História novomestského školstva II
V roku 1918 na Slovensku nebolo slovenských stredných škôl. Koncom tohto roku v našej krajne je asi 276 základných škôl (vtedy bola povinná 6-ročná školská dochádzka), na ktorých sa učilo po slovensky po jednej hodine v týždni, pravda, aj to len náboženstvo. Na týchto školách pôsobilo okolo 390 učiteľov slovenskej národnosti a chodilo do nich 30 tisíc detí.
Vzápätí vzniklo niekoľko gymnázií, zakladali sa reálky, učiteľské ústavy, priemyselné školy.
So vznikom Československej republiky prestáva činnosť židovskej reálky, keďže minister Šorbár odmietol žiadosť židovskej obce pokračovať vo vyučovaní v jazyku maďarskom. Mnohí žiaci z bývalej židovskej reálky prešli do otvorenej meštianskej školy, aby sa podučili slovenčine a nemrhali čas.
Na zasadnutí obecnej správnej komisie 7.5.1919 miestny evanjelický farár Ján Martiš podal návrh a z neho vzišlo uznesenie – požiadať vládu, aby na jeseň otvorila vyššiu štátnu reálku, zároveň vyzvať okolité obce, aby podporili túto žiadosť. Stalo sa a 60 obcí pripojili k žiadosti tisíce podpisov svojich občanov.
To už pracoval užší výbor, ktorý pozostával z členov školského výboru – Jozef Bilčík, Salomon Brüll, Štefan Gábriš, dr. Rudolf Markovič, Ján Martiš, dr. Fridrich Pongrácz, Karol Treský – a z členov správnej komisie – Ján Cablk, Ján Gočár, dr. Milan Katreniak, Ján Trnovský a Teodor Wister. Vyjednával s predstavenstvom židovskej obce – majiteľom budovy školy a pozemku.
Výbor vypracoval memorandum, v ktorom zdôvodnil potrebu strednej školy v Novom Meste n.V. a v jeho čisto slovenskom okolí. Poveril Jána Martiša a Jána Cablka (hlavný správca Ľudovej banky v meste), aby memorandum osobne odovzdali ministrovi školstva Habrmanovi v Prahe. Minister školstva prijal delegáciu j júni 1919, bral do úvahy aj príhovor poslancov Národného zhromaždenia dr. Milana Hodžu, Matúša Dulu, Igora Hrušovského, inž. Pfepfermanna-Zárubu a vládneho referenta Antona Štefánka a prisľúbil otvoriť už v jeseni v našom meste vyššiu reálku.
V matičných slávnostiach v auguste 1919 v Turč. Sv. Martine odovzdal ministerský radca Jaroslav Vlček (literárny vedec a historik) Cablkovi a Martišovi ministerské poverenie otvoriť štátnu vyššiu reálku v Novom Meste n.V. Zároveň im navrhol za správcu školy profesora Hosefa Krausa, ktorý v tom čase pôsobil na gymnáziu v Skalici. Návrh prijali.
Tak sa stalo, že profesor J. Kraus odcestoval z Turčianskeho Svätého Martina ako dezignovaný správca reálky do Nového Mesta n.V., aby preskúmal situáciu. Tá nebola príliš radostná: budova reálky bola ešte čiastočne obsadená vojskom, v stave celkom zúboženom. Kraus jedná so starostom Jánom Hrušovským a predsedom židovskej náboženskej obce Wisterom o možnosti stavať novú budovu školy. Dostáva od oboch sľub a zároveň aj poverenie od slovenského oddelenia ministerstva na správcovstvo školy. Začali sa nevyhnutné úpravy starej školskej budovy a prípravy k zápisu žiakov.
Výnosom ministerstva školstva a národnej osvety č. 37175 zo dňa 6.9.1919 bola transformovaná doterajšia maďarská súkromná reálka na Československú štátnu reálku v Novom Meste n.V. So založením školy sa zároveň realizovalo povolenie o postupnej transformácii reálky od 5. ročníka na reformné reálne gymnázium.
