Janko Matuška - Dobrovoľnícka
Nad Tatrou sa blíska, hromy divo bijú
Zastavme jich braťja, veď sa ony straťja
Slováci ožiju
To Slovensko naše dosjal tvrdo spalo
Ale blesky hromu zbudzujú ho k tomu,
Aby sa prebralo
Eště jedle rastú na kriváňskej straňe
Kdo slovensky cítí, ňech sa šable chiťí
A medzi nás staňe
Už Slovensko vstáva, puta si strháva
Hej, rodina milá! hodina odbila
Žije matka Sláva
(v B. Bistrici.)
Janko Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. Patril k popredným členom štúrovskej družiny. Študoval na gymnáziu v Gemeri a roku 1839 -1844 na evanielickom lýceu v Bratislave. Pôsobil ako vychovávateľ v rodine J. Cirulu, neskôr K. Veselovského v Oravskom Podzámku. V roku 1851 – 1861 vládny adjunkt v Trstenej, 1861 – 1870 expedítor, 1870 – 1875 správca kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou počas štúdií v Bratislave sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov, v kruhu ktorej sa prejavil ako nadaný básnik , najbližší poézii Janka Kráľa, avšak po revolúcii 1848-1849 sa odmlčal. V prvej časopisecky uverejnenej povesti Svatý zákon (1842) propagoval názory Ľ. Štúra, najmä požiadavku obetovať osobné záujmy národným cieľom. V ďalších veršovaných historických povestiach (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť) zdôrazňoval romantickú osudovosť a historizmus, písal balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky (niektoré z jeho piesní zľudoveli). Pri príležitosti odchodu slovenských študentov z bratislavského lýcea na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry roku 1844 zložil piesne Ľúčenie a Ponad Tatrou blýska, z ktorých druhá sa stala našou štátnou hymnou SR. V dramatickej tvorbe (Siroty, 1846) a prozaických prácach (Zhoda liptovská, 1848) nedosiahol umeleckú úroveň svojej poézie. Roku 1848 – 1849 bol spoluorganizátorom Slovenského národného povstania na Orave, na jar 1849 sa pred maďarskými vojenskými jednotkami ukrýval, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví.
Umrel vo svojom rodisku v Dolnom Kubíne 11. januára 1877. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne je stručný a výstižný nápis „Svoji svojmu!“Na prelome rokov 1843 – 1844 sa niesol v znamení snáh nespravodlivo odstrániť Ľudovíta Velislava Štúra z námestníctva Ústavu reči a literatúry česko-slovenskej, na čo viacerí študenti reagovali svojimi básňami (napríklad Janko Kráľ – Duma bratislavská, Mikuláš Dohnány – Všetci sme Slovania, Viliam Paulíny – Kto si rodom Slovák.... ) Matúška reagoval dvoma básňami: Dunaj slovenský (ktorou sa lúčil s Ústavom a Bratislavou) a Ponad Tatrou blýska. V marci 1844 osemnásti študenti nasadajú na dva liptovské furmanské vozy a na protest proti tomu, že im maďarónsky mocipáni suspendovali Štúra z profesorského lyceálneho miesta, odchádzajú pokračovať v štúdiu na lýceu v Levoči. Matúškova pieseň sa stala piesňou študentov, ktorí ju spievali na ceste z Bratislavy do Levoče.
Báseň Ponad Tatrou blýska zložil Matúška na melódiu dvoch slovenských ľudových piesní Kopala studničku, pozerala do nej a U studničky stála, napájala páva. Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne – piesne sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou česko-slovenskej štátnej hymny a dnes sú prvé dve upravené strofy slovenskou štátnou hymnou (druhej obnovenej SR), podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov. V období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945 bola štátnou hymnu revolučná pieseň (z rokov 1848-1849) Sama Tomášika Hej Slováci!.
Zastavme jich braťja, veď sa ony straťja
Slováci ožiju
To Slovensko naše dosjal tvrdo spalo
Ale blesky hromu zbudzujú ho k tomu,
Aby sa prebralo
Eště jedle rastú na kriváňskej straňe
Kdo slovensky cítí, ňech sa šable chiťí
A medzi nás staňe
Už Slovensko vstáva, puta si strháva
Hej, rodina milá! hodina odbila
Žije matka Sláva
(v B. Bistrici.)
Janko Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. Patril k popredným členom štúrovskej družiny. Študoval na gymnáziu v Gemeri a roku 1839 -1844 na evanielickom lýceu v Bratislave. Pôsobil ako vychovávateľ v rodine J. Cirulu, neskôr K. Veselovského v Oravskom Podzámku. V roku 1851 – 1861 vládny adjunkt v Trstenej, 1861 – 1870 expedítor, 1870 – 1875 správca kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou počas štúdií v Bratislave sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov, v kruhu ktorej sa prejavil ako nadaný básnik , najbližší poézii Janka Kráľa, avšak po revolúcii 1848-1849 sa odmlčal. V prvej časopisecky uverejnenej povesti Svatý zákon (1842) propagoval názory Ľ. Štúra, najmä požiadavku obetovať osobné záujmy národným cieľom. V ďalších veršovaných historických povestiach (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť) zdôrazňoval romantickú osudovosť a historizmus, písal balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky (niektoré z jeho piesní zľudoveli). Pri príležitosti odchodu slovenských študentov z bratislavského lýcea na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry roku 1844 zložil piesne Ľúčenie a Ponad Tatrou blýska, z ktorých druhá sa stala našou štátnou hymnou SR. V dramatickej tvorbe (Siroty, 1846) a prozaických prácach (Zhoda liptovská, 1848) nedosiahol umeleckú úroveň svojej poézie. Roku 1848 – 1849 bol spoluorganizátorom Slovenského národného povstania na Orave, na jar 1849 sa pred maďarskými vojenskými jednotkami ukrýval, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví.
Umrel vo svojom rodisku v Dolnom Kubíne 11. januára 1877. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne je stručný a výstižný nápis „Svoji svojmu!“Na prelome rokov 1843 – 1844 sa niesol v znamení snáh nespravodlivo odstrániť Ľudovíta Velislava Štúra z námestníctva Ústavu reči a literatúry česko-slovenskej, na čo viacerí študenti reagovali svojimi básňami (napríklad Janko Kráľ – Duma bratislavská, Mikuláš Dohnány – Všetci sme Slovania, Viliam Paulíny – Kto si rodom Slovák.... ) Matúška reagoval dvoma básňami: Dunaj slovenský (ktorou sa lúčil s Ústavom a Bratislavou) a Ponad Tatrou blýska. V marci 1844 osemnásti študenti nasadajú na dva liptovské furmanské vozy a na protest proti tomu, že im maďarónsky mocipáni suspendovali Štúra z profesorského lyceálneho miesta, odchádzajú pokračovať v štúdiu na lýceu v Levoči. Matúškova pieseň sa stala piesňou študentov, ktorí ju spievali na ceste z Bratislavy do Levoče.
Báseň Ponad Tatrou blýska zložil Matúška na melódiu dvoch slovenských ľudových piesní Kopala studničku, pozerala do nej a U studničky stála, napájala páva. Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne – piesne sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou česko-slovenskej štátnej hymny a dnes sú prvé dve upravené strofy slovenskou štátnou hymnou (druhej obnovenej SR), podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov. V období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945 bola štátnou hymnu revolučná pieseň (z rokov 1848-1849) Sama Tomášika Hej Slováci!.
06.01.2006