Tanec pochybností - Sprievodca duchovným blúdením
(okamih vákua v mysli?)
Myseľ: nielen v stave úľavy, ale aj v stave po úľave. Ako keby ťaživé blúznenia a konštrukcie vyvial z mysle vánok.
Ten pocit čistoty a vyprázdnenia -- len málokedy vystupujúci na povrch; málokedy dostupný... Ten zážitok prečistenia. Možno ho niekto dosahuje po užití drogy; iný zasa pri extatickom tanci a zasa niekto iný pri prechádzke lesom. Tento zážitok možno prirovnať pôžitku, ktorý cítite, keď po úmornej chôdzi po slnkom rozpálenej ceste dorazíte do chladivého a vlhkého tieňa lesa.
Ten zážitok prečistenia naplno rozozvučí svoje struny aj po hlbokom a spomalenom orgazme.
Mám pocit, že až v tomto zážitku, hoci je plachý a prchavý, sa dotýkame jadra duše, toho jadra, ktoré je napohľad beznádejne skryté pod vrstvami a nánosmi domácej i verejnej výchovy; pod vrstvami zdedených i kŕčovito vytváraných konvencií; pod vrstvami fóbií i egoistických lipnutí raz na telesnej rozkoši inokedy na duchovnom pokroku. To prázdno po orgazme je oprostené od všetkých týchto vrstiev, ba aj od všetkých úvah o sebe. To prázdno nepozná duchovný postup uschovaný v hriechu a hriech tlejúci na dne duchovných ambícií. Pretože nepozná pojmy hriechu ani duchovna.
* * *
Pohonnou hmotou duchovného vývoja je hriech. Je to síce kresťansky povedané, ale myslí sa to tantricky.
* * *
To, že tento zážitok je plachý a prchavý, neznamená, že sa ho nemožno stabilizovať, upevniť, nechať rozrásť. Tá jeho plachosť a prchavosť vyplýva z povahy zdroja: teda z nepokojnosti a prchavosti sexuality.
Ak sa sexualita spojí s hlbokou duchovnou, možno tak trochu panteistickou láskou a ešte aj s vnímaním opojných vôní a príjemných hudobných tónov, vznikne efekt, ku ktorému spejú, podľa mňa, aj tantrické techniky. Je to také jednoduché, až je to komplikované a je to natoľko komplikované, až je to jednoduché.
Žiadna špeciálna meditácia sa nevyžaduje. Iba zvýšená a zároveň veľkorysá pozornosť.
Ide iba o neegoistické splynutie s rozkošou. O pochopenie rozkoše zvnútra. O zažitie takého vysokého stupňa rozkoše, až sa vo vás rozleje pocit ľahostajnosti k akejkoľvek rozkoši a na chvíľu pocítite blaho, ktoré už neobsahuje túžbu po slastiach. Paradox? Ako môže byť niečo rozkošou a pritom aj čímsi neegoistickým?
* * *
Ego, roztavené v rozkoši, ako v nejakej alchymistickej operácii.
* * *
Na okamih zazriete mesiac bez mrakov a zažijete prítomnosť duše nezaťaženej schémami, dogmami, túžbami a strádaniami. Zažiť prítomnosť duše, ale nie osobnej, lež tej čistej, ktorá sa nachádza aj v ostatných bytostiach, hoci o nej nevedia. Skaly, kamienky, rastliny, voda, mračná -- večne trvajú v tejto čistej, prostej, prirodzenej duši. Možno aj zvieratá, hoci tie ženie existenčná úzkosť a nemajú možnosť nájsť techniky, ktoré by ich tej úzkosti zbavili. Treba však poznamenať, že úzkosť nezažívajú ako emocionálny fenomén, ale skôr ako energiu, hnaciu kvalitu, oheň, ktorý uvádza telo - mechanizmus do pohybu.
Človek má alebo často si myslí, že má možnosť -- vďaka meditačným technikám a uvedomovaniu si rozkoše, alebo skôr prázdnoty, ktorá nastupuje po odznení rozkoše -- zažiť na okamihy prirodzenosť kameňa, vody, rastliny. To znamená, že má prístupovú cestu uvoľnenú k spoločnej kozmickej duši všetkých bytostí a vecí. K tej spoločnej duši, ktorá drieme na dne. K tej duši, ktorá čaká na odkliatie, na vyslobodenie, aby znovu mohla vzlietnuť späť, tam, odkiaľ klesla.
Oheň a destilácia: odparujú nánosy, odľahčujú pôvodné jadro; presvetľujú ho.
32.
