Autentické kresťanstvo
Na zmenu sveta a vášho vlastného mesta, vašej vlastnej rodiny a na zmenu seba samého by stačilo len dodržiavať to, čo hovorí Kristus - p o c t i v o. Iným slovom - autenticky. Neľakajte sa, neidem vám tu hlásať o náboženstve, ani žiadnej sekte...Nie som ani obhajca súčasnej cirkvi,ktorá napáchala toľko zla...Nie som už vonkoncom kresťanský demokrat - sú mi odporní farizeji, ktorí zneužívajú vieru na získanie vlastnej politickej moci...
Chcem len povedať toto: pri štúdiu kresťantva, pri počúvaní jeho vlastných obradov som si uvedomil, že by naozaj stačilo ž i ť to, čo sa tam hvorí. STAČILO BY NAPLNIŤ SLOVO ŽIVOTOM. A bolo by tu Kráľovstvo nebeské! Tu na zemi, nie po smrti. TU a TERAZ, presne tak,ako to hovoria východné náboženstvá: V PRITOMNOSTI.
Predstavte si, že jedného dňa by kresťania vo vašom meste, v našej krajinea vo všetkýcb krajinách sveta, celá tá masa kresťanov, ktorých je hádam miliarda, začala ž i ť to, čo hlása... Dokáže si niekto vôbec predstaviť, čo by sa stalo? Poviem len jeden príklad - Kristom hlásaná LÁSKA.
Chodím po meste a nevidím - necítim lásku. Každý o láske hovorí - ale kto ju skutočne ž i j e? Kto v tomto meste žije láskou? Kto má otvorené srdce, do ktorého prijíme celý svet bez výnimky? B e z p o d m i e n e č n e?Kto miluje seba samého natoľko, že nedovolí aby bol čas jeho žitia zneužívaný mašinériou tohoto systému? Kto miluje seba a svoj život, svoju vlastnú j e d i n e č n os ť a neopakovateľnost na tomto svete tak, že zasvatí každý svoj krok tomu, aby činil, aby konal len to, čo vyplýva z jeho vlastnej podstaty? To by ešte išiel slúžiť pánom tohoto sveta? To by ešte súhlasil s vlastným zotročovaním, v ponižujúcej práci pre anonymných ziskuchtivcov?
Kto by si nechal nahovoriť, že je m o r á l n e a správne aby sme sa denne osem až dvanásť hodín a niekedy aj viacej p r e d á v a l i za mizerný peniaz? Kto by dovolil, aby bolo s nami nakladané ako s masou vhodnou akurát na to, aby predala svoju vlastnú životnú energiu? Veď sme ako prostitútky, predávajúce svoje telo - svoj vlastný čas žitia, jediné, čo tu na zemi máme...!
Kto by tak hazardoval so svojim zdravím, aby nakupoval a konzumoval všetky tie prechemizované potraviny, vypestované v skleníkoch, ktoré nevideli slnko, neokúsili skutočnú pôdu, kto by konzumoval to mäso zo zviert žijúcich vo zvieracích koncentračných táboroch? Kristove slová, aby sme milovali druhého ako seba samého /teda hovorí vlastne to,že máme milovať najprv seba samého/ nehovoria predsa o tom, aby sme sa nenávideli a ničili...Máme milovať seba a svoju jedinečnosť, svoju výnimočnosť.
Dovloili by potom kresťania, aby z nás robili jeden uniformný svetový národ, globalizovaný, reagujúci na povel, obliekajúci sa do módy diktovanej médiami, strácajúci na každom kroku svojut vár a svoju dôstojnosť a svoju kultúru a svoju vlastnú sebaúctu?
Kristus nám kázal ctiť si svoju matku a svojho otca, ale robíme to n a o z aj? Nezneucťujeme ich pamiatku, ich vlastnú prcáu keď súhlasíme, aby sa z nášho života pomaly, ale iste vytrácali všetky hodnoty, ktoré počas celých generácií budovali?
A ďalej: Kristus hovorí, aby sme n e s ú d i l i. A či dennodene nesúdime, nehodnotíme našich blízkych, bez toho už nemôžeme žiť. Ak sa stretnú dvaja, vždy hovoria o treťom, inak by "nebolo o čom" nebola by žiadna zábava, žiadne spoločenské stretnutie a v práci to od nás dokonca vyžadujú - urobila sa z toho morálka. Treba kontrolovať druhého, treba upozorniť vedenie na kolegove chyby...
Všetci sme tu spravodliví a všetci si uzurpujeme právo súdiť a posudzvať konanie druhého....
A to si hovoríme krestania... Nedodržujeme nič z toho, čo nám Kristus prikázal a cirkev ako prvá tak nečiní vôbec...
