Pád do tmy
Aby ste nenadávali, že som vám v novom roku neponúkol recenziu na poriadny, ale FAKT PORIADNY hustý drasťák, máte to mať.
Skupinka mladých žien sa baví adrenalínovými športmi. Raz za rok sa stretnú, aby napríklad splavili rieku. Pri poslednom stretnutí sa stane jednej z nich tragédia. O rok neskôr sa ale znova všetky stretávajú. V Appalačských horách (USA) chcú zliezť zopár jaskýň. Dole ich to však zasype. Na rad prichádza nie len čoraz nervóznejšie a napätejšia vzťahy v tme a vlhku, ale aj čoraz beznádejnejšie hľadanie cesty von. To najhoršie však má ešte len prísť.
Jaskynný systém je totiž obývaný formou života. Tá sa tu vyvinula pravdepodobne za tisícky rokov. Strávila ich v ustavičnej tme, tichu a vlhkosti. Len občas vyjde na povrch, uloví medveďa a vtiahne ho dole. Agresívne tvory nebudú vo svojom rajóne tolerovať votrelcov. Začína boj o prežitie...
THE DESCENT, vychádzajúci u nás na DVD a VHS s príšerným prekladom „Pád do tmy“ (nepomýliť s horolezeckým kvázi dokumentom „Pád do ticha“), získal vo svete Internetu kultový štatút dávno predtým, než sa dostal do pozornosti širšiemu publiku (t.j. toho, ktoré nemá prístup k webu). Podobne na tom bol napr. SAW – ten vďaka pirátstvu skultovnel dobrý rok pred slovenskou premiérou v kinách.
Nedávno som si položil otázku, ktorý typ hororov je pôsobivejší. Ktorý šokuje explicitným násilím? Alebo ten, čo stavia na atmosfére? Bola to pomerne neskúsená (to akože hlúpa) otázka. Pretože čo viem, existuje veľa hororov, ktoré sú mixom krvi aj pekelne vyšľahanej atmosféry. Nebudem ich tu spomínať, pretože dnes sa bavíme o Descente – a práve ON je jedným z takýchto hororov. Akiste ste si aj sami všimli, že veľa hororov trpí schizofréniou. Prvá polovica stavia na atmosfére (zoznamujeme sa s hrdinami a nebezpečím, naberajúcim reálne ostrie), druhá sa spolieha na akčné riešenie problému. Ako Descent.
Rozdiel medzi ním a inými schizofréniami je v tom, že jeho režisérovi sa podarilo atmosféru udržať aj v druhej (akčnej) polovici. Ak ste videli napr. METRO s Frankou „Lola beží o život“ Potenteovou, viete o čo beží. Nájdu sa diváci, čo vyzdvihnú pokojnejšiu prvú polovicu. Potom prídu diváci, ktorí zase povedia „Prvá polovica o ničom, druhá skvelá“. Tak si vyberte. osobne si myslím, že Descent obsahuje tvrdú atmosféru od začiatku po koniec. Mám rád horory a preto k nim musím byť úprimný – veľmi málo z nich mi ostalo v pamäti aj niekoľko dní po vzhliadnutí. Teda, nie, že by som na tie menej vydarené hneď zabudol, ale určite ma z nich nemrazí aj niekoľko dní po vzhliadnutí počas vyprážania syra.
Iste, Descent nie je nič komplikované. Ale realistické jak šľak! Keby k podobnému stretnutiu naozaj došlo, akiste by prebiehalo práve takto. Potvory neberú na hrdinky ohľad len preto, že sú to „filmové postavy“ - ich útok sa odohráva bleskovo a totálne agresívne. Tak by sa predsa choval každý predátor, ktorému narušili rajón. Ale baby rozhodne nebudú iba vrieskať a bezmocne utekať. V určitej chvíli v nich prevládne pud sebazáchovy a začnú si brániť život. Babský kolektív s obyvateľmi jaskynného komplexu BOJUJE v rámci pudu sebazáchovy. Neexistuje nič, čo by človek nebol schopný urobiť, aby prežil.
Realistické je i stvárnenie obyvateľov jaskynného systému. Nebudem vám ich fajnový vzhľad prezrádzať (to urobí za mňa zadná strana obalu DVD). Ale napr. hrdinky zistia, že bytosti majú extrémne slabo vyvinutí zrak a reagujú teda na pohyb a zvuky. Nie je to žiadna hlúposť; keď si uvedomíme, že v jaskyni je tma, nemá prečo tvor, ktorý v nej býva, potrebovať zrak. Obstojí aj po biologickej stránke.
