„Kód da Vinciho“, kniha, ktorá vzbudila veľký ohlas vo svete
Mal Ježiš Kristus a Mária Magdaléna deti?
Čo je to Svätý Grál ?
Záhada obrazu „Madonna“
Záhady obrazu Mony Lízy
Niektoré tvrdenia vo svetle historických faktov
Román „Kód da Vinciho“ amerického novinára Dana Browna sa v minulom roku stal najpredávanejšou knihou na svete. V niektorých krajinách však kňazi túto knihu zakazujú čítať a nielen túto, ale aj ďalšie knihy tohto autora. Dan Brown práve teraz pripravuje pokračovanie „ Kódu da Vinciho.„
Už dve tisícročia tajuplný rád Prioriát Sióna, ktorého členmi boli aj Leonardo da Vinci, Victor Hugo, Issak Newton, údajne chráni nejaké veľké tajomstvo, ktoré je schopné prevrátiť celú históriu kresťanstva. Tí, ktorí túto knihu čítali, vedia o kalichu Svätého Graala, čo má byť symbolom ženského začiatku kresťanstva, pretože tento kalich nie je kalich, ale Sára, dcéra Ježiša Krista a Márie Magdalény.
Možno začať práve od tohto kalicha. Kalich Graala skutočne existuje, je známe aj miesto jeho objavenia. V roku 1910 v Antóchii, starovekom meste v Sýrii, na tom mieste, kde stál staroveký kostol vykopali v rozvalinách relikvie, strieborný koč vo forme kalicha v ktorom bol ďalší strieborný kalich. Nález sa dostal do rúk známym obchodníkom, ktorí ho neskôr vystavovali v parížskom Louvri a dnes je uschovaný v Metropolitan – múzeu v New Yorku.
Špecialisti podľa výroby datujú tento kalich do V. storočia , podľa vnútorného spracovania do prvého storočia. Je isté, že tento predmet bol schovaný v tomto kostole a chránil sa ako relikvia. Ale aký kalich mohli v prvom storočí pokladať kresťania za svätý? Určite len ten Graal, ktorý Ježiš Kristus používal na Poslednej večeri a do ktorého pri ukrižovaní zbierali jeho krv.. určite sa zo začiatku kalich chránil v Jeruzalemskej cirkvi a po zničení mesta v 70-tých rokoch prvého storočia bol odvezený do Antóchie, kde existovala skupina kresťanov. To znamená, že tento kalich je podľa všetkého najcennejšou relikviou kresťanov, čo by mal Dan Brown vedieť.
Tajomstvo a zrejme dosť ťažko vysvetliteľným je obraz Leonarda da Vinciho „Posledná večera.“ Podľa Dana Browna na origináli fresky tohto maliara vedľa Ježiša Krista nesedí Ján, ale Mária Magdaléna. Odborníci na fresky da Vinciho hovoria, že postava skutočne pripomína ženskú postavu. Ženskosť však možno nájsť aj v iných mužských postavách na freskách da Vinciho, ako napríklad na freske Ján Krstiteľ.
V týchto časoch sa mužská krása cenila veľmi vysoko. Tajná večera sa konala v čase židovského sviatku Paschy, sviatku záchrany Židov z egyptského otroctva. Podľa vtedajších tradícií sa takýto sviatok musel sláviť, či už s rodinou, alebo so svojimi učeníkmi. Ak ho teda slávil s učeníkmi, títo by mu neprepáčili, že na oslavy pozval aj Máriu Magdalénu. Je tiež známe , že Ján bol najmladším a najobľúbenejším apoštolom Ježiša Krista. Všade ho zobrazujú ako mladého, bez brady a s dlhými vlasmi. Koľko mál v čase Poslednej večere Ján rokov nie je presne známe. Mohol mať okolo 30 /bol mladší ako Ježiš a nie menej ako 13/ vek, kedy sa v tom čase stal plnoletým/ Reálne možno povedať, že mal asi 20 rokov, vyplýva to aj z toho, že jeho Evanjelium bolo napísané ako posledné koncom I. storočia. A tak potom je tu aj otázka, ak na freske je Mária Magdaléna, kde je potom Ján, ktorý tam bol?