Nerozpínať v sebe priestor pre predčasnú toleranciu k sebe a súčasne nenechať sa uchvátiť prehnanou kajúcnosťou -- sebakritika, akákoľvek, vždy je deformovaná energiou narcizmu a sebaľútosti -- , keď ste sa už prebrali z opojenia, ktorému ste podľahli.
Pamätajte, že vždy k vám smeruje niečo, čo vás rozdrví, spochybní, koriguje.
Návrat je vždy možný: či už k pokušeniu alebo z neho. Odkiaľ viete, kedy ste v bezpečnom priestore? Odkiaľ viete, či sa vraciate alebo odchádzate? Odkiaľ viete, že sa po slasti vraciame tam, odkiaľ ste vyrazili?
33.
(Blázniví proroci?)
Maj otvorené oči i uši: počúvaj, ako sa ti prihovára tvoja vlastná neznalosť.
Maj zatvorené oči a uši: striehni, sleduj, ako sa ti prihovára šialenstvo, učupené v kúte tvojej vnútornej noci.
Obklopujú ťa samozvaní vizionári, ktorí si myslia, že vedú rozhovory s bohmi i mimozemšťanmi. Počúvaj ich, ale nie ušami: inak, ako v hypnóze. Skús zavrieť oči a nechaj, aby vyžarovanie ich slov, ich energia, útočnosť, a často aj chorobnosť dopadali na tvoje telo. Buď vnímavý k záchvevom svojho tela, pretože ono sa začne chvieť pod prívalom tých zvukov: pretože nie významy, ktoré sa na teba sypú, sú dôležité, ale nasadenie a intenzita, s akou ich vyslovujú. Počúvaj teda druhej reči tých slov, ktorá je ukrytá za významami.
Ak ťa slová týchto vizionárov uchvátia, pamätaj: prihovára sa ti tvoja vlastná nevedomosť.
Povolaných je dnes už čoraz viac, je to možno aj preto, lebo je čoraz menej ukrižovaných. Každú chvíľu k tebe niekto prichádza, aby sa s tebou podelil o svoju paranoju. Sú celé armády tých, ktorí počujú hlasy, vidia tváre. Prenasledujú ich mimozemšťania a tajné služby. Majú pocit, že do ich príbytkov nasadili ploštice a že rôznymi energetickými útokmi sa im kadejaké tajné spolky usilujú strpčovať život. Nemusíš im veriť; iba ich počúvaj -- telom. Čo ti o nich povie tvoje telo: cíti sa pri nich príjemne alebo sa ho zmocňujú závraty?
Časom, keď spoznáš viac takýchto ľudí, uvidíš, že v ich slovách a gestách je mnoho schematického: rozpoznáš patológiu v ich správaní.
To je ten najpoučnejší okamih: rozoznať, skúmať a definovať povahu i priebeh choroby. Jej prehistóriu, jej tradíciu; kacírstva v nej.
A potom sú tu aj takí, čo ti budú tvrdiť, že jednej noci vzali pero do ruky, aby sa posťažovali bohom, a bohovia k nim v tej chvíli prehovorili a odvtedy ich neprestávajú oslovovať. Pamätaj: prihovára sa k nim ich vlastná nevedomosť. Ak sa sami pokladajú za takých úžasne duchovne vyspelých, ako to, že si nevšimli, že sa nemusia sťažovať? Že niet na čo sa sťažovať? Že nehody, zlý osud, tresty a bolesti nás nakoniec vždy privedú k sebe? K vlastnej obmedzenosti. Prebudia nás a umožnia nám prvýkrát uvidieť seba ako slepca, hlupáka, babráka.
A počuješ zas iného, ako ťa presviedča, že svet zblúdil, že stratil správnu cestu, ale nič to, veď sa k nej jedného dňa znovu vráti... O akej stratenej ceste je reč? Vari nevedia, že veci, nech sa už dejú akokoľvek hrozivým spôsobom, dejú sa správne, v medziach spoľahlivého mechanizmu, ktorý naše vnímanie, našu citlivosť aj tak dovedie do toho pravého bodu?
Vždy sa ti prihovára tvoja vlastná neznalosť. Jej trúfalosť.
34.
(Ezoterický narcizmus?)
Spoznáš vo svojom okolí tých, ktorých neprenasleduje potreba hľadania. Treba ich nechať; sú spokojní. Ich spokojnosť možno pramení z nevedomosti a možno už našli, čo hľadali a možno nikdy nič nehľadali -- prišli na svet bez túžby po hľadaní. Neprítomnosť tejto túžby však nemusí nutne znamenať nevedomosť či otupenosť.