Rozhodne má nato obrovský podiel režisér. Ten sa zatiaľ preslávil len celovečerným debutom PSÍMI VOJAKMI - nízkorozpočtovým krvákom o vojenskej jednotke, na Škótskej vysočine sa dostávajúce do brutálneho konfliktu s bandou vlkolakov. Áno, Angličan Neil Marshall má rád sychravé lesy, rozpačité herecké výkony a príšery. Po dvoch filmoch je od veci niekam ho zaradiť. Objektívne ale treba povedať, že sa jedná o krok (a nie jeden) dopredu.
Nepopieram však, že film na mňa zapôsobil do nemalej miery aj preto, že nemám rád stiesnené priestory, trochu sa bojím tmy a predovšetkým výšok. Pustite to klaustrofobikovi a z niekoľkých scén mu bude nevoľno. Zdolávanie priepasti, zaseknutá v úzkom tuneli, otvorená zlomenina, nástenné maľby, infračervené, prepichnutie krku... Fuj, brrrr.
Na výslednom efekte má veľký podieľa ja technická stránka. okrem výborne stvárnených ústredných monštier (tzv. Crawlers) sa na temnej, depresívnej nálade podieľa nie len úžasná výprava (les, jaskyňa), ďalej podmanivá hudba Davida Julyana (dvorný skladateľ Christophera Nolana). Excelentná je práca so zvukom; štrkot kameňov, sršanie svetlíc v úzkych priestoroch... a hlavne dorozumievanie sa tvorov medzi sebou. A práca so svetlom, tmou, pološerom a baterkou (svetlicami) odhaľujúcich v čiernočiernej tme veci, ktoré sme radšej nechceli vidieť.
Réžia a scenár: Neil Marshall
Kamera: Sam McCurdy
Hudba: David Julyan
Strih: Jon Harris
Výprava: Simon Bowles
Hrajú: Shauna MacDonaldová, Natalie Mednozaová, Alex Reidová, Saskia Mulderová, Nora-Jane Nooneová, Myanna Buringová, Oliver Milburn.
Originálny názov: The Descent
Český názov: Pád do tmy
Krajina výroby: GB
Rok výroby: 2005
Približná dĺžka: 100 min.
Žáner: horor
Hodnotenie: 90%
Jaskynný systém je totiž obývaný formou života. Tá sa tu vyvinula pravdepodobne za tisícky rokov. Strávila ich v ustavičnej tme, tichu a vlhkosti. Len občas vyjde na povrch, uloví medveďa a vtiahne ho dole. Agresívne tvory nebudú vo svojom rajóne tolerovať votrelcov. Začína boj o prežitie...
THE DESCENT, vychádzajúci u nás na DVD a VHS s príšerným prekladom „Pád do tmy“ (nepomýliť s horolezeckým kvázi dokumentom „Pád do ticha“), získal vo svete Internetu kultový štatút dávno predtým, než sa dostal do pozornosti širšiemu publiku (t.j. toho, ktoré nemá prístup k webu). Podobne na tom bol napr. SAW – ten vďaka pirátstvu skultovnel dobrý rok pred slovenskou premiérou v kinách.
Nedávno som si položil otázku, ktorý typ hororov je pôsobivejší. Ktorý šokuje explicitným násilím? Alebo ten, čo stavia na atmosfére? Bola to pomerne neskúsená (to akože hlúpa) otázka. Pretože čo viem, existuje veľa hororov, ktoré sú mixom krvi aj pekelne vyšľahanej atmosféry. Nebudem ich tu spomínať, pretože dnes sa bavíme o Descente – a práve ON je jedným z takýchto hororov. Akiste ste si aj sami všimli, že veľa hororov trpí schizofréniou. Prvá polovica stavia na atmosfére (zoznamujeme sa s hrdinami a nebezpečím, naberajúcim reálne ostrie), druhá sa spolieha na akčné riešenie problému. Ako Descent.