Reformné reálne gymnázium ako typ 8-ročnej strednej všeobecnovzdelávacej školy začal vznikať v Európe začiatkom 20. storočia ako jeden z variantov reálneho gymnázia. Na reálnom gymnáziu sa venovalo viac pozornosti prírodným vedám a živým jazykom. Malo takmer rovnaký učebný plán ako klasické gymnázium, len miesto gréčtiny sa vyučovala francúzština a deskriptívna geometria. Na reformnom reálnom gymnáziu latinčina sa vyučovala od 5. ročníka. Vo vyšších triedach okrem francúzštiny sa vyučoval aj ďalší živý jazyk, prírodovedné predmety mali obmedzený počet hodín. V šk. roku 1933/34 bolo na Slovensku 10 reformných reálnych gymnázií a 31 reálnych gymnázií. Absolventi sa mohli uplatniť vo všetkých smeroch vysokoškolského štúdia. Oba typy týchto gymnázií zanikli počas druhej svetovej vojny.
Vráťme sa však späť do našej školy. Vyučovanie v prvom školskom roku sa začalo 16.9.1919. Na otvorení školy sa zúčastnil dr. Okánik, župan nitriansky. Prvá porada 10-členného profesorského zboru sa konala 22.9.1919. Keď sa vyučovanie dostalo do normálneho rytmu a ustálil sa profesorský zbor, vyzerala jeho zostava takto: Josef Kraus, M, Fil – dočasný správca, Florian Beneš, Ch, Otokar Formánek, Z,D, Antonín Hloušek, Tv, Marie Chválová, Prír., Emanuel Jireček, M,F, (ten prišiel do zboru prvý), Samuel Klasovitý, výpomocný učiteľ, Ján Kössl, Fr,Čs, Ján Martiš, ev. kňaz – uči Čs a náboženstvo, Karel Marek, Geom.,M, Bedřich Pleger, Čs,N, dr. Filip Rosenberg, hlavný rabín – učí židovské náboženstvo, Josef Šimek, Čs,N, František Šubert, TV, František Velíšek, akademický maliar, dr. Gejza Zúbek, prof. Rím.-kat. náboženstva.
Vzťah verejnosti ku škole a jamä k českým profesorom bol spočiatku zdržanlivý. No zbor si postupne získal podporu a autoritu, lebo väčšina pedagógov dosahovala veľmi dobrú odbornú a metodickú úroveň, ich spoločenské vystupovanie bolo korektné.
Na zasadnutí obecnej správnej komisie 7.5.1919 miestny evanjelický farár Ján Martiš podal návrh a z neho vzišlo uznesenie – požiadať vládu, aby na jeseň otvorila vyššiu štátnu reálku, zároveň vyzvať okolité obce, aby podporili túto žiadosť. Stalo sa a 60 obcí pripojili k žiadosti tisíce podpisov svojich občanov.
To už pracoval užší výbor, ktorý pozostával z členov školského výboru – Jozef Bilčík, Salomon Brüll, Štefan Gábriš, dr. Rudolf Markovič, Ján Martiš, dr. Fridrich Pongrácz, Karol Treský – a z členov správnej komisie – Ján Cablk, Ján Gočár, dr. Milan Katreniak, Ján Trnovský a Teodor Wister. Vyjednával s predstavenstvom židovskej obce – majiteľom budovy školy a pozemku.
Výbor vypracoval memorandum, v ktorom zdôvodnil potrebu strednej školy v Novom Meste n.V. a v jeho čisto slovenskom okolí. Poveril Jána Martiša a Jána Cablka (hlavný správca Ľudovej banky v meste), aby memorandum osobne odovzdali ministrovi školstva Habrmanovi v Prahe. Minister školstva prijal delegáciu j júni 1919, bral do úvahy aj príhovor poslancov Národného zhromaždenia dr. Milana Hodžu, Matúša Dulu, Igora Hrušovského, inž. Pfepfermanna-Zárubu a vládneho referenta Antona Štefánka a prisľúbil otvoriť už v jeseni v našom meste vyššiu reálku.