Ty si sa rozhodol hľadať. Inak by si nečítal tento spis. Inak by si sa nebol stretol so mnou -- aspoň takto, prostredníctvom slov.
Ak by si nepatril medzi hľadajúcich, nemal by si teraz ani šancu odmietnuť ma, keby som sa ti pre niečo znepáčil.
Tvoje hľadanie ti privodí množstvo nechutných zážitkov. Tak ako mne. Možno najprv budeš chcieť kráčať sám. Potom zistíš, že potrebuješ pomoc, oporu, rady. Neskôr si vyjasníš, že potrebuješ prítomnosť skúsenejšieho. Potrebuješ niekoho, koho by si mohol vnímať ako svojho duchovného sprievodcu, či nesmierne skúseného a hlbokomyseľného majstra. Čoskoro však zistíš, že niet nikoho, kto by sa ťa ujal. Jedno sklamanie nasleduje za druhým. Zisťuješ, že ľudia, ktorých si v prvom okamihu pokladal za svojich učiteľov, tiež chybujú... Nevieš sa dočkať skutočného majstra. Usilovne pátraš a objavíš tých najchýrnejších. Lenže ako sa k nim dostať? Tých, čo sa pred svetom uzavreli, môžeš stretnúť iba vďaka priaznivej náhode a tých, o ktorých svet priveľa a pričasto hovorí, sú vždy podozriví. No nie každý, kto je populárny, musí byť podvodník, pomyslíš si smelo, lebo chceš sám seba presvedčiť. Cesta k populárnym však vedie cez inštitúcie a tie sú vždy založené trošku na mýtoch -- teda na drobnom podvode a o trochu väčšom nedorozumení. Viac či menej a toto si uvedomuješ, no tvoja túžba po opore sa stáva bezmedznou. A tak sa podvolíš, áno, súhlasíš s tým, aby si sa zúčastnil na nejakom ezoterickom kurze.
Čo všetko také kurzy ponúkajú! Za dva dni sa z teba môže stať šaman! Naučia cestovaniu v tranze; povedia ti, čo si máš počas bubnovania predstavovať a ako v Hornom či Dolnom svete reagovať! Iné kurzy ťa zvnútra prečistia, obrnia proti stresu a možno aj proti sebe. Naučia ťa autosugescii! Zasa na iných kurzoch či seminároch sa naučíš získavať energiu z kozmu! A na konci budú všetci účastníci pobádaní k tomu, aby sa náhlili medzi ľudí a pomáhali im!
Toto si chcel, takýto duchovný zážitok? Ako si môžeš myslieť -- a ako si môže myslieť inštruktor a jeho ovečky -- že sa beztrestne, akokoľvek a z ktorékoľvek konca slobodno dotýkať takých spirituálnych techník, ktoré sa vyvíjali celé tisícročia za cenu nemalých obetí? Len pokojne choď na takýto kurz, ale ostaň ostražitý. Pozoruj reakcie účastníkov. Čoskoro zistíš, že oveľa viac ako prednáška ich zaujímajú prestávky medzi prednáškami: sotva sa vedia dočkať, aby mohli klábosiť, chichotať sa, veseliť sa, nadväzovať nové známosti, ba niekedy až laškovať, chvastať, zahĺbene a vážne predstierať duchovný záujem, hrať sa na šamanov a mystikov. Len pozorne sa prizeraj a zistíš: títo ľudia sú osamelí, nemajú pevnú citovú oporu vo svojom okolí a najmä ju nemajú v sebe. A sú nielen osamelí: svojím spôsobom sú vyšinutí, lebo sa vyčlenili zo svojho prirodzeného okolia. A to ich prirodzené, každodenné okolie, ten náš všedný normálny život, tiež neprekypuje znakmi zdravia. Oni sa však z neho vyčlenili -- dobrovoľne alebo aj nie. Okolie v nich uvidelo čudáctvo: ich ustráchanosť, ich zakomplexovanosť, ich záujem o ezoteriku. Uvedom si, prosím ťa, že ich inakosť neznamená výnimočnosť. A najmä nie silu, ktorá sa dokáže vyrovnávať s úskaliami ezoterickej cesty. Jediné čo potrebujú je ukazovať svetu, že sú iní, že sú nad ním, že sú divotvorní. Potrebujú obdiv okolia. Tomuto hovorím ezoterický narcizmus.