Rozdiel medzi ním a inými schizofréniami je v tom, že jeho režisérovi sa podarilo atmosféru udržať aj v druhej (akčnej) polovici. Ak ste videli napr. METRO s Frankou „Lola beží o život“ Potenteovou, viete o čo beží. Nájdu sa diváci, čo vyzdvihnú pokojnejšiu prvú polovicu. Potom prídu diváci, ktorí zase povedia „Prvá polovica o ničom, druhá skvelá“. Tak si vyberte. osobne si myslím, že Descent obsahuje tvrdú atmosféru od začiatku po koniec. Mám rád horory a preto k nim musím byť úprimný – veľmi málo z nich mi ostalo v pamäti aj niekoľko dní po vzhliadnutí. Teda, nie, že by som na tie menej vydarené hneď zabudol, ale určite ma z nich nemrazí aj niekoľko dní po vzhliadnutí počas vyprážania syra.
Iste, Descent nie je nič komplikované. Ale realistické jak šľak! Keby k podobnému stretnutiu naozaj došlo, akiste by prebiehalo práve takto. Potvory neberú na hrdinky ohľad len preto, že sú to „filmové postavy“ - ich útok sa odohráva bleskovo a totálne agresívne. Tak by sa predsa choval každý predátor, ktorému narušili rajón. Ale baby rozhodne nebudú iba vrieskať a bezmocne utekať. V určitej chvíli v nich prevládne pud sebazáchovy a začnú si brániť život. Babský kolektív s obyvateľmi jaskynného komplexu BOJUJE v rámci pudu sebazáchovy. Neexistuje nič, čo by človek nebol schopný urobiť, aby prežil.
Realistické je i stvárnenie obyvateľov jaskynného systému. Nebudem vám ich fajnový vzhľad prezrádzať (to urobí za mňa zadná strana obalu DVD). Ale napr. hrdinky zistia, že bytosti majú extrémne slabo vyvinutí zrak a reagujú teda na pohyb a zvuky. Nie je to žiadna hlúposť; keď si uvedomíme, že v jaskyni je tma, nemá prečo tvor, ktorý v nej býva, potrebovať zrak. Obstojí aj po biologickej stránke.
Rozhodne má nato obrovský podiel režisér. Ten sa zatiaľ preslávil len celovečerným debutom PSÍMI VOJAKMI - nízkorozpočtovým krvákom o vojenskej jednotke, na Škótskej vysočine sa dostávajúce do brutálneho konfliktu s bandou vlkolakov. Áno, Angličan Neil Marshall má rád sychravé lesy, rozpačité herecké výkony a príšery. Po dvoch filmoch je od veci niekam ho zaradiť. Objektívne ale treba povedať, že sa jedná o krok (a nie jeden) dopredu.
Nepopieram však, že film na mňa zapôsobil do nemalej miery aj preto, že nemám rád stiesnené priestory, trochu sa bojím tmy a predovšetkým výšok. Pustite to klaustrofobikovi a z niekoľkých scén mu bude nevoľno. Zdolávanie priepasti, zaseknutá v úzkom tuneli, otvorená zlomenina, nástenné maľby, infračervené, prepichnutie krku... Fuj, brrrr.
Na výslednom efekte má veľký podieľa ja technická stránka. okrem výborne stvárnených ústredných monštier (tzv. Crawlers) sa na temnej, depresívnej nálade podieľa nie len úžasná výprava (les, jaskyňa), ďalej podmanivá hudba Davida Julyana (dvorný skladateľ Christophera Nolana). Excelentná je práca so zvukom; štrkot kameňov, sršanie svetlíc v úzkych priestoroch... a hlavne dorozumievanie sa tvorov medzi sebou. A práca so svetlom, tmou, pološerom a baterkou (svetlicami) odhaľujúcich v čiernočiernej tme veci, ktoré sme radšej nechceli vidieť.
Réžia a scenár: Neil Marshall
Kamera: Sam McCurdy
Hudba: David Julyan
Strih: Jon Harris
Výprava: Simon Bowles
Hrajú: Shauna MacDonaldová, Natalie Mednozaová, Alex Reidová, Saskia Mulderová, Nora-Jane Nooneová, Myanna Buringová, Oliver Milburn.
Originálny názov: The Descent
Český názov: Pád do tmy
Krajina výroby: GB
Rok výroby: 2005
Približná dĺžka: 100 min.
Žáner: horor
Hodnotenie: 90%
24.01.2006
Obr 1
Obr 2
Obr 3