu reálky. Jeho nástupcom sa stal dr. Max Mahler, ktorý si predsavzal školu orientovať v duchu maďarskom. Viedol školu v rokoch 1877-95. Novú budovu školy postavili v roku 1894, o tri roky nato aj telocvičňu (zásluhou lekára dr. Lajosa Bortstiebera). Škola dostáva od štátu subvenciu – najprv 1200 forintov ročne, neskôr túto sumu zdvojnásobili. Do roku 1893 J. Weisse vyučoval v škole náboženstvo. Zomiera roku 1904 ako 92-ročný (nar. 23.11.1812).
Temer pred sto rokmi – v šk. roku 1895/96 bolo zapísaných v židovskej reálke 141 žiakov, z toho rím.-kat. bolo 17, 4 evanjelici a 120 izraelitov. Podľa materinskej reči sa väčšina žiakov považovala za Nemcov (114), 11 Slovákov a 16 Maďarov. Profesorský zbor tvorili títo učitelia: riaditeľ Jakub Altmann, profesori – J. Frankl, M. Szalai, dr. Z. Szantó, J. Ajsz, K. Wiesinger.
V roku 1907 sa počet žiakov pohyboval okolo 170-180. V tomže roku gróf Apponyi zaradil profesorov ústavu do platovej stupnice štátnych profesorov. Tak vlastne honoroval vtedajší minister ich maďarizačné úsilie.
V gymnaziálnej kronike zapísal ev. kňaz Ján Martiš tieto údaje o vyšších tried židovskej reálky: V. tr. v roku 1914, VI. –1915, VII. –1916, VIII. –1917. Takže prvá maturita sa konala až v roku 1917.
...A teraz sa na chvíľu zastavme v našom meste v časoch, keď do vypuknutia prvej svetovej vojny chýba rok aj kúsok.
V septembri 1912 uplynulo polstoročie od založenia reálky. Židovská náboženská obec poverila prípravný výbor na čele s prednostom Šándorom Neubauerom zabezpečiť dôstojné oslavy tohto výročia. Stalo sa tak v máji 1913. Týždeň pred oslavami v celom meste vejú zástavy. Jubilejné oslavy sa začali 25.5.1913 tesne pred 12. hodinou v preplnenej židovskej synagóge, vyzdobenej zelenými vetvičkami a trikolórami. Pozvali bývalých profesorov i študentov.
Chrámový obrad odbavoval hlavný kantor Adolf Wider, piesne spieval chór bývalých i súčasných študentov. Slávnostnú reč predniesol dr. Filip Rosenberg, hlavný rabín a profesor náboženstva v reálke. S hlbokým uznaním hovoril o zakladateľovi školy Jozefovi Weissem. Podstatu vzdelania formuloval takto: kde je tma, tam nie je veda, tam nevedia odlíšiť sen od reality, dobro od zla, tam nechápu všeľudské idey.
Oslavy pokračujú v telocvični školy. Na pódiu medzi poprednými hosťami sú: Adolf Pongrácz – rím.-kat. prepošt, hlavný rabín dr. F. Rosenberg, poslanec parlamentu dr. Aladár Markhot, riaditeľ ústavu Július Mészáros. Riaditeľ hovorí podrobne o histórii školy. Rečnili tiež viacerí z absolventov školy. Napr. Jakub Dózsa, profesor reálky v Szegedem, spomína na svojich profesorov Davidsohna, Glücklicha, Steinitza, Frankla, no predovšetkým na rabína Weisseho. Portrét zakladateľa školy kreslí veľmi sugestívne – od jeho asketickej postavy s výraznou sivou bradou až po rysy jeho osobnosti – lásku, činorodosť, šľachetnosť. Spomína i na to, ako po maturite – so 60 grajciarmi vo vrecku – odchádza do Budapešti. Svoj život porovnáva s výstupom na Kamennú – na to nádherné miesto na vrchole poľnej cesty...
Okrem jubilejnej ročenky sa zachovala 53. výročná správa reálky za šk. rok 1914/15. Z úvodnej state sa dozvedáme o situácii v škole počas prvého roka svetovej vojny. Telocvičňa slúži potrebám Červeného kríža. Z profesorov bol povolaný do armády dr. Ignác Kovács, kolegovia suplujú jeho úväzok zadarmo. Dr. Kovács bojoval ako dôstojník v 14. honvédskom pešom pluku a počas bojov pri Lubline bol zranený. Na bojisku je aj “školský sluha”, školnícku prácu s námahou vykonáva jeho žena s rodinnými príslušníkmi. Na fronte slúži aj dr. Gejza Zúbek, katechéta kat. náboženstva, ako kňaz poľnej nemocnice.
Žiaci nazbierali a nasušili 6 vriec malinových listov na čaj pre vojakov na fronte. Pred Vianocami urobili zbierku – vyše 10 tisíc cigariet, 160 cigár, 3 kg tabaku, 53 lyžíc, 37 ks mydla, 14 balíkov čaju, veľa čokolády, kakaa, cukríkov, ďalej sardinky, bielizeň, vatu – to všetko zaslali pre vojakov na front.
Z ostatných údajov je dôležitý abecedný zoznam členov zboru: riaditeľ Gyula Mészáros učí maďarčinu, francúžštinu, prírodopis, profesori Ármin Bokor – maď., N, Z, D, Arnold Dréher – rím.-kat. kaplán, dr. Ármin Erdödy – maď., N, Z, D, krasop., Lajos Garaj – evanj. Kňaz, dr. Filip Rosenberg – hlavný rabín, Matyás Szalai – kresl., G,Z, Hugo Szántó – počty, P, Ch, Gyula Vajsz – P, Fr, dr. Gejza Zúber – rím.-kat. kňaz.
Prehľad o žiakoch v ročníkoch: 1. – 52 žiakov, 2. – 37, 3. – 32, 4. – 36, 5. – 21, z toho sú jediné dve študentky školy ako privatistky – Edita Kulka a Cerlina Rosenberg (tá je v roku 1920 medzi prvými absolventmi nášho gymnázia), 6.roč. – 16 žiakov, spolu na konci roka – 194.
Rozvrstvenie žiakov podľa náboženstva vyzerá takto: izraeliti – 129, rím.-katolíci – 46, evanjelici – 18, kalvín – jeden. Podľa materinského jazyka: Maďari – 119, Nemci – 24, Slováci – 51.
Jazykové znalosti žiakov podľa tabuľky – len po maďarsky hovorí 15 žiakov, iba po nemecky – jeden prvák, nemecky hovorí 81 žiakov, po slovensky 89. Po maďarsky vie 193 žiakov.
Riaditeľ Július Mészáros vedie školu aj v ťažkých rokoch vojny – až do jej poštátnenia. Po prevrate 1918 profesori židovskej reálky opustili Nové Mesto, odišli zväčša do Pešti.
Slovenská okresná národná rada, ktorá sa utvorila v meste 9.11.1918, vypovedala z územia Nového Mesta dr. Ármina Edördiho, profesora školy, pre jeho “divoký maďarský šovinizmus”. Tak píše prvý kronikár gymnázia Ján Martiš.
22.11.2005