Premenené ľudstvo

Človek je počatý v hriechu a rodí sa v ňom len do tej miery, v akej jeho rodičia prenášajú na potomstvo chybné dedičstvo, t.j. nečisté myšlienky a city. Keby bolo ich myslenie a cítenie čisté a plné svetla, dieťa by sa v hriechu nenarodilo. Takže tvrdenie, že pôvodný hriech sa automaticky prenáša na potomstvo, neobstojí. Človek, ktorý hľadá svetlo, ktorý počas života múdrie a je inteligentný a čistý vo všetkých snahách, čoskoro príde na to, že vôbec nie je dôležité, či Adam a Eva zhrešili alebo nie, pretože všetko v stvorení sa ustavične mení k lepšiemu a premieňa.

Načo nútiť ľudí, aby sa stále cítili vinní a okrádať ich tak o všetku nádej do budúcnosti? My sme hriešnici, to je pravda, ale nemusíme takí zostať naveky; my máme šancu vybrať si. Ak sa rozhodneme zmeniť k lepšiemu a rásť, môžeme pokročiť. A celé ľudstvo môže takto postúpiť vo vývoji, ak si muži a ženy uvedomia tú obrovskú zodpovednosť, keď chcú počať dieťa a potom počas tehotenstva. Tvorca je zodpovedný za svoj výtvor a v tomto prípade platí, že keď tvorca zmení seba k lepšiemu, jeho výtvor bude potom prvotriednej kvality.

Keby ľudia chceli privádzať na svet deti len v tých najvhodnejších podmienkach (v duchovnom zmysle), venovali by vo chvíli počatia, t.j. v tom najdôležitejšom, najkritickejšom momente, pozornosť svojmu duchovnému stavu. Aj iné stránky sú dôležité: anatomická, fyziologická, biologická, atď., ale najdôležitejší je aspekt duchovný. Sily a moci, ktoré v tej chvíli rozhýbavajú rodičia svojimi myšlienkami, citmi a túžbami, buď odpudzujú alebo privolávajú vyššie bytosti, ktoré by sa cez nich chceli na zemi vteliť. Nad ľuďmi sa stále vznášajú zlé i žiarivé bytosti, ktoré by sa chceli narodiť, nuž prečo poskytovať príležitosť len tým zlým? Ale žiaľ, väčšina ľudí si toto neuvedomuje, v tomto prípade vôbec nemá kontrolu, preto sa na zem dostáva toľko nehodných bytostí, ktorí chcú ľudstvo zničiť a nie božských, ktoré by ho mohli zachrániť! Rodičia sa ponosujú: "Čo sme komu urobili, že máme také hrozné dieťa?" Dopustili sa práve tohto: nevedeli nič. A nevedomosť je ten najväčší nedostatok.

Veď prečo je taký veľký rozdiel medzi deťmi v tej istej rodine? Jedno je ako anjel, druhé je darebák, tretie hudobný génius, štvrté vyložene neschopné... Keby boli deti len dôsledkom telesného vzťahu, tak by všetky deti v rodine mali rovnaké tváre a duševné charakteristiky, ale keďže to tak nie je, musí tu byť nejaké iné vysvetlenie. Povaha dieťaťa je dôsledkom prvkov, ktoré priťahuje myslenie a cítenie rodičov vo chvíli počatia. Ale žiaľ, rodičia plodia deti nevedome, neuvedomujú si, aké sily tým v skutočnosti uvoľňujú a potom ich prekvapuje, keď im tie energie neskôr dopadajú na hlavu!

Muž a žena, ktorí hodlajú splodiť spolu dieťa, by sa mali stretnúť vo svetle, t.j. pri plnom vedomí, že sa spoločne podujímajú na to najveľkolepejšie dielo. Inak sa podobajú zlodejom v noci, ktorí si privlastňujú, čo im nepatrí. Keď obaja pritom myslia len na to, ako toho druhého zneužiť pre vlastné uspokojenie, na ukojenie vlastného hladu a žiadostivosti, tak sú to obyčajní zlodeji! Keď sa nechcete dopustiť krádeže, nesmiete sa poddávať svojím inštinktom, ale spoliehať sa na magický činiteľ, ktorým je myslenie. Myslenie je moc, magická alchýmia, ktorá priťahuje pozitívne prúdy a odháňa nepriaznivé; ktorá premieňa zlo na dobro.

