Predpoveď počasia na najbližšie storočie

 Predpoveď počasia s pohyblivými satelitnými snímkami, ktorú každý večer sledujeme na televíznej obrazovke, je v porovnaní s názornými modelmi hamburského Meteorologického inštitútu Maxa Plancka, ktorý vedie Guy Brasseur, veľmi jednoduchá. Tento inštitút totiž disponuje reálnymi globálnymi predpoveďami na nasledujúce storočie, a práve tieto predpovede mali možnosť vidieť poslanci EP.

Guy Brasseur prednášal na štvrtej výročnej konferencii STOA, ktorá sa konala 23. novembra. STOA je orgán Európskeho parlamentu, ktorý sa zaoberá hodnotením vedecko-technologických možností a zákonodarcom poskytuje vedeckú podporu. Ideálnym mottom tohto orgánu by mohol byť komentár profesora Brasseura, ktorý povedal, že „kvalitná vláda potrebuje kvalitnú vedu“.

Veľké regionálne rozdiely

Podľa spomínaných predpovedí sa do roku 2100 zvýši teplota Zeme z 2,1 na 4,1 °C. Polovica ľadu v Severnom ľadovom oceáne zmizne a od roku 2080 sa počas letného obdobia budú môcť európske lode plaviť do Japonska cez Severný pól, pretože tam zostane len pár ľadových krýh. Celosvetovo budú teploty stúpať aj po roku 2100. Ako povedal profesor Brasseur, „aj keby sme okamžite zastavili všetky emisie CO2, teplota by stúpala ešte ďalších 200 až 300 rokov“. V Európe sa zmeny prejavia rôznymi spôsobmi. V okolí Stredozemného mora bude suchšie podnebie, prípadne tam môžu vzniknúť aj púšte. V strednej Európe sa zmeny prejavia prudkými dažďami a záplavami a na severe Európy sa kvôli spomaleniu Golfského prúdu ešte viac ochladí.

Pri takejto predpovedi nám zrejme nebude stačiť len dáždnik či slnečník. Čo by sme teda mali spraviť? Hoci profesor Brasseur podporuje snahu o zníženie objemu emisií CO2 podľa Kjótskeho protokolu, myslí si, že to stačiť nebude. „Aby sa pokles emisií pozitívne prejavil, museli by sme ich znížiť o 80 až 90 %, a nie o 5 či 10 %. Kjóto je preto len prvým krokom nášho riešenia“.

Na otázku jedného z poslancov EP o tom, aké sú jeho odporúčania pre svetových lídrov, profesor Brasseur odpovedal, že „opatrenia na zníženie vplyvu klimatických zmien boli síce potrebné, no treba zmeniť aj energetickú politiku, a to najmä v Spojených štátoch. Európanom by som odkázal, aby sa neuspokojili s Kjótskym protokolom, ale zaoberali sa ďalším vývojom nových technológií“. Dodal, že netreba zanedbávať výskum, pretože aj vďaka nemu by sme mohli získať nové zbrane proti klimatickým zmenám, čím jemne naznačil, že aj kvalitná veda potrebuje kvalitnú vládu.