Dan Brown, aby vysvetlil neprítomnosť Jána, obracia pozornosť na postavu Petra. Vraj ten bol nespokojný s prítomnosťou Márie Magdalény a rukou ukazuje, že je ochotný podrezať jej hrdlo. Na freske je totiž zobrazená ruka, záhadne „ nikoho „ s nožom. Čia je to ruka?
Tajná večera bola namaľovaná okolo roku 1498. Existujú však dôkazy, že v roku 1556 na stene kostola Santa Maria del Gracia v Milane bolo možno vidieť detaily tohto obrazu, ktorý sa neskoršie niekoľkokrát reštauroval. Preto tvrdenie, že dnes Posledná večera je presne tá istá, ako ju namaľoval da Vinci, je príliš smelé. Predpokladá sa, že da Vinci si zmyslel urobiť obraz Poslednej večere v tom momente keď Ježiš povedal "Jeden z vás ma zradí". Všetci apoštolovia sú zhrození z týchto slov, vyskakujú, rozhadzujú rukami. Len Judáš spokojne sedí.
Predpokladá sa, že ruka s nožom patrí Petrovi. Ruka je pritom zvláštne zvrtnutá. Prečo- nevedno. Druhú ruku kladie Peter na plece Jánovi a vôbec tam niet gesta prerezania hrdla, ako tvrdí Dan Brown. Možno, že Peter a Ján majú priateľské vzťahy a v tomto momente hľadajú oporu jeden v druhom - Ján nakláňa hlavu k Petrovi.
Dan Brown tvrdí, že manželstvo Ježiša a Márie Magdalény je zafixované v historických kronikách. A odvoláva sa na apokryfy Evanjelia Filipa.
Tento zaujímavý dokument skutočne existuje a ako tvrdia lingvisti, bol vytvorený koncom II. storočia. Koľko je v ňom pravdy a a koľko výmyslov, zatiaľ nevedno. Treba vedieť, že všetky Evanjelia, Marka, Matúša, Jána či Mateja vznikli postupne v I.. storočí, o tom medzi odborníkmi niet žiadnych sporov. Dan Brown však tvrdí, že Evanjelií bolo okolo 80, čo je zrejme prehnané číslo, ale aj tak v tomto roku sa našlo vo Švajčiarsku Evanjelium od Judáša, ktoré sa pripravuje na vydanie do tlače v budúcom roku.
Ale vráťme sa k Márii Magdaléne. Dan Brown tvrdí, že bola „súputníčkou“ Spasiteľa a že každý špecialista na aramejský jazyk potvrdí, že súputnička v tých časoch znamenalo to isté, ako manželka. Pravdou však je, že apokryf Filipa nie je napísaný na aramejskom jazyku, ale na saudskom nárečí koptského jazyka. Je možné predpokladať, že apokryf bol preložený z gréckeho jazyka do koptského, a v obidvoch týchto jazykoch znamená suputníčka len to, čo toto slovo vyjadruje.
V románe Dan Brown ústami svojich hrdinov hovorí, že Kristus a Magdaléna pochádzali z kráľovských rodov, ktoré sa mali zjednotiť a dať národu Izraela kráľa – mesiáša. V Evanjeliu od Mateja existuje rodostrom Krista, medzi jeho predkami nechýba ani kráľ David. A v Evanjeliu od Lukáša to isté anjel oznamuje Márii. To, že rod Márie Magdalény siaha do prvého kráľa Izraela, Saula- to je neskoršia legenda, založená na apokryfických textoch. Kanonických dôkazov o tomto niet. Apokryfy z rôznych miest podávajú rôzne údaje o údajných potomkoch Ježiša Krista a Márie Magdalény. Niektoré hovoria o dcére, iné zasa o synovi. A tretie hovoