Jednookí vedú slepých

Prosím vás, čo je to Novomestský spravodaj? Poplatné médium,servilný plátok, ktorý vyjadruje len to, čo mu zhora dovolia. Čo je to regionálna televízia, takzvaná OLAŠOVÍZIA? Prosím vás - len sa pozrite, kto sa to tam stále predvádza...Mestská radnica štedro dotuje súkromnú televíznu stanicu a nikoho, podotýkam n i k o h o v tomto meste Slepcov nezaujíma takáto zaujímavá kombinácia - Slepí platia zo svojich daní mestu a mesto rozdeľuje ich vlastné peniaze a pchá ich do vrecka súkromnemu podnikateľovi, ktorý je ochotný vytvoriť obraz, aký oni - Jednookí chcú vidieť. Samozrejme, že Jednookí vytvárajú o sebe obraz, že sú v š e v i d ú c i. Vytvárajú o sebe skvelý obraz, ktorý nám - Slepým má nahovoriť že všetko je okej, plán sa plní na stodesať percent a teda oni sú tí p r a ví, ktorí tomu rozumejú a ktorí to takto dobre vedú...Zvolíme ich, my Slepí aj do budúceho volebného obdobia. To je predsa jasné. Koho iného by sme tam aj dali? Veď nemáme o s o b n o s t i. Veď všetky osobnosti, ktoré v tomto meste máme už sú tam - už sedia na Reisovci. /Pardon, kto nevie,čo je Reisovec, tomu musím vysvetliť, že sa jedná o rekonštruovanú židovskú budovu, ktorá dominuje severnej časti námestia. Reisovec je teda honosná budova mestskej radnice, ktorú kedysi vlastnila rodina Reisovcov/. Z radov Slepých sme vybrali v minulých voľbách tých čo dobre vidia. Vidia ďaleko dopredu, majú teda v í z i e /kto im to upiera tú ich geniálnu schopnosť vidieť budúcnosť? Dáki neprajníci a nactiutŕhači! Závistlivci! Veď, tože dobre vidia budúcnosť dokazuje skutočnosť,že ešte stále tam sedia!Vedeli predsa d o p r e d u , ku komu sa pridať,aby tam boli - to dokazuje, že geniálne v i d i a budúcnosť, nehaňme ich!/.
My sme Slepí, ale nám je v tej našej slepote dobre - vyjsť na svetlo? To by nás sakramentsky boleli oči!Radšej ostaneme pekne v chládočku, budeme si ďalej popŕdať po nedeľnom obede a zájdeme na futbal i na pivko do šenku, trochu si ponadávať...
Zaujímavé,že Slepí majú v šenkoch akosi viacej otvorené oči! Choďte a počúvajte ich! Zájdite do kaviarní a kaviarničiek a budete počuť, vlastným ušiam neuveríte- skutočne je tam samý Vidiaci!Ved každý všetko vie, všade bol a všetko počul...Akonáhle však vyjde von - Vidiaci znova - oslepne. Možnoto robí silné Slnko, je teraz akési iné, iné ako bývalo, je z neho rakovina kože a treba nosiť úvé-filtre...
Pohostinské zariadenia sú tuším jediné miesta, kde sa Slepým na čas vracia zrak. Ale, bohužiaľ len - načas. Ak by naši súdruhovia z Reisovca počuli, čo sa o nich denodene, každučkú hodinu rozpráva v pohostinských zariadeniach mesta, ktoré spravujú, asi by si chystali azyl na Sejšelách...Nalakali by sa, zbalili kufre a odleteli prvým lietadlom...
Akonáhle však taký Jednooký vojde do kaviarne, najprv to všetko stíchne...Potom sa ktosi pochváli známosťou s Jednookým, kývne na neho rukou, aby si prisadol. Zaplatí mu aj poldeci, pardon, Jednookí už pijú iné trúnky, skrátka šenk stíchne a zrazu je tu každý slepý a Jednooký vyniká. Trúsi múdrosti, všetkému rozumie a Slepí ho pekne počúvajú. Takže Jednooký nidy neodletí na Sejšely - načo by aj odletel? Má predsa povinnosť voči týmto Slepým - kto by ich viedol?
Alebo - ide Jednooký po námestí,vyžratý jak svatý Buddha, z obednej prestávky,ešte si masnú hubu utiera od dobrot,čo mu dali s radosťou, aby prišiel zas...Ide si Jednooký jak svatý Buddha a Slepí, čo ho stretávajú, hádžu na neho servilné úsmevčeky, mávajú na neho, niekoľkí ho dokonca oslovujú krstným menom, zdravia ho. "Čau, Šandor!". A tak si Jednooký naozaj myslí, že mu to patrí...Týči sa medzi vychrtnutými, zrobenými Slepými ako skutočná osobnosť - podĺa váhy,ktorá už presahuje dávno metrák, na tú osobnosť aj vyzerá...
Jednooký, aj keď si o sebe myslí, že vidí ďaleko, nemá oči aj na zadku a teda nikdy nemôže vidieť,čo sa deje, keď ho slepí minú...Nevidí tú zmenu ich úsmevu - tuší ju,ale nevidí ju. tuší, že čosi nie je vporiadku, dostáva strach, ale zaháńa to...Veď je za ním jeho partaj, partaj Jednookých a tá ho v najhoršom prípade podrží...

Pýtate sa na v í z i e a dlhodobé plány, čo bude s týmto mestom a tak ďalej, teda, čo bude s vami, milí Slepí...Nuž, oslovujete nesprávnych spoluobčanov.Oni vo svojej skromnosti priznávajú, že to,čo sa bude robiť a ako sa bude robiť určuje Vrchnosť. Vrchnosť ich vlastnej strany- partaje. Oni sú len jedni z nás - majú len o jedno oko viac.Sú ako my, majú len čosi navyše- jeden orgán, jedno aoko,ktorým vždy dobre vidia, odkiaľ fúka vietor...Tým sa od nás, Slepých odlišujú - vždy vedia /vidie/ smer,odkiaľ fúka vietor a vždy vedia - vidia, kde je sever...My slepí to nevieme, preto musíme vždy čakať, až nás Jednookí prevedú cez cestu, alebo cez námestie.
Ešte že ich máme - Jednookých!
Ešte že máme tieto osobnosti Mesta!
Bez nich by sme stále len blúdili v tme...A nikdy by sme sa nedozvedeli kde je sever.