Individualita a kolektívnosť

Príroda navrhla ľudské bytosti tak, že tie vždy vonku hľadajú to, čo im chýba. Veď prečo sa muž vydáva hľadať ženu? Pretože mu chýbajú isté kvality, o ktorých vie, že ich nájde u ženy. A to isté platí pre ženy; aj tie hľadajú muža kvôli tomu, že im chýbajú maskulínne (mužské) kvality. Ale manželstvo nie je jediným riešením, dokonca ani nie je veľmi účinné. Keby sa ľudia naučili žiť v kolektíve, tam by našli všetko potrebné.

To neznamená, že človek by stratil svoju individualitu; vaše individuálne "ja" je večné. Ale každá osoba by sa naučila vibrovať v jednote s druhými a podieľať sa na kolektívnom živote: ste jednotlivcom a zároveň aj kolektívnou bytosťou. Muži a ženy budú vždy oddelení, i keď láska ich zjednocuje a robí ich "jedným"; to sú dve rôzne osoby, ktoré potrebujú dva lístky na autobus, dve sedadlá v divadle, v reštaurácii stôl pre dvoch, atď. Keby vraveli: "Nie, nie, my sme jedným!", nielenže by nikoho nepresvedčili, ale poslali by ich do blázinca. Aj v kolektíve ste jednotlivcom, ale vnútorne žijete kozmickým , univerzálnym, kolektívnym životom. V myslení sa zjednocujete s ostatnými.

Všetky duchovné hnutia, čo som študoval, majú jednu vec spoločnú: tie stále živia ľudí zastaralými konceptami, neuvedomujúc si, že ľudia teraz potrebujú čosi iné, pretože život je iný; ten má teraz nový rytmus - a takisto ľudia sú iní. Metódy, ktoré im pomáhali prv, teraz už neplatia; vysvetlenia, ktoré im ponúka cirkev, ich už nemôžu uspokojiť. Zvlášť mládež potrebuje čosi, čo v cirkvi nenachádza, lebo tá sa odmieta zmeniť. Všetky náboženstvá, všetky učenia sú ako zakonzervovaná potrava, čo sa uchovávala celé stáročia. Dnes je v móde archeológia a to preto, lebo nám dávajú k dispozícii len zakonzervované potraviny!

Ľudia sa zaujímajú o stopy po skorých Egypťanoch, starovekých Peržanoch, Druidoch či Kataroch, ale nikdy sa nepokúšajú dostať k zdroju, aby tam našli to, čo platí pre dnešok. Sú takí pyšní na svoje spojivá s minulosťou! Nechcú vedieť, že z Prameňa dnes prúdi čosi iné: nový boží odkaz pre človeka. Nie sú schopní vidieť fakt, že Boh je tu dnes, teraz; že veľké pravdy tu budú vždy - a to preto, lebo sú to "archeológovia". Keby zasvätenci vniesli do sveta čosi oveľa veľkolepejšie, než boli Bogomili, Katari alebo Albigenézi, to by sa neprijalo, lebo by to bolo živé! My sa dnes zaujímame len o všetko mŕtve; živé nezaujíma nikoho. Glorifikujeme mŕtvych a s pohŕdaním sa dívame na to, čo je živé. Človek musí najprv zomrieť, až potom mu postavia svätyňu! Ľudská mentalita je neuveriteľná...

Poviete : " Ale ten nový život kolektívneho ľudstva, to je také vzdialené, príliš ťažké pochopiť..." Je ťažké pochopiť, že stovky ľudí sa na vás môžu dívať s takou láskou, že od rozkoše takmer umierate?! Zomrieť od rozkoše a radosti je istotne lepšie, než umierať v dôsledku nenávisti či hnevu! Veru tak; my zatiaľ nevieme, aká veľká časť božskej ľudskej bytosti sa zatiaľ skrýva v nás a netrúfa si prejaviť sa navonok. To pekné dievča tam, na ulici... či by sa netešilo, keby mohlo slobodne ukázať všetok ten šarm a pozitívne kvality , čo ukrýva v srdci? Ale to ono nemôže. Musí všetko v sebe skrývať; musí poslúchať smiešnych "archeológov", ktorí jej hovoria, že sa nikdy nesmie usmiať na nikoho cudzieho, nesmie dôverovať ľuďom a vždy sa musí mať na pozore.

Skutočné ľudstvo sa ešte len objaví. Teraz stále ešte pretrváva kruté ľudstvo, preto sme ľuďmi z doby kamennej, i napriek svojej kultúre a civilizovanosti. V nadchádzajúcej ére sa ľudia naučia prejavovať navonok to najlepšie, čo v nich je - bez strachu z následkov. A to bude kráľovstvo božie na zemi.
Sám/sama nikdy nedokážete nič. Ale v kolektivite možno nájsť všetko. Keď ste deprimovaný, sklamaný alebo unavený, všetky tie usmiate tváre naokolo, ich entuziazmus už o chvíľu zaženie vašu ponurú náladu a vám sa opäť vráti odvaha. Ale keď sa držíte len vo svojom malom kúte, vtedy môžete lamentovať celé roky, než sa niekto objaví a uteší vás!

