Malá politika

Je to príliš nepríjemné, je to príliš nebezpečné. Každý tu čosi potrebuje, chodíme po úradoch, vybavujeme, hľadáme kontakty, protekcie, ústupky, uprednostenia a tak ďalej, a tak ďalej, veď to všetci poznáme.
Miešať sa do malej politiky je ako rýpať sa v hovne.
Je to príliš blízko pri tele a príliš to páchne.
To už radšej chlapsky riešime veľkú politiku - tá je nás hodna, veľký parlament, všetky tie mediálne ksichty, čo nám ich dennodenne predvádzajú na obrazovkách a v médiách...Veľká politika robí h v i e z d y. Je pre nás "dôstojnejšie" mudrovať o veľkej politike, aj keď na ňu v podstate už po odovzdaní hlasu do urny nemáme žiaden vplyv.
Malá politika sa však dotýka nášho každodenného života - a nie sme predsa sprostí, aby sme nevedeli, že ak chceme čosi vybaviť, musíme držať hubu a krok - veď predsa všetci sú tu zlízaní jeden s druhým, nedobre je pohnevať si toho, či hentoho...A tak sa, rovno pred našimi očami tvorí kasta Nedotknuteľných. V Indii je to tá najnižšia kasta, sú to bedári, ktorých sa nikto ani nedotkne, zo strachu, že by tým spáchal hriech - tu je to však opačne - sú to tí najvyššie postavení v rebríčku mestskej spoločenskej hierarchie.
Takže - tvárime sa, že sa o regionálnu politiku nezaujímame, robíme to však len preto, že nás ovláda STRACH.
My mladí si zasa myslíme, že nás sa to netýka, veď aj tak raz odídeme, vykašleme sa na ten hnoj, čo je tu, necháme tu len neschopných, tí nech sa tu klaňajú a servilne klopú na dvere úradov a inštitúcií...Nás, mladých sa to predsa netýka, my máme iné, veľkolepejšie ciele, siahame po nebeských veciach, sme svetoobčania a nie zaprdení lokálpatrioti, večne nespokojní a večne oportunistickí, takí, ako vidíme svojich vlastných rodičov. My, mladí nechceme predsa skončiť tak ako naši rodičia...A tak sa poberáme do veľkých miest, na školy, do cudziny...Nás sa to tu netýka...
A ja vám hovorím - ja som na to prišiel, že je to len zbabelá výhovorka...Tu som sa narodil, tu bývam, tu mám kamarátov. Milujem hory na okolí, rieku Váh, celú túto krajinu - mne je tu dobre žiť...Záleží mi na kvalite života, aký tu vediem - ako je mi d o v o l e n é, aby som ho viedol. A čo vidím okolo seba? Unavených, zrobených a letargických ľudí, čo sa trúsia po najlacnejších akciách, tmolia sa medzi regálmi lacných lídrikov, aby ušetrili, narážajú pritom do seba a nevidia jeden druhého, ako aj, keď ich hlavy sú zavalené starosťami o prežitie...
Je to celospoločenský jav, poviete. Dobre. Ja viem, že Slovensko je štatisticky najbiednejšia krajina Európy. Viem aj to, že v Afrike je to ešte horšie. Chcem vám povedať len, na čo som prišiel, keď som pochopil svoju vlastnú zbabelosť, maskovanú hrdinstvom svetoobčana, ovládajúceho jazyky, čo môže žiť hocikde....JA SA NEDÁM VYHNAŤ!
Musím sa raz predsa postaviť holej pravde a skutočnosti toho, že som človek, ktorý sa tu narodil, tu býva tu žije...Nemôžem prehliadať svoje najbližšie okolie a tváriť sa, že nič...Ja to jednoducho- ne d o k á ž e m. Nedokážem si zakrývať oči pred realitou a obchádzať ju. A realita - to je toto Mesto. A v tej realite - Meste, žijem. Môžem meditovať, ulietať si na tripoch akéhokoľvek druhu - návrat je však vždy sem - do tejto reality. Do reality tohoto Mesta. Moje telo je v nej zakliate. Moje telo je hmotné, aj keď Duch môže lietať kam sa mu zachce - nakoniec vždy Telo povie TU SOM!
A ja som TU v tomto Meste.
Nemôžem ani povedať, že ma akákoľvek politika nezaujíma.
Politika je predsa história, ktorá sa píše Teraz a Tu. Je to skutočnosť, holá prítomnosť. Politika je príbeh, ktorý sa práve tvorí. Tvorí sa pred mojimi očami, za mojim chrbtom, v prítmí v nevedomí...

Milí moji rovesníci, milí občania!
Ja chcem len jedno - aby sa to, čo sa deje za mojim chrbtom, dialo pred mojimi očami!
Nemôžem sa tváriť, že nevidím, keď v i e m, že to je - že existujú vplyvy a sily, ktoré tu pôsobia na moje okolie, na môj vlastný individuálny život a robia zo mňa hračku...
Nechcem byť už hračkou.
A preto vidím dôležitosť vedieť o malej politike a nepodceňovať ju - práve naopak.
Chcem vedieť kto s kým, prečo a za čo!
Chcem transparentnosť a informovanosť!
Chcem mať vplyv na výber charakterov, ktoré nás majú viesť v ďalšom období...
Alebo to ďalšie štyri roky budem prežívať znova? Každý sa na to vykašle, bude sa tváriť, že jeho malá politika nezaujíma, bude rozoberať vládu krajiny, Eu-parlament, bude hovoriť o Bušovi a Binovi a o ufónoch a o nadzmyslovej komunikácii a Veľkom tresku...
Ja vidím, že práve toto oni - naši malí politici - chcú. Aby sme pozerali ďalej, ďaleko za hranice Mesta a ich nechali nech s nami robia, čo oni sami uznajú za vhodné...
Vidím, že využívajú náš nezáujem. Vidím, že rátajú s tým, že nikto nenaberie odvahu, aby "rypol do lajna".
Vidím to a hrozím sa len jedného - že ak čosi nezmením, budem tu musieť chodiť ďalšie štyri roky a narážať do ľudí, čo sa zrážajú jeden do druhého, vyčerpaní neľudskou robotou v halách, ktoré nám sem láskavo pristavili naši malí politici...Budem už totiž jeden z nich - vyčerpaných...