Ako naplňa tá honostná organizácia, šatiaca sa do zlata a prupruru slová o p o k o r e a láske? Aká je to pokora, tá výpravná scéna všetkcýh tých rituálov a procedúr, ktoré predvádzajú pred svetom a v médiach, keď v krajinách tretieho sveta zúria choroby, hlad, chudoba?
...Zomierajú deti, vymierajú celé národy a etniká, národy vedú vojny...A cirkevní hodnostári blahosklonne žehnajú davom v rúchach, ktorých ceny by stačili nasýtiť hádam celú africkú osadu, ak nie mesto.
...A naši kresťanskí demokrati? Či to nie sú práve oni, ktorí sú pri moci a posielajú našich vojakov do krajín, kde, praboha, nemajú naozaj čo robiť? Súhlasíme so zabíjaním, tým, že posielame našich vojakov do týchto krajín a to sa nám už vracia - v podobe prvých mŕtvych, obetí tých nezymselných vojen, ktoré rozpútali iní...A potom slzíme pred kamerami, dávame demisie a utekáme z potápajúcej sa lode...Aké farizejstvo!
Sme modloslužobníci, lebo sa klaniame obrazu, klaniame sa modlám tohoto sveta, mamonu, moci a hmote, zvyšujeme svoje hmotné bohatstvo aj keď vieme že "skôr prejde ťava uchom ihly ako boháč do kráľovstva nebeského". Uff, je toho strašene veľa o čom by sa dalo písať...O všetkej tej hre, pokrytectve, falši a farizejrstve... Nestačí mi priestor, bol by to dlhý zoznam...Štátna politika, regionálna politika - všetko jedna partia! Luciferov gang!
Chcem len poukázať na jedno : žime, ako Kristus, nasledujme jeho príklad, veď to od nás chcel - aby sme ho nasledovali, nič viac... Nie, aby sme uctievali jeho obraz, obraz pribitého a skrvaveného chlapa na krží - on hovoril, že je život, že je láska a my ucitevame smrť, umučenie a živíme v sebe pocity nenávisti, sebaĺútosti a chuti na pomstu za jeho smrť...
Čo sa stalo s týmto svetom? Čo sa s talo s touto organizáciou, teda cirkvou, ktorá mala chrániť Kristov odkaz? Aké s i l y to vstúpili a zmocnili sa myslí ľudí? Kto a čo nás to o v l á d a? Zivot, láska, pokora, odpustenie...Čo z toho ostalo? Faloš, faloš a znova len faloš... Vidím Krista, ako prevracia stoly obchodníkov v Chráme.... A vidím, že znova príde - tentokrát však bude musieť prevrátiť celý svet... A vidím aj to, že už sa to deje... Jeho Príchod je blízko...Kristova revolúcia je už medzi nami.
Predstavte si, že jedného dňa by kresťania vo vašom meste, v našej krajinea vo všetkýcb krajinách sveta, celá tá masa kresťanov, ktorých je hádam miliarda, začala ž i ť to, čo hlása... Dokáže si niekto vôbec predstaviť, čo by sa stalo? Poviem len jeden príklad - Kristom hlásaná LÁSKA.
Chodím po meste a nevidím - necítim lásku. Každý o láske hovorí - ale kto ju skutočne ž i j e? Kto v tomto meste žije láskou? Kto má otvorené srdce, do ktorého prijíme celý svet bez výnimky? B e z p o d m i e n e č n e?Kto miluje seba samého natoľko, že nedovolí aby bol čas jeho žitia zneužívaný mašinériou tohoto systému? Kto miluje seba a svoj život, svoju vlastnú j e d i n e č n os ť a neopakovateľnost na tomto svete tak, že zasvatí každý svoj krok tomu, aby činil, aby konal len to, čo vyplýva z jeho vlastnej podstaty? To by ešte išiel slúžiť pánom tohoto sveta? To by ešte súhlasil s vlastným zotročovaním, v ponižujúcej práci pre anonymných ziskuchtivcov?
Kto by si nechal nahovoriť, že je m o r á l n e a správne aby sme sa denne osem až dvanásť hodín a niekedy aj viacej p r e d á v a l i za mizerný peniaz? Kto by dovolil, aby bolo s nami nakladané ako s masou vhodnou akurát na to, aby predala svoju vlastnú životnú energiu? Veď sme ako prostitútky, predávajúce svoje telo - svoj vlastný čas žitia, jediné, čo tu na zemi máme...!