Samozrejme, sú tu takí, ktorí sú celkom štastní, keď sú sami - zvlášť keď sa venujú nejakej ušľachtilej činnosti. Ale je tu priveľa takých, ktorí nechcú uzavrieť manželstvo preto, lebo sú sebeckí; takí odmietajú pomyslenie na to, že by museli pracovať pre svoju rodinu. Ale toto veru nie je dobrý dôvod; za to budú trpko platiť. Neuzatvárajte manželstvo, keď máte k tomu božský dôvod, ale inak je lepšie žiť v manželstve a mať deti , pretože v tom prípade ste aspoň prinucovaní robiť niečo pre druhých a nebudete len sebeckou kukučkou celý svoj život!

...Slovo "organizácia" je odvodené od slova "orgán". A čo je orgán? Nástroj, ktorý má funkciu uvádzať do vzájomného vzťahu, spájať objekty, sily, bytosti alebo iné nástroje. Bez orgánov by nebola možná vzájomná výmena. Keby ste niektorý orgán nemali, buď by ste sa nemohli hýbať, nemohli by ste uchopiť veci alebo hovoriť! A toto rovnako platí aj v duchovnej úrovni: ak vám niektoré duchovné orgány chýbajú, potom nie ste schopní vnímať neviditeľný svet.

...Keď človek každý večer zaspáva, jeho duša z tela odchádza a vnára sa zakaždým do univerzálnej duše (ale zostáva s telom i naďalej spojená striebornou šnúrou). Kým telo oddychuje, vo vnútri človeka prebieha veľkolepý proces očisty a purifikácie a keď je ten ukončený, duša sa potom môže opäť ujať funkcie a manifestovať sa cez hmotu v rôznych aktivitách. A tento proces sa každú noc opakuje; u niektorých prebieha dokonca i cez deň. Keď sa duša ráno opäť vracia, nachádza dom čisto vyzametaný, vyumývaný, skvúci sa a pripravený na denné aktivity. Keby z tela neodchádzala, človek by zomieral otrávený, udusený, pretože by v ňom nemohlo dochádzať k očistnému procesu.

Musíte rozumieť, že život, to je sústavné spaľovanie energií; všetky fyzické, emocionálne a mentálne aktivity, ktoré nazývame "život", produkujú a uvoľňujú energie, ale takisto po sebe zanechávajú odpady a to si vyžaduje istý čas, aby sa mohli odstrániť. A tak je teda potrebné, aby sa duša na istý čas vzdialila a mohlo dochádzať k očiste. Z toho vyplýva, že čím je človek čistejší, priezračnejší, tým kratší čas jeho duša potrebuje tráviť mimo tela. Je jasné, že ak človeka zaťažuje ťažká potrava (a ja nemám na mysli len fyzickú stravu, ale aj emocionálnu a mentálnu), očista potom trvá veľmi dlho.

Ďalšou dôležitou otázkou je, či sa každá duša vždy pridáva k univerzálnej alebo sa len vznáša v blízkosti tela, v nižších regiónoch. To závisí od človeka - od toho, aké má myšlienky a city. Ale ja sa chcem teraz venovať osobe, ktorú motivuje vyšší duchovný ideál. Keď taká osoba spí, jeho duša sa vznáša ku svetlu, kúpe sa v ňom, rozjíma o nekonečnosti, cestuje a komunikuje s rôznymi božskými bytosťami... Keď sa potom vracia späť do tela, prináša si so sebou spomienku na svoju skúsenosť a tú vrýva do mozgu. I keď človek nie si je vždy vedomý toho, čo sa duša naučila, skôr či neskôr sa tie poznatky znesú do úrovne vedomia, pretože tie odtlačky sú nezmazateľné.

Niekedy sa pristihnete, že náhle porozumiete nejakým subtílnym pravdám, ktoré vaše podvedomie strážilo v hĺbkach veľmi dlho. Vy ste si ich neuvedomovali, ale zrazu sa dostavila chvíľa, kedy ste mali myseľ v správnom rozpoložení a na povrch náhle prerazilo svetlo . Samozrejme, keď vyvíjate úsilie s očisťovaním svojho fyzického tela, aby bolo citlivejšie, vtedy duša ľahšie zaznamenáva reality vyšších svetov a prenáša ich do vedomia rýchlejšie. Teraz teda chápete, prečo kladieme toľký dôraz na čistú potravu pre fyzické telo a na potrebu venovať sa len čistým myšlienkam, citom a činom. Pravá duchovnosť nemôže koexistovať so zanedbávanou hmotou; nemožno sa sústreďovať exkluzívne len na ducha, pretože manifestácie toho sú limitované nízkym vývojovým stupňom fyzických tiel. Duch má všetku moc, ale on tie moci nemôže manifestovať, kým nie sú prebudené korešpondujúce orgány.