Ale v hordách ezoterických narcisov nájdeš aj iné stupne vyšinutosti. Nájdeš tých, ktorí sa zamotali do ezoterických náuk, lebo si bezočivo namýšľali, že dokážu stráviť a aplikovať ich obsahy. Takýchto ľudí nepresvedčíš nijakými argumentami. Veď to ani nie je nevyhnutné. Vesmírna prozreteľnosť zrejme vie, na čo ich chce používať. Medzi týmito, takpovediac, viac vyšinutými, nájdeš dvojakým spôsobom sa prejavujúcich: veľmi tichých, zdanlivo hĺbavých a krajne zhovorčivých.
Veľmi tichí: tí s čistučkou a takmer nehybnou tvárou; často poloprižmúrené oči; väčšinou sú vychudnutí a na prvý pohľad vzbudzujú dojem autentických askétov. Ich odev je skromný, uvoľnený, nenápadných farieb. Radi by vzbudzovali dojem, že sú nositeľmi výnimočných schopností a že tá pokora a subtílnosť s akou sa oni obracajú k týmto náukám, je tá jedine správna. Niet pochýb: v tejto póze sa sami sebe určite veľmi páčia. Koniec koncov títo nemusia byť až takí vyšinutí, skôr ich ovláda nevedomosť.
Krajne zhovorčiví: títo sú únavnejší. Charakterizuje ich nikdy nekončiaci príval slov. Aj medzi týmito sa nájdu vychrtlí, no silnejších, zavalitejších je medzi nimi viac. Ich oblečenie je živšie ako u tých prvých. Niečo ich neprestajne núti, aby svoje okolie s neuveriteľným nasadením oboznamovali o svojom duchovnom pokroku, o tom, že vidia autu a že ráno pred raňajkami vypijú pohár minerálky. Ak sa v čase konania seminára ocitnete s nimi v jednej izbe, určite si nenechajú ujsť príležitosť a prečítajú vám zo svojich poznámkových blokov niekoľko vlastnoručných, nechutne insitných a banálnych aforizmov a postrehov. V ich zajatí sa dozvieš veľmi povrchné, no podľa nich prísne utajované pravdy o: karme, Atlantíde, Crowleyho tarote, Silvovej metóde... Všetky tieto podivné prúdy žijú v i ch hlavách v obdivuhodnej symbióze, až sa čudujete, že šum a kríženie koncepcií ich vôbec nevyrušuje... Potom sú medzi týmito zhovorčivými pomätencami aj veľmi nervné, výbušné typy. Zásadne sa na človeka pozerajú tak, akoby chceli povedať, že mu vidia nielen do obličiek a myšlienok, ale aj do minulých životov a astrologických domov. Čokoľvek povieš, okamžite to premenia na reč numerológie a kariet. Títo, v slepej viere, že sú už jasnozriví, majú na očiach závoj, ba skôr by som povedal, že zákal. Naozaj to nie je nič iné, iba ezoterický narcizmus. K tejto nepríjemne a neprirodzene extrovertnej skupine by som pripočítal aj obstarožných pánov, ktorí podobné príležitosti vyhľadávajú preto, aby sa mohli kontaktovať s mladými a zdanlivo osamelými slečnami. Využijú každú príležitosť na to, aby sa dostali do blízkosti mladých dievčat a aby sa ich pri skupinovej akcii mohli dotýkať.
Ani v náboženských centrách to nie je lepšie. V zenovom centre spoznáš ľudí, ktorí sa budú hádať o tom, ktorý meditačný vankúš komu patrí. A zistíš aj to, že Buddhove slová o nenasledovaní iných učiteľov a o nedogmatizme a nepripútanosti akosi vyprchali, pretože predstavitelia týchto centier si holia hlavy a obliekajú japonské, indické alebo čínske háby; bez rozmyslu implantujú cudzie a inde a inak zakorenené a možno už niekoľko storočí zmyslu zbavené rituály; používajú ázijskú terminológiu a zabúdajú, že sa opäť pripútali k forme. Pripútali sa k folklorizmu a exotizmu a tak sú porovnateľní s akýmsi prurálnym katolicizmom. Mali sa radšej stať cestovateľmi alebo orientalistami. Ich ovečky to však nevidia a zbožne na nich vzhliadajú. Sledujú každé ich slovo, gesta a všemožne sa ich usilujú čo najvernejšie napodobňovať. A oni len ticho a prísne, s nádychom nirvanického úsmevu, kráčajú špinavým a hlučným svetom. Nachádzajú v sebe takmer bezhraničnú záľubu a preto je ich pokoj vratký.
Niekoľko seminárov a niekoľko pobytov v budhistických a iných náboženských centrách a rýchlo zakúsiš hlboké a možno aj trochu ničivé znechutenie. Ale neboj sa -- to ti len prospeje.
Sklamania očisťujú ako horúčka v čase choroby.