Kto by tak hazardoval so svojim zdravím, aby nakupoval a konzumoval všetky tie prechemizované potraviny, vypestované v skleníkoch, ktoré nevideli slnko, neokúsili skutočnú pôdu, kto by konzumoval to mäso zo zviert žijúcich vo zvieracích koncentračných táboroch? Kristove slová, aby sme milovali druhého ako seba samého /teda hovorí vlastne to,že máme milovať najprv seba samého/ nehovoria predsa o tom, aby sme sa nenávideli a ničili...Máme milovať seba a svoju jedinečnosť, svoju výnimočnosť.
Dovloili by potom kresťania, aby z nás robili jeden uniformný svetový národ, globalizovaný, reagujúci na povel, obliekajúci sa do módy diktovanej médiami, strácajúci na každom kroku svojut vár a svoju dôstojnosť a svoju kultúru a svoju vlastnú sebaúctu?
Kristus nám kázal ctiť si svoju matku a svojho otca, ale robíme to n a o z aj? Nezneucťujeme ich pamiatku, ich vlastnú prcáu keď súhlasíme, aby sa z nášho života pomaly, ale iste vytrácali všetky hodnoty, ktoré počas celých generácií budovali?
A ďalej: Kristus hovorí, aby sme n e s ú d i l i. A či dennodene nesúdime, nehodnotíme našich blízkych, bez toho už nemôžeme žiť. Ak sa stretnú dvaja, vždy hovoria o treťom, inak by "nebolo o čom" nebola by žiadna zábava, žiadne spoločenské stretnutie a v práci to od nás dokonca vyžadujú - urobila sa z toho morálka. Treba kontrolovať druhého, treba upozorniť vedenie na kolegove chyby...
Všetci sme tu spravodliví a všetci si uzurpujeme právo súdiť a posudzvať konanie druhého....
A to si hovoríme krestania... Nedodržujeme nič z toho, čo nám Kristus prikázal a cirkev ako prvá tak nečiní vôbec...
Ako naplňa tá honostná organizácia, šatiaca sa do zlata a prupruru slová o p o k o r e a láske? Aká je to pokora, tá výpravná scéna všetkcýh tých rituálov a procedúr, ktoré predvádzajú pred svetom a v médiach, keď v krajinách tretieho sveta zúria choroby, hlad, chudoba?
...Zomierajú deti, vymierajú celé národy a etniká, národy vedú vojny...A cirkevní hodnostári blahosklonne žehnajú davom v rúchach, ktorých ceny by stačili nasýtiť hádam celú africkú osadu, ak nie mesto.
...A naši kresťanskí demokrati? Či to nie sú práve oni, ktorí sú pri moci a posielajú našich vojakov do krajín, kde, praboha, nemajú naozaj čo robiť? Súhlasíme so zabíjaním, tým, že posielame našich vojakov do týchto krajín a to sa nám už vracia - v podobe prvých mŕtvych, obetí tých nezymselných vojen, ktoré rozpútali iní...A potom slzíme pred kamerami, dávame demisie a utekáme z potápajúcej sa lode...Aké farizejstvo!
Sme modloslužobníci, lebo sa klaniame obrazu, klaniame sa modlám tohoto sveta, mamonu, moci a hmote, zvyšujeme svoje hmotné bohatstvo aj keď vieme že "skôr prejde ťava uchom ihly ako boháč do kráľovstva nebeského". Uff, je toho strašene veľa o čom by sa dalo písať...O všetkej tej hre, pokrytectve, falši a farizejrstve... Nestačí mi priestor, bol by to dlhý zoznam...Štátna politika, regionálna politika - všetko jedna partia! Luciferov gang!
Chcem len poukázať na jedno : žime, ako Kristus, nasledujme jeho príklad, veď to od nás chcel - aby sme ho nasledovali, nič viac... Nie, aby sme uctievali jeho obraz, obraz pribitého a skrvaveného chlapa na krží - on hovoril, že je život, že je láska a my ucitevame smrť, umučenie a živíme v sebe pocity nenávisti, sebaĺútosti a chuti na pomstu za jeho smrť...
Čo sa stalo s týmto svetom? Čo sa s talo s touto organizáciou, teda cirkvou, ktorá mala chrániť Kristov odkaz? Aké s i l y to vstúpili a zmocnili sa myslí ľudí? Kto a čo nás to o v l á d a? Zivot, láska, pokora, odpustenie...Čo z toho ostalo? Faloš, faloš a znova len faloš... Vidím Krista, ako prevracia stoly obchodníkov v Chráme.... A vidím, že znova príde - tentokrát však bude musieť prevrátiť celý svet... A vidím aj to, že už sa to deje... Jeho Príchod je blízko...Kristova revolúcia je už medzi nami.
05.02.2006