V matičných slávnostiach v auguste 1919 v Turč. Sv. Martine odovzdal ministerský radca Jaroslav Vlček (literárny vedec a historik) Cablkovi a Martišovi ministerské poverenie otvoriť štátnu vyššiu reálku v Novom Meste n.V. Zároveň im navrhol za správcu školy profesora Hosefa Krausa, ktorý v tom čase pôsobil na gymnáziu v Skalici. Návrh prijali.
Tak sa stalo, že profesor J. Kraus odcestoval z Turčianskeho Svätého Martina ako dezignovaný správca reálky do Nového Mesta n.V., aby preskúmal situáciu. Tá nebola príliš radostná: budova reálky bola ešte čiastočne obsadená vojskom, v stave celkom zúboženom. Kraus jedná so starostom Jánom Hrušovským a predsedom židovskej náboženskej obce Wisterom o možnosti stavať novú budovu školy. Dostáva od oboch sľub a zároveň aj poverenie od slovenského oddelenia ministerstva na správcovstvo školy. Začali sa nevyhnutné úpravy starej školskej budovy a prípravy k zápisu žiakov.
Výnosom ministerstva školstva a národnej osvety č. 37175 zo dňa 6.9.1919 bola transformovaná doterajšia maďarská súkromná reálka na Československú štátnu reálku v Novom Meste n.V. So založením školy sa zároveň realizovalo povolenie o postupnej transformácii reálky od 5. ročníka na reformné reálne gymnázium.
Reformné reálne gymnázium ako typ 8-ročnej strednej všeobecnovzdelávacej školy začal vznikať v Európe začiatkom 20. storočia ako jeden z variantov reálneho gymnázia. Na reálnom gymnáziu sa venovalo viac pozornosti prírodným vedám a živým jazykom. Malo takmer rovnaký učebný plán ako klasické gymnázium, len miesto gréčtiny sa vyučovala francúzština a deskriptívna geometria. Na reformnom reálnom gymnáziu latinčina sa vyučovala od 5. ročníka. Vo vyšších triedach okrem francúzštiny sa vyučoval aj ďalší živý jazyk, prírodovedné predmety mali obmedzený počet hodín. V šk. roku 1933/34 bolo na Slovensku 10 reformných reálnych gymnázií a 31 reálnych gymnázií. Absolventi sa mohli uplatniť vo všetkých smeroch vysokoškolského štúdia. Oba typy týchto gymnázií zanikli počas druhej svetovej vojny.
Vráťme sa však späť do našej školy. Vyučovanie v prvom školskom roku sa začalo 16.9.1919. Na otvorení školy sa zúčastnil dr. Okánik, župan nitriansky. Prvá porada 10-členného profesorského zboru sa konala 22.9.1919. Keď sa vyučovanie dostalo do normálneho rytmu a ustálil sa profesorský zbor, vyzerala jeho zostava takto: Josef Kraus, M, Fil – dočasný správca, Florian Beneš, Ch, Otokar Formánek, Z,D, Antonín Hloušek, Tv, Marie Chválová, Prír., Emanuel Jireček, M,F, (ten prišiel do zboru prvý), Samuel Klasovitý, výpomocný učiteľ, Ján Kössl, Fr,Čs, Ján Martiš, ev. kňaz – uči Čs a náboženstvo, Karel Marek, Geom.,M, Bedřich Pleger, Čs,N, dr. Filip Rosenberg, hlavný rabín – učí židovské náboženstvo, Josef Šimek, Čs,N, František Šubert, TV, František Velíšek, akademický maliar, dr. Gejza Zúbek, prof. Rím.-kat. náboženstva.
Vzťah verejnosti ku škole a jamä k českým profesorom bol spočiatku zdržanlivý. No zbor si postupne získal podporu a autoritu, lebo väčšina pedagógov dosahovala veľmi dobrú odbornú a metodickú úroveň, ich spoločenské vystupovanie bolo korektné.
07.12.2005