...Ľudia často hovoria o organizácii, keď ide o materiálny svet. Politicky a sociálne je svet pomerne dobre zorganizovaný, ale vo vnútornom panuje chaos. Aj ten treba zorganizovať a urobiť všetko pre vyvinutie svojich duchovných orgánov, aby sme mohli chápať celestiálne pravdy . Kým sme pohrúžení len do pozemských, prozaických aktivít, vtedy nerobíme nič pre skutočný svet, ktorý je oveľa rozľahlejší, bohatší a krajší, než ten, ktorý poznáme.

Ľudia sa vždy zamestnávajú vecami, ktorým je súdené zaniknúť, preto sa potom cítia byť prázdni a sú často sklamaní a deprimovaní. Iba vtedy, keď majú korene zapustené do nesmrteľných, večných vecí, sa môžu cítiť skutočne bezpeční. Keby sme počúvali zasvätencov, na zem by prišlo kráľovstvo božie a my by sme žili v blahobyte, radosti a láske - zvlášť v láske. Duša má iné potreby, než fyzické telo, ale my sa nikdy nepýtame, čo si žiada a kŕmime ju takými vecami, aké nemôže stráviť. Duša potrebuje priestor a svetlo, súlad a nebeskú hudbu! Ale my jej poskytujeme len nehodnotnú potravu, a potom je ospalá, dusí sa, bezmocne vzdychá, lebo je čoraz slabšia, až napokon umiera.

Medicína nechápe, prečo je dnes vo svete toľko nových chorôb. Ale to preto, lebo tí vôbec nepoznajú ľudskú povahu. Keď človek pozná seba, svoju povahu, taký potom vie, akým spôsobom vyživovať všetky svoje súčasti.
Kráľovstvo božie nie je to, čo si myslia materialisti: je to duchovné uvedomenie; štádium mysle, stav vedomia. Aby sa mohlo dostaviť, človek musí zmeniť súčasný stav vedomia. Kráľovstvo božie sa najprv dostaví v mysli ľudí vo forme inteligencie a svetla, potom v srdci vo forme cítenia, citov, šťastia a radosti a napokon aj v materiálnej pláni vo forme blahobytu a mieru.

...V určitom čase sa na nebeskej klenbe vždy objavujú isté konfigurácie a úkazy, ktoré môžu ľudia správne využívať - ak je ich vedomie prebudené dosť na to, aby bolo schopné prijímať tie božské prúdy. Inak ich len obídu a takí potom na sebe nepocítia žiadnu zmenu.

...Kolektívny život, to je požehnanie, poklad; tam každý musí niečo so sebou prinášať a darovať to druhým, vyžarovať čosi z očí, odovzdávať niečo svojím hlasom, myšlienkami, výrazom. Keď sa naučíte, ako byť v kolektivite pozitívnym prínosom, budete späť dostávať toľko lásky, že ju ani nebudete vedieť uniesť! Tu nejde o sebeckú, osobnú lásku, ale o hlboké uvedomovanie si božského sveta, spoločné zanietenie pre vznešený ideál, spoločné nadšenie, vytrženie z uvedomovania si božských realít a skvelej budúcnosti, čo na nás čaká - zmenený stav vedomia! Ak toto zatiaľ nebolo možné realizovať to preto, lebo ľudia sa nijako nevedia vzdať svojich starých tendencií a sklonov.
 
Žiaľ, každý je hneď hotový pridať sa, keď ide o podpaľovanie, plienenie a ničenie sveta, ale keď sa ich snažíte získať pre božskú ideu, vtedy sa nik ani nepohne. Zastavte sa na ulici a začnite rečniť proti vláde, proti boháčom - a hneď sa okolo vás zhromaždí dav, ochotný pridať sa a všetko strhnúť dolu. Ale hovorte im o Kristovi, o kráľovstve božom a nik sa nezastaví - možno okrem nejakých dvoch-troch sliepok, čo nemajú nič lepšie na práci. Keby som chcel založiť klub bezzubých, plešatých alebo tučných, hneď by som mal milióny stúpencov, ale s ideou kráľovstva božieho taký úspech nemám.
Ja nie som naivný a nepodceňujem ťažkosti ľudí, keď sa rozhodujú vyvíjať úsilie pre dobro. Ale mal by sa niekto vzdávať len preto, že je to také ťažké vzdať sa istých zábav a potešení, pri ktorých len márnia čas a rozhodnúť sa pre túto gigantickú, osožnú úlohu?! Ja viem, že to, o čo žiadam, je prakticky takmer nerealizovateľné, ale ono sa to musí uskutočniť. A kedy sa to realizuje? Keď už budú ťažkosti také veľké, že ľudia už vôbec nebudú schopní žiť jeden s druhým a naozaj začnú hľadať riešenia. Potom objavia učenie univerzálneho bieleho bratstva (pretože nič iné nájsť nemôžu) a tak sa dostanú k potrebným metódam ako situáciu zlepšiť.

Omraam Michael Ivanov:
"Svetlo je živý duch"
"Vodnár - zvestovateľ nového veku"
www.prop.sk