Sto dní novomestskej samosprávy

Presne sto dní uplynulo 17. apríla od začiatku činnosti novomestskej samosprávy v novom volebnom období. O tom ako si v nich počínali tí, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť za chod mesta sa zhovárame s primátorom Nového Mesta nad Váhom Ing. Jozefom Trstenským.

Ste staronovým primátorom. Aké zmeny možno pozorovať v aktivitách samosprávy mesta oproti minulému funkčnému obdobiu ?

Rozhodujúca zmena sa odohráva pod vplyvom reformy verejnej správy. Základom úspešnosti týchto zmien mala byť fiškálna decentralizácia a reforma daňovej sústavy, čo sa však nestalo. Zo štátu na samosprávy prešli síce mnohé kompetencie, ale nie sľúbené financie. Najväčší problém máme dnes na úseku školstva i opatrovateľskej služby, kde chýbajú finančné zdroje na samotnú prevádzku. Myslím, že direktívne správanie sa štátu pri odovzdávaní kompetencií by mal nahradiť spoločný korektný postup so samosprávou pri schvaľovaní delimitačných protokolov. Mimochodom, dodnes ich nemáme podpísané, čo zrejme nikoho v tejto republike netrápi. Inak naďalej pokračujeme v aktivitách rozvoja mesta začatých v predošlom období.

Až na pár nových poslancov v mestskom zastupiteľstve zostali v samospráve mesta tí istí ľudia vrátane vášho zástupcu, prednostu MsÚ i hlavného kontrolóra...?

Nevidel som dôvod k zásadným personálnym zmenám na rozhodujúcich postoch akým je môj zástupca, či prednosta MsÚ. Na tieto veci pozerám v prvom rade cez prizmu odbornosti a širšieho pohľadu na človeka bez ohľadu na politickú príslušnosť. V samospráve sme v uplynulých volebných obdobiach dokázali zefektívniť činnosť úradu a mestských organizácií. Vidno to i navonok. A na už spomínaný prechod kompetencií postupne reagujeme niektorými vnútornými zmenami v organizačnej štruktúre.

Občanom však stále chýbajú aktuálne informácie o činnosti samosprávy i o meste samotnom. Tunajší mesačník vzhľadom na svoju periodicitu túto úlohu nedokáže úspešne plniť, internetová stránka mesta je dlhodobo nefunkčná, návrh VZN nezávislého poslanca Šarmana o úradných infotabuliach v každej mestskej časti neprešiel cez mestskú radu. Výsledkom je pretrvávajúci nezáujem väčšiny Novomešťanov o veci verejné. Nie je to na škodu i z pohľadu rozvoja budúcnosti mesta? Informácie predsa hýbu svetom. A tomu sa Slovensko otvára stále viac.

Súhlasím. Je dôležité zabezpečiť informovanosť o tom, že existujú mestá a samosprávy v ktorých sa aj robí, aj nie sú zadĺžené. Mesačník, hoci graficky pekný, iste nemôže byť aktuálny. Dlhodobo nám tu absentuje napríklad týždenník, ktorý by informoval občanov o živote mesta či okresu. Potrebujeme ustáliť reformu verejnej správy, aby sme vedeli s akými peniazmi budeme narábať. Vydávanie periodika býva väčšinou podnikateľskou záležitosťou. Nejaké rokovania v tomto smere už boli. Chce to čas. K internetu. Vydám podrobné príkazy, aby oficiálna stránka mesta (www.nove-mesto.sk) bola živá a minimálne dvakrát týždenne aktualizovaná. Internet využívajú predovšetkým mladí a my potrebujeme zvýšiť záujem mladých ľudí o život v meste.

Veľmi diskutovanou témou je i rozpočet mesta. Ten tohoročný je opäť vyrovnaný. No medzi jeho jednotlivými časťami sú disproporcie.

Občanom som predložil víziu a priority pre mesto na ďalšie štyri roky. Mojim zvolením za primátora ju zrejme akceptovali. Podľa toho je teda postavený i rozpočet z hľadiska jednotlivých oblastí. Je daný volebným programom.

