Iné fakty o nápisoch na Velestúre
Nedá nám nezareagovať na článok „Túra na Velestúr“ v čísle 44/2003 z 30. októbra, v ktorom pán Emil Semanco nesprávne popisuje pôvod runových nápisov v Kremnických horách. Nie sú to ani keltské, ani vikingské a ani druidské nápisy, ako uvádza vo svojej reportáži. Ide o odkaz našich predkov a rozlúštil ho moravský bádateľ Antonín Horák.
Vážená redakcia EXPRESS International,
píšem vám v mene občianskeho združenia Genius loci z Nového Mesta nad Váhom (web: wwww.geniusloci.region-nmnv.sk). Jedným zo záujmov združenia je aj obnova slovanských zvykov, tradícií a poznanie histórie nášho jedinečného etnika. Nedá nám nezareagovať na článok „Túra na Velestúr“ v čísle 44/2003 z 30. októbra, v ktorom pán Emil Semanco nesprávne popisuje pôvod runových nápisov v Kremnických horách. Nie sú to ani keltské, ani vikingské a ani druidské nápisy, ako uvádza vo svojej reportáži. Ide o odkaz našich predkov a rozlúštil ho moravský bádateľ Antonín Horák. Vysvetlím:
Velestúrske nápisy zdokumentoval v 60-tych 19-teho storočia rokoch bádateľ Slovenského národného múzea v Bratislave Pavol Križko. Ako prvý našiel na ceste od Skalky k vrcholu Smrčníka do čierna zvetraný kameň (obr.1) s nevýraznými runami. V spolupráci so sochárom Klemensom odliali povrch kameňa do sadry.
Touto technikou sa im podarilo celý nápis opísať, no mnoho rokov s ním nikto nedokázal pohnúť. Až Antonín Horák vylúštil nápis takto: „rawá chlachawá rujáračá bohá lěsá“ = „hroby chovajú oráčov (roľníkov), bohom obete“.
Tento jazyk je praslovančinou balkánskeho pôvodu, z ktorého sa neskôr vyvinula dnešná slovenčina. Nápis nám oznamuje, že pod ním ležia ľudské obete neolitických roľníkov. Bolo by užitočné, keby archeológovia vykopali pochované telá a na ich organických zvyškoch otestovali vek pamiatky. Zhruba sa však dá usúdiť, že pochádza z druhej polovice 2. tisícročia pred našim letopočtom.
Mnohých určite prekvapil tento časový údaj, ale je to skutočne tak – Slovania obývali naše územia pred viac ako 3000 rokmi. Miloš Drastich vo svojej knihe (SLO)WÁNI Z TIEŇA? - Expedícia do minulosti II. (Vydal: EPOS Ružomberok 2000; ISBN: 80-88977-27-4) hovorí o tom, že zahraniční historici a archeológovia Slovanov upozorňujú, aby prehodnotili svoje dejiny. To, čo tvrdíme svojim deťom v školách - že naši predkovia prišli na súčasné územia v 4. – 6. storočí - nie je teda pravda. Okrem archeologických dôkazov je tu aj logická opora – národ roľníkov predsa nemohol osídliť také rozsiahle územia za taký krátky časový úsek. Naši predkovia migrovali tak, že po preľudnení v jednej doline, odchádzali mladí ľudia osídľovať susednú neobývanú dolinu. Späť k nápisom.
Križko sa v roku 1865 znovu vydal na Smrčník hľadať runy. Svoje potulky podrobne popísal v Letopisoch Matice slovenskej (1868, roč. 5, zv. II., str. 75). Na vrchole Smrčníka ho zaujal kamenný útvar s kolmými a rovnými stenami. Povrch objektu bol členený do vydutín a zákutí. Tvorili ho ploché kamene poukladané na seba bez malty. Navrchu bola plošina (akoby na posvätný obrad). Pod machom sa objavili ryhy podobné písmu. Kriško sa teda pustil do nedočkavého oškrabávania, až nakoniec vykukol celý súvislý nápis (obr. 2).
Zachovanosť nápisu bola podobná ako pri prvom kameni, a tak si vyžiadal cez Maticu slovenskú opäť účasť sochára Klemensa, aby spolu urobili odliatok zo sadry. A aj tento nápis čakal až na Horákove rozlúštenie.
Zvláštnosťou je, že celé riadky sú pravobežné, ale jednotlivé asymetrické znaky sú ľavobežné. Z toho sa dá usudzovať, že pisár sa znakom naučil asi niekde v oblasti dnešného Talianska, kde sa písalo ľavobežne. Ale v oblasti dnešného Slovenska bolo zvykom písať texty pravobežne. Táto kombinovaná technika svedčí o tom, že tento nápis je mladší ako predošlý náhrobný kameň. Mohol by byť tak z počiatku prvého tisícročia pred našim letopočtom.
Antonín Horák nápis rozlúštil takto: „priěchách sílián at maráně zrúímich krěměnitjá tě túr wi wsí á hrádáj biě hade pa túru dwiěstiě tě asmdst“ = „přispěchavší posila od Moravy ozrujinovavší pevnosti těch pohanů ve vsích aj ohradách, bije hady po Túrsku dvěstě těch osmdesát“.
Práve tento nápis nám vysvetľuje odkiaľ pochádza celá rada miestnych názvov v
širokom okolí Velestúru s koreňom „-tur-„ (Tursko, Turinec, Turica, Turany, Turie, Turná, Turčiansky Martin, Turčianske Teplice). Tatárski pohani (expr.) terorizovali náš národ. Preto sa naši predkovia rozhodli povstať (zvláštne, že práve v tomto kraji vypuklo SNP - tiež proti tyranom), ale bez pomoci , ktorá prišla od (z) Moravy, by sa to ťažko podarilo. Obyvatelia teda zachytili udalosť týmto spôsobom. Určite by to nebolo možné, keby tyranov nevyhnali.
Ak sa chcete dozvedieť viac z našej dávnej histórie, prečítajte si napríklad knihu Antonína Horáka – O Slovanech úplne jinak (vydalo Nakladatelství LÍPA - A. J. Rychlík Vizovice 1991; ISBN 80-285-0010-1). V prvom štvrťroku 2004 bude aj táto história zachytená na internetovej stránke slovania.webpark.sk, kde už teraz môžete čerpať o Slovanoch množstvo iných zaujímavých poznatkov.
Je tragédiou tohto národa, že rímsky nápis na hradnom brale v Trenčíne sme si zasklili, nesmierne si ho vážime a slovanské nápisy nechávame chátrať namiesto toho, aby zaujímali predné miesto v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Odmietame si priznať vlastnú identitu - a prečo vlastne? Vadilo by niekomu odhalenie, že Cyril a Metod nepriniesli Slovanom prvé písmo? Vadil by niekomu fakt, že náš národ nie je postavený na kresťanských základoch? Prečo sa od doby stredovekej inkvizície vyhľadávali a likvidovali všetky staré slovanské písomnosti, bez ohľadu na ich obsah (napr. recepty na kvasenie vína)?
A tak sa nám zachovali len dobre skryté runy na neznámych skalách a my pokračujeme v ich ďalšej likvidácii (a tým i v dôkazoch o ich skutočných pôvodcoch) svojou ľahostajnosťou.
S úctou
Tomáš Šarman, Genius loci. o.z.
odpoveď sme nedostali, lebo EXPRESS International číslo 44/2003 z 30. októbra bol posledným číslom starej redakcie
Iné fakty o nápisoch na Velestúre - obrázok 1
Iné fakty o nápisoch na Velestúre - obrázok 2