Sklamania a horúčky -- to je ten alchymistický plameň, ktorý ťa destiluje.
Aspoň sa vzdáš takéhoto spôsobu hľadania a azda sa ti podarí nazrieť do temnoty, ktorú šíri vypustený džin ezoterizmu.
Ukážka je z knihy Petra Macsovszkého Tanec pochybností, vydalo nakl. Eugenika, 2003, ISBN 80-89115-11-X
Rozhovor s autorom na : http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=436
Mám pocit, že až v tomto zážitku, hoci je plachý a prchavý, sa dotýkame jadra duše, toho jadra, ktoré je napohľad beznádejne skryté pod vrstvami a nánosmi domácej i verejnej výchovy; pod vrstvami zdedených i kŕčovito vytváraných konvencií; pod vrstvami fóbií i egoistických lipnutí raz na telesnej rozkoši inokedy na duchovnom pokroku. To prázdno po orgazme je oprostené od všetkých týchto vrstiev, ba aj od všetkých úvah o sebe. To prázdno nepozná duchovný postup uschovaný v hriechu a hriech tlejúci na dne duchovných ambícií. Pretože nepozná pojmy hriechu ani duchovna.
* * *
Pohonnou hmotou duchovného vývoja je hriech. Je to síce kresťansky povedané, ale myslí sa to tantricky.
* * *
To, že tento zážitok je plachý a prchavý, neznamená, že sa ho nemožno stabilizovať, upevniť, nechať rozrásť. Tá jeho plachosť a prchavosť vyplýva z povahy zdroja: teda z nepokojnosti a prchavosti sexuality.
Ak sa sexualita spojí s hlbokou duchovnou, možno tak trochu panteistickou láskou a ešte aj s vnímaním opojných vôní a príjemných hudobných tónov, vznikne efekt, ku ktorému spejú, podľa mňa, aj tantrické techniky. Je to také jednoduché, až je to komplikované a je to natoľko komplikované, až je to jednoduché.
Žiadna špeciálna meditácia sa nevyžaduje. Iba zvýšená a zároveň veľkorysá pozornosť.
Ide iba o neegoistické splynutie s rozkošou. O pochopenie rozkoše zvnútra. O zažitie takého vysokého stupňa rozkoše, až sa vo vás rozleje pocit ľahostajnosti k akejkoľvek rozkoši a na chvíľu pocítite blaho, ktoré už neobsahuje túžbu po slastiach. Paradox? Ako môže byť niečo rozkošou a pritom aj čímsi neegoistickým?
* * *
Ego, roztavené v rozkoši, ako v nejakej alchymistickej operácii.
* * *
Na okamih zazriete mesiac bez mrakov a zažijete prítomnosť duše nezaťaženej schémami, dogmami, túžbami a strádaniami. Zažiť prítomnosť duše, ale nie osobnej, lež tej čistej, ktorá sa nachádza aj v ostatných bytostiach, hoci o nej nevedia. Skaly, kamienky, rastliny, voda, mračná -- večne trvajú v tejto čistej, prostej, prirodzenej duši. Možno aj zvieratá, hoci tie ženie existenčná úzkosť a nemajú možnosť nájsť techniky, ktoré by ich tej úzkosti zbavili. Treba však poznamenať, že úzkosť nezažívajú ako emocionálny fenomén, ale skôr ako energiu, hnaciu kvalitu, oheň, ktorý uvádza telo - mechanizmus do pohybu.
Človek má alebo často si myslí, že má možnosť -- vďaka meditačným technikám a uvedomovaniu si rozkoše, alebo skôr prázdnoty, ktorá nastupuje po odznení rozkoše -- zažiť na okamihy prirodzenosť kameňa, vody, rastliny. To znamená, že má prístupovú cestu uvoľnenú k spoločnej kozmickej duši všetkých bytostí a vecí. K tej spoločnej duši, ktorá drieme na dne. K tej duši, ktorá čaká na odkliatie, na vyslobodenie, aby znovu mohla vzlietnuť späť, tam, odkiaľ klesla.
Oheň a destilácia: odparujú nánosy, odľahčujú pôvodné jadro; presvetľujú ho.
32.
Nerozpínať v sebe priestor pre predčasnú toleranciu k sebe a súčasne nenechať sa uchvátiť prehnanou kajúcnosťou -- sebakritika, akákoľvek, vždy je deformovaná energiou narcizmu a sebaľútosti -- , keď ste sa už prebrali z opojenia, ktorému ste podľahli.
Pamätajte, že vždy k vám smeruje niečo, čo vás rozdrví, spochybní, koriguje.