Avšak nepomer rozdelenia peňazí je aj medzi položkami samotnými. Šport ako príklad. Futbal a volejbal dostali na činnosť spolu takmer dva milióny, kým napríklad box, ktorý reprezentuje mesto v 1 lige len 5000 korún. Nie je to prvýkrát.

Sme radi, že sme našli peniaze na podporu športu a kultúry, je rad miest, kde im to nevychádza. Pri športe zohľadňujeme kritéria podpory mládeže z hľadiska záujmu a jednotlivých nákladov. Preto sú futbal a volejbal v našom meste nosné. Gró týchto peňazí však nejde na mzdy, ale do financovania energií AFC. Na štadióne sú pritom i atléti, chodia sem školy, halu využívajú aj boxeri. Rekonštrukcia a údržba priestorov tiež niečo stojí.

Štadión i hala sú majetkom mesta. Takže by ich mohol využívať ktorýkoľvek občan. Lenže objekt štadióna, ako informuje tabuľa, je strážený aj psom. Môžem si ako občan mesta ísť napriek tomu bez obáv napríklad zabehať na dráhu?

Štadión i hala majú samozrejme svojich správcov, vládne tam určitý poriadok. Myslím však, že po dohode s atletickým oddielom by sa dali vymedziť aj hodiny pre verejnosť. Nevidím najmenší dôvod tam nešportovať.

V rozpočte sa vyčlenilo aj 550 tisíc korún na reštaurovanie sochy madony s dieťaťom v r. k. kostole. Jej obnova vychádza necelého polmilióna. Mesto na ňu navyše vyhlásilo verejnú zbierku. Vysvetlite. Oslovili ste aj cirkev a štát?

Rekonštruujeme centrálnu mestskú zónu. Chceme zrekonštruovať aj priestory nádvorí oboch kostolov. Sú to dominanty v centre mesta. Našou snahou je, aby architektonické vyjadrenie, štýl a materiály v celej zóne boli rovnaké. Považujem za normálne sa pri tom postarať tiež o obnovu sakrálnych pamiatok, kríže, sochy svätých na verejných priestranstvách. Nakoniec, štyri zo šiestich sôch sú majetkom mesta. Je to investícia do budúcnosti, pre rozvoj cestovného ruchu. Madona s dieťaťom je v erbe mesta. Patrí sa postarať o svoj symbol. Je to kultúrnohistorická pamiatka. Je našou povinnosťou chrániť si pamiatky, chrániť si minulosť mesta. V kostole je iba kópia sochy. Originál sa nachádza v múzeu. Samozrejme, požiadali sme o prostriedky zo štátnych fondov. Bezúspešne.

Od kultúry k zdravotníctvu. Vlani vo februári ste odsúhlasili transformáciu nemocnice na neziskovú organizáciu. Aká je skutočnosť?

Stalo sa tak 1. januára tohto roku. Nemocnica transformovala na neziskovú organizáciu poskytujúcu verejnoprospešné služby. Z mne neznámych dôvodov mesto nie je zastúpené v jej správnej, ani v dozornej rade. Nedokázal mi ich vysvetliť ani štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, no prisľúbil nápravu.

Aký má teda mesto oficiálny vplyv na chod nemocnice?

Žiadny. Napriek tomu máme záujem, aby nemocnica poskytovala kvalitné služby.

Povráva sa, že z nemocnice by sa mal stať súkromný penzión. Čo o tom viete?

Zákon neumožňuje transformáciu tohto majetku do súkromných rúk. Pri zániku organizácie by sa musel vrátiť štátu. Bez neho by nemohla byť nemocnica privatizovaná súkromnými fyzickými osobami.

Penzión to teda nebude?