Keď sú muž a žena spolu, sú prenášačmi dvoch kozmických princípov maskulínneho (mužského) a feminínneho (ženského). Muž sa snaží o vtelenie veľkoleposti, urodzenosti, inteligencie, nekonečnej moci a dokonalosti mužského princípu, ktorý reprezentuje Boha. Žena sa snaží o vtelenie krásy, čistoty, pôvabnosti, jemnosti a subtílnosti ženského princípu, ktorý reprezentuje Matku božiu. V takom prípade obaja vibrujú v súlade s Jednotou, ktorá vytvorila všetku krásu, radosť, čistotu a dokonalosť. Manžel sa oplodnením ženy vedome stáva prenášačom božieho požehnania a žena vedome poskytuje tomu, ktorý pre ňu reprezentuje Nebeského otca, ten najčistejší materiál, z ktorého potom vznikne ich spoločný výtvor. Dieťa, ktoré sa narodí z takéhoto zväzku, je potom božské, pretože rodičia ho počali vtedy, keď sa obaja nachádzali v božskom štádiu. Takýmto spôsobom dôjde k premene ľudstva! Ale to len vtedy, keď si budú otcovia a matky vedomí svojej duchovnej zodpovednosti a obaja budú dosť inteligentní na to, aby chceli mať deti čo možno najlepších kvalít. A to trvá celé roky, než sa človek pripraví na to, aby mohol byť dobrodincom ľudstva.

...Prvorodeným dieťaťom by vždy mala byť dcéra, pretože tá sa bude starať o menších bratov a sestry. Keď je prvorodeným chlapec, ten vôbec nevie, ako sa starať o mladšiu sestričku; bral by ju na ruky, keby plakala, ale pravdepodobne by mu spadla a keby bola matka zaneprázdnená, ťahal by ju za vlasy a bil! A to isté platí aj pre nás: keď je v srdci už natrvalo usadená láska, myšlienky, čo prichádzajú na um, nás potom chránia pred nebezpečenstvom, pred chladom, hladom a suchom... Ale čo sa stane, keď láska chýba; keď mladší bratia - t.j. naše myšlienky - sú ponechané len samé na seba?

...To si vyžaduje lásku a múdrosť naplniť svet svätcami a veľkolepými bytosťami, ktoré budú zasievať semená svojho génia a robiť tým ľudstvu dobrodenie! Keď sa množia dobré semená, to potom neutralizuje negatívne sily. Inak sa všade na zemi rozmnožia zlé buriny.

...Keď sa ľudstvu raz podarí dosiahnuť, že bude mať lásku a múdrosť, potom sa vymaní zo starých návykov a zvykov, ktorých sa tak dlho držalo. Žena vie, že ak má byť dieťa výnimočné, musí ho splodiť výnimočný otec! Keď chcete do sveta privádzať výnimočné deti, musíte byť v čase počatia obaja napojení na božského ducha a božské cnosti.

...Všetky ženy - bez ohľadu na to, či sú slobodné alebo vydaté, či majú rodinu alebo nie - si musia uvedomiť svoju moc a posvätnú povinnosť: skvalitniť svet tým, že budú poskytovať svoje vrodené tvorivé vyžarovania, aby sa mohlo sformovať nové kolektívne telo a kráľovstvo božie na zemi. Keď sa im rozšíri uvedomenie a budú sa dívať na veci inak než doteraz, uvedomia si, akú božskú mágiu môžu uskutočňovať pre svet. Keď sa budú venovať tomuto božskému úsiliu, vtedy budú skutočne krásne. Keď sa budú usilovať o ideál zlatého veku, bude z nich vyžarovať mladistvosť a krása kozmického dieťaťa! V ich vnútornom bytí ich bude živiť vedomie, že práve ony sa pričinili o realizáciu kráľovstva božieho na zemi a to im potom prinesie večný život.

Omraam Michael Ivanov: "Nádej pre svet: duchovná galvanizácia" (oživenie)