Návrat je vždy možný: či už k pokušeniu alebo z neho. Odkiaľ viete, kedy ste v bezpečnom priestore? Odkiaľ viete, či sa vraciate alebo odchádzate? Odkiaľ viete, že sa po slasti vraciame tam, odkiaľ ste vyrazili?
33.
(Blázniví proroci?)
Maj otvorené oči i uši: počúvaj, ako sa ti prihovára tvoja vlastná neznalosť.
Maj zatvorené oči a uši: striehni, sleduj, ako sa ti prihovára šialenstvo, učupené v kúte tvojej vnútornej noci.
Obklopujú ťa samozvaní vizionári, ktorí si myslia, že vedú rozhovory s bohmi i mimozemšťanmi. Počúvaj ich, ale nie ušami: inak, ako v hypnóze. Skús zavrieť oči a nechaj, aby vyžarovanie ich slov, ich energia, útočnosť, a často aj chorobnosť dopadali na tvoje telo. Buď vnímavý k záchvevom svojho tela, pretože ono sa začne chvieť pod prívalom tých zvukov: pretože nie významy, ktoré sa na teba sypú, sú dôležité, ale nasadenie a intenzita, s akou ich vyslovujú. Počúvaj teda druhej reči tých slov, ktorá je ukrytá za významami.
Ak ťa slová týchto vizionárov uchvátia, pamätaj: prihovára sa ti tvoja vlastná nevedomosť.
Povolaných je dnes už čoraz viac, je to možno aj preto, lebo je čoraz menej ukrižovaných. Každú chvíľu k tebe niekto prichádza, aby sa s tebou podelil o svoju paranoju. Sú celé armády tých, ktorí počujú hlasy, vidia tváre. Prenasledujú ich mimozemšťania a tajné služby. Majú pocit, že do ich príbytkov nasadili ploštice a že rôznymi energetickými útokmi sa im kadejaké tajné spolky usilujú strpčovať život. Nemusíš im veriť; iba ich počúvaj -- telom. Čo ti o nich povie tvoje telo: cíti sa pri nich príjemne alebo sa ho zmocňujú závraty?
Časom, keď spoznáš viac takýchto ľudí, uvidíš, že v ich slovách a gestách je mnoho schematického: rozpoznáš patológiu v ich správaní.
To je ten najpoučnejší okamih: rozoznať, skúmať a definovať povahu i priebeh choroby. Jej prehistóriu, jej tradíciu; kacírstva v nej.
A potom sú tu aj takí, čo ti budú tvrdiť, že jednej noci vzali pero do ruky, aby sa posťažovali bohom, a bohovia k nim v tej chvíli prehovorili a odvtedy ich neprestávajú oslovovať. Pamätaj: prihovára sa k nim ich vlastná nevedomosť. Ak sa sami pokladajú za takých úžasne duchovne vyspelých, ako to, že si nevšimli, že sa nemusia sťažovať? Že niet na čo sa sťažovať? Že nehody, zlý osud, tresty a bolesti nás nakoniec vždy privedú k sebe? K vlastnej obmedzenosti. Prebudia nás a umožnia nám prvýkrát uvidieť seba ako slepca, hlupáka, babráka.
A počuješ zas iného, ako ťa presviedča, že svet zblúdil, že stratil správnu cestu, ale nič to, veď sa k nej jedného dňa znovu vráti... O akej stratenej ceste je reč? Vari nevedia, že veci, nech sa už dejú akokoľvek hrozivým spôsobom, dejú sa správne, v medziach spoľahlivého mechanizmu, ktorý naše vnímanie, našu citlivosť aj tak dovedie do toho pravého bodu?
Vždy sa ti prihovára tvoja vlastná neznalosť. Jej trúfalosť.
34.
(Ezoterický narcizmus?)
Spoznáš vo svojom okolí tých, ktorých neprenasleduje potreba hľadania. Treba ich nechať; sú spokojní. Ich spokojnosť možno pramení z nevedomosti a možno už našli, čo hľadali a možno nikdy nič nehľadali -- prišli na svet bez túžby po hľadaní. Neprítomnosť tejto túžby však nemusí nutne znamenať nevedomosť či otupenosť.
Ty si sa rozhodol hľadať. Inak by si nečítal tento spis. Inak by si sa nebol stretol so mnou -- aspoň takto, prostredníctvom slov.
Ak by si nepatril medzi hľadajúcich, nemal by si teraz ani šancu odmietnuť ma, keby som sa ti pre niečo znepáčil.