Iste, i nemocnica má svoje problémy a v daných podmienkach sa bude musieť prispôsobovať dobe. Zdravotné poisťovne uhrádzajú len časť výkonov. V budúcnosti nevylučujem možnosť poskytovania nových služieb. Pokiaľ viem, riaditeľ nemocnice by chcel dokončiť priestory nad lekárňou, uvoľniť tak dolnú časť lôžkových zariadení. Bavili sme sa o tom, že za určitých podmienok by tam mohli fungovať služby, aké poskytuje napr. beckovský dom dôchodcov, akýsi doliečovací ústav, ktorý tu absentuje. Ale nie penziónového typu. Podmienkou je zabezpečiť nosné služby nemocnice.

Ako je mesto pripravené na získavanie a čerpanie prostriedkov z eurofondov?

Chceme posilniť MsÚ o profesionálneho pracovníka, ktorý by sa venoval získavaniu prostriedkov z EÚ. Podotýkam, že v samotných krajinách EÚ je ich získavanie veľmi zložité a komplikované. Od vypracovania projektu po realizáciu často uplynie štyri až päť rokov. Navyše, Slovensko tu stále nemá dostatočne vytvorenú grantovú schému vypracovávania projektov. Už samotné vypracovanie projektu nie je vôbec jednoduchá lacná záležitosť. Stojí často milióny korún. Pritom nemusí byť úspešné.

My tu máme Zelenú vodu, ktorá je z hľadiska cestovného ruchu perspektívna, či nie?

Pre naše mesto môže byť veľkým projektom rozvoj Zelenej vody a cestovného ruchu v sume od 500 mil. do 1 miliardy korún. Z kohézneho fondu sa financujú infraštrukturálne projekty, ktorých minimálna hodnota je 10 mil. euro. Avšak, ktorá obec, či mesto môže spraviť projekt v takejto sume, keď pritom nedostane 100 percent peňazí? Kto zabezpečí kofinancovanie? Veľkú úlohu tu bude zohrávať štát. Ide o to, aby začal prispievať už v čase prípravy, nielen združovaním a kofinancovaním zdrojov na už schválené projekty. Rozhodujúce projekty musia byť teda výstupom možno združenia povedzme všetkých obcí v okrese, ktoré by mohli na tom participovať. A to je len začiatok, aby sme sa mohli touto myšlienkou začať vôbec zaoberať... EÚ nám nič nedá zadarmo.

Znamená to, že sa už môžeme tešiť?

Osobne si myslím, že z prostriedkov EÚ budú najbližších päť rokov podporované len veľké infraštrukturálne projekty ako diaľnice, rýchlodráha Bratislava – Košice a veľké vodárenské celky. U nás pravobrežná čistiareň odpadových vôd v Trenčíne, ktorá ale čerpá prostriedky ešte z predvstupových fondov ISPA vo výške 50 percent. Ak v našom regióne bude mať do roku 2008 schválený jeden veľký projekt, tak si kúpim strašne veľkú kyticu. Nie som pritom žiaden skeptik.

Čo teda môžeme očakávať v meste v najbližšej budúcnosti reálne?

Tento rok určite dokončenie rekonštrukcie ulíc Palkovičova, Petra Matejku, predkostolie, obe nádvoria; je vyhlásená súťaž na rekonštrukciu vody a kanalizácie ulíc Weisseho, Komenského, pripravení sú plynári, i rozvod ostatných energií. Dopĺňa sa projekt na prepojenie Gábrišovej a Holubyho ulice. Ak nebude príliš finančne náročný realizuje sa budúci rok. Odľahčili by sme tým časť dopravy na námestí.

Weisseho i Komenského ako prístupové ulice na námestie sú zaujímavé z hľadiska parkovania.

V rozpočte mesta je štúdia na viacpodlažné parkovanie na Komenského ulici. Zatiaľ tu môže parkovať 40 až 50 áut. Na Weisseho ulici upravíme vnútroblok pre vyše 30 áut. Nové parkovisko pre 53 áut je vybudované na Hviezdoslavovej ulici. Môže slúžiť ako záchytné parkovisko nielen pre Dom štátnej správy, ale i pre námestie, ktoré je odtiaľ 150 metrov. Uličkou okolo kostola ešte menej.

Ďakujem za rozhovor.