Budhizmus dnes : Línia Karma Kagjü

Náuky línie Karma Kagjü pochádzajú priamo od historického Buddhy Šákjamuniho. Pred 1000 rokmi ich v Indii udržovali slávni mahásiddhovia Náropa a Maitripa a neskôr ich realizovaný jogín Marpa preniesol do Tibetu, kde ich dalej predal Milarapovi. Kláštorné náuky v rámci tejto školy rozvinul Gampopa žiak jogína Milaräpy a zároveň prvý mních v tejto línii. Do tej doby prevažoval laický spôsob praxe spätí s bežným životom, ktorého tradícia nebola nikdy prerušená a ktorý je v súčasnej dobe základom rozvoja dharmy v modernom svete. Žiakom Gampopy bol 1. Karmapa Düsum Khjenpa, prvý vedome zrodený jogín Tibetu. Rada jeho následných znovuzrodení (inkarmácíí) udržuje líniu stále živú. Spoločne s ním odkaz predávajú i iní budhistickí majstri ako napríklad Künzig Šamarpa, Lopőn Ceču rinpočhe a Khenpo Čődrak rinpočhe. Tí podporujú aj rozvoj budhistických centier založených na celom svete.


Buddha se narodil v severnej Indii pred 2560 rokmi. Po mnohoročnom hľadaní rozpoznal v meditácii podstatu mysli a dosiahol osvietenia. Ďalších 45 rokov svoje učenie predával v tehdajšej vysoko rozvinutej kultúre. Budhizmus oslovuje nezávislých a samostatných ľudí a od sedemdesiatych rokov si získava dôveru stále väčšieho počtu ľudí zo Západu.

Buddha zcela jasne priamo vysvetlil, čo je skutočné a čo podmienené. Toto pochopenie nám umožňuje prežívať trvalé šťastie. V budhizme neexistujú žiadne dogmata a každé tvrdenie si je možné (a potrebné) overiť. Vďaka meditácii sa intelektuálne pochopenie stáva prežitkom a ďalšie metódy umožňujú upevniť tie stavy vedomia, ktoré už boli dosiahnuté. Cielom Budhovho učenia je plne rozvinutie všetkých skrytých kvalít tela, reči aj mysle.

Karma vyjadruje zákon príčiny a následku, no nie osud. Každý je zodpovedný za svoj vlastný život. Pokiaľ to pochopíme, máme možnosť vybudovať v mysli takéto
odtlačky, ktoré vedú ku šťastiu a umožňujú nám vyhnúť sa budúcemu utrpeniu. Karmu, ktorá ešte nedozrela k tomu, aby sa prejavila, je možné vďaka metódam Diamantovej cesty rozpustiť.

v budhizme meditácia znamená spočívanie v tom, čo je, teraz a tu, bez akéhokoľvek úsilia. Tohto stavu je možné dosiahnuť buď vďaka skludňovaniu mysle, alebo skrz prácu s vnútornými energiami a vizualizáciami svetelných foriem. Najúčinnejšou metódou je stále identifikácia s vlastnou buddhovskou podstatou a to nielen v meditáciách, ale i mimo nich.

Oslobodenie je rozpoznaním toho, že telo, myšlienky aj pocity podliehajú neustálym zmenám, čo vylučuje existenciu nejakého skutočného ,ja"'. Prestávame sami seba vnímať ako terč, a tak odstraňujeme príčinu všetkého utrpenia. Osvietenie je ďalším a zároveň konečným krokom. Tu je každá skúsenosť presvietená jasným svetlom mysli. Mizne akýkoľvek pocit oddelenia toho, kto prežíva od toho, čo je prežívané a od samotného aktu prežívania. Myseľ v každom okamžiku prežíva všetky svoje dokonalé vlastnosti, je neustále spontánna a bez akéhokoľvek úsilia.

Buddha predal učenie trom rôznym typom ľudí. Tých, ktorí sa chceli vyhnúť utrpeniu, učil o príčine a následku (Malá cesta sanskrt. hínajána). Tých ktorí chceli učiniť viac pre druhých, obdržali učenie o súcite a múdrosti (Velká cesta, skt. mahájána) a ľuďom, ktorí
mali silnú dôveru vo svoju vlastnú buddhovskú podstatu, predal učenie Diamantovej cesty (skt. vadžrajána). Pri tom sa buď manifestoval vo formách zo svetla a energie podobných hologramom alebo svoj osvietený vhľad do podstaty mysli žiakov sprostredkoval pomocou učenia Veľkej pečati (skt. mahámudra). Diamantová cesta nás učí prežívať svet bohatým a sebe oslobodzujúcim pohľadom. Jej cvičenie prebúdza hlboké vnútorné bohatstvo a vedie k spontánnemu stavu bez akéhokoľvek predstierania a úsilia. Rozvíja neohrozenosť, radosť, súcit a všetky ďalšie osvietené vlastnosti mysle.

Lopön Ceču rinpočhe, jeden z najskúsenejších učiteľov tibetského budhizmu, na túto otázku odpovedá: ,,Účinné metódy, ktoré vedú k priamemu prežitiu podstaty mysle." Budhovo učenie je ako diamant, ktorý je vo svojej podstate nemenný, ale odráža farbu podkladu na ktorom leží. Preto sa budhizmus vždy prispôsobil kultúrnym podmienkam jednotlivých krajín, ani by sa niečo zmenilo v jeho podstate. 1500 rokov boli náuky predávané v Indii a potom 1000 rokov v Tibete. Dnes už nám ich môžu sprostredkovať dobre vzdelaní a samostatní ľudia zo Západu. O ich neobmedzenom pohľade a bohatstve metód sa môžeme presvedčiť jasnejšie ako kedykoľvek predtým.

Lama Ole Nydahl a jeho žena Hannah boli prvými západnými žiakmi 16. Gjalwy Kmmapy. V stálom kontakte so svojimi žiakmi lama Ole ukazuje ciel budhizmu Diamantovej cesty a predáva metódy, ktoré k tomuto cieľu vedú. Jeho radosť a sviežosť demonštrujú to, čoho môže každý dosiahnuť skrz skúsenosť vlastnej mysle.

Od roku 1972 za1ožil lama Ole Nydahl na prianie 16. Karmapy viac ako 200 budhistických centier línie Karma Kagü po celom svete. väčšinu z nich v Európe. Napríklad v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku ich funguje viac ako 70 a tiež v Poľsku a Dánsku je budhizmus uznávaním duchovným smerom. Od roku 1994 sa rozvíjal v ­Čechách a potom aj na Slovensku. Všetky meditačné centrá sú založené na priateľstve a idealizme ich členov. Z Európy pochádza tiež 30 žiakov, ktorý na prianie lamy Oleho cestujú a vyučujú Diamantovú cestu.
Pre západný svet je dôležité, že vo všetkých centrách línie Karma Kagü na východ od Rýna je predávaný laický a jogínsky spôsob rozpoznávania podstaty mysle založený predovšetkým na rozvoji jasnosti a samostatnosti, ktoré sú v dnešnom svete tak dôležité. Obecne sa dá povedať, že Diamantová cesta stojí na troch základných pilieroch. Tými sú prekazatelné vedomosti zbavené všetkých dogiem, meditácie a konečne metódy, ako upevniť už dosiahnuté stavy vedomia. To činí z Diamantovej cesty najúčinnejšiu metódu budhizmu, ktorá je prístupná modernému svetu a pomáha rozvinúť vlastné vnútorné bohatstvo pre dobro všetkých bytostí.