Tvoje hľadanie ti privodí množstvo nechutných zážitkov. Tak ako mne. Možno najprv budeš chcieť kráčať sám. Potom zistíš, že potrebuješ pomoc, oporu, rady. Neskôr si vyjasníš, že potrebuješ prítomnosť skúsenejšieho. Potrebuješ niekoho, koho by si mohol vnímať ako svojho duchovného sprievodcu, či nesmierne skúseného a hlbokomyseľného majstra. Čoskoro však zistíš, že niet nikoho, kto by sa ťa ujal. Jedno sklamanie nasleduje za druhým. Zisťuješ, že ľudia, ktorých si v prvom okamihu pokladal za svojich učiteľov, tiež chybujú... Nevieš sa dočkať skutočného majstra. Usilovne pátraš a objavíš tých najchýrnejších. Lenže ako sa k nim dostať? Tých, čo sa pred svetom uzavreli, môžeš stretnúť iba vďaka priaznivej náhode a tých, o ktorých svet priveľa a pričasto hovorí, sú vždy podozriví. No nie každý, kto je populárny, musí byť podvodník, pomyslíš si smelo, lebo chceš sám seba presvedčiť. Cesta k populárnym však vedie cez inštitúcie a tie sú vždy založené trošku na mýtoch -- teda na drobnom podvode a o trochu väčšom nedorozumení. Viac či menej a toto si uvedomuješ, no tvoja túžba po opore sa stáva bezmedznou. A tak sa podvolíš, áno, súhlasíš s tým, aby si sa zúčastnil na nejakom ezoterickom kurze.
Čo všetko také kurzy ponúkajú! Za dva dni sa z teba môže stať šaman! Naučia cestovaniu v tranze; povedia ti, čo si máš počas bubnovania predstavovať a ako v Hornom či Dolnom svete reagovať! Iné kurzy ťa zvnútra prečistia, obrnia proti stresu a možno aj proti sebe. Naučia ťa autosugescii! Zasa na iných kurzoch či seminároch sa naučíš získavať energiu z kozmu! A na konci budú všetci účastníci pobádaní k tomu, aby sa náhlili medzi ľudí a pomáhali im!
Toto si chcel, takýto duchovný zážitok? Ako si môžeš myslieť -- a ako si môže myslieť inštruktor a jeho ovečky -- že sa beztrestne, akokoľvek a z ktorékoľvek konca slobodno dotýkať takých spirituálnych techník, ktoré sa vyvíjali celé tisícročia za cenu nemalých obetí? Len pokojne choď na takýto kurz, ale ostaň ostražitý. Pozoruj reakcie účastníkov. Čoskoro zistíš, že oveľa viac ako prednáška ich zaujímajú prestávky medzi prednáškami: sotva sa vedia dočkať, aby mohli klábosiť, chichotať sa, veseliť sa, nadväzovať nové známosti, ba niekedy až laškovať, chvastať, zahĺbene a vážne predstierať duchovný záujem, hrať sa na šamanov a mystikov. Len pozorne sa prizeraj a zistíš: títo ľudia sú osamelí, nemajú pevnú citovú oporu vo svojom okolí a najmä ju nemajú v sebe. A sú nielen osamelí: svojím spôsobom sú vyšinutí, lebo sa vyčlenili zo svojho prirodzeného okolia. A to ich prirodzené, každodenné okolie, ten náš všedný normálny život, tiež neprekypuje znakmi zdravia. Oni sa však z neho vyčlenili -- dobrovoľne alebo aj nie. Okolie v nich uvidelo čudáctvo: ich ustráchanosť, ich zakomplexovanosť, ich záujem o ezoteriku. Uvedom si, prosím ťa, že ich inakosť neznamená výnimočnosť. A najmä nie silu, ktorá sa dokáže vyrovnávať s úskaliami ezoterickej cesty. Jediné čo potrebujú je ukazovať svetu, že sú iní, že sú nad ním, že sú divotvorní. Potrebujú obdiv okolia. Tomuto hovorím ezoterický narcizmus.
Ale v hordách ezoterických narcisov nájdeš aj iné stupne vyšinutosti. Nájdeš tých, ktorí sa zamotali do ezoterických náuk, lebo si bezočivo namýšľali, že dokážu stráviť a aplikovať ich obsahy. Takýchto ľudí nepresvedčíš nijakými argumentami. Veď to ani nie je nevyhnutné. Vesmírna prozreteľnosť zrejme vie, na čo ich chce používať. Medzi týmito, takpovediac, viac vyšinutými, nájdeš dvojakým spôsobom sa prejavujúcich: veľmi tichých, zdanlivo hĺbavých a krajne zhovorčivých.
Veľmi tichí: tí s čistučkou a takmer nehybnou tvárou; často poloprižmúrené oči; väčšinou sú vychudnutí a na prvý pohľad vzbudzujú dojem autentických askétov. Ich odev je skromný, uvoľnený, nenápadných farieb. Radi by vzbudzovali dojem, že sú nositeľmi výnimočných schopností a že tá pokora a subtílnosť s akou sa oni obracajú k týmto náukám, je tá jedine správna. Niet pochýb: v tejto póze sa sami sebe určite veľmi páčia. Koniec koncov títo nemusia byť až takí vyšinutí, skôr ich ovláda nevedomosť.
Krajne zhovorčiví: títo sú únavnejší. Charakterizuje ich nikdy nekončiaci príval slov. Aj medzi týmito sa nájdu vychrtlí, no silnejších, zavalitejších je medzi nimi viac. Ich oblečenie je živšie ako u tých prvých. Niečo ich neprestajne núti, aby svoje okolie s neuveriteľným nasadením oboznamovali o svojom duchovnom pokroku, o tom, že vidia autu a že ráno pred raňajkami vypijú pohár minerálky. Ak sa v čase konania seminára ocitnete s nimi v jednej izbe, určite si nenechajú ujsť príležitosť a prečítajú vám zo svojich poznámkových blokov niekoľko vlastnoručných, nechutne insitných a banálnych aforizmov a postrehov. V ich zajatí sa dozvieš veľmi povrchné, no podľa nich prísne utajované pravdy o: karme, Atlantíde, Crowleyho tarote, Silvovej metóde... Všetky tieto podivné prúdy žijú v i ch hlavách v obdivuhodnej symbióze, až sa čudujete, že šum a kríženie koncepcií ich vôbec nevyrušuje... Potom sú medzi týmito zhovorčivými pomätencami aj veľmi nervné, výbušné typy. Zásadne sa na človeka pozerajú tak, akoby chceli povedať, že mu vidia nielen do obličiek a myšlienok, ale aj do minulých životov a astrologických domov. Čokoľvek povieš, okamžite to premenia na reč numerológie a kariet. Títo, v slepej viere, že sú už jasnozriví, majú na očiach závoj, ba skôr by som povedal, že zákal. Naozaj to nie je nič iné, iba ezoterický narcizmus. K tejto nepríjemne a neprirodzene extrovertnej skupine by som pripočítal aj obstarožných pánov, ktorí podobné príležitosti vyhľadávajú preto, aby sa mohli kontaktovať s mladými a zdanlivo osamelými slečnami. Využijú každú príležitosť na to, aby sa dostali do blízkosti mladých dievčat a aby sa ich pri skupinovej akcii mohli dotýkať.
Ani v náboženských centrách to nie je lepšie. V zenovom centre spoznáš ľudí, ktorí sa budú hádať o tom, ktorý meditačný vankúš komu patrí. A zistíš aj to, že Buddhove slová o nenasledovaní iných učiteľov a o nedogmatizme a nepripútanosti akosi vyprchali, pretože predstavitelia týchto centier si holia hlavy a obliekajú japonské, indické alebo čínske háby; bez rozmyslu implantujú cudzie a inde a inak zakorenené a možno už niekoľko storočí zmyslu zbavené rituály; používajú ázijskú terminológiu a zabúdajú, že sa opäť pripútali k forme. Pripútali sa k folklorizmu a exotizmu a tak sú porovnateľní s akýmsi prurálnym katolicizmom. Mali sa radšej stať cestovateľmi alebo orientalistami. Ich ovečky to však nevidia a zbožne na nich vzhliadajú. Sledujú každé ich slovo, gesta a všemožne sa ich usilujú čo najvernejšie napodobňovať. A oni len ticho a prísne, s nádychom nirvanického úsmevu, kráčajú špinavým a hlučným svetom. Nachádzajú v sebe takmer bezhraničnú záľubu a preto je ich pokoj vratký.
Niekoľko seminárov a niekoľko pobytov v budhistických a iných náboženských centrách a rýchlo zakúsiš hlboké a možno aj trochu ničivé znechutenie. Ale neboj sa -- to ti len prospeje.
Sklamania očisťujú ako horúčka v čase choroby.
Sklamania a horúčky -- to je ten alchymistický plameň, ktorý ťa destiluje.
Aspoň sa vzdáš takéhoto spôsobu hľadania a azda sa ti podarí nazrieť do temnoty, ktorú šíri vypustený džin ezoterizmu.
Ukážka je z knihy Petra Macsovszkého Tanec pochybností, vydalo nakl. Eugenika, 2003, ISBN 80-89115-11-X
Rozhovor s autorom na : http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=436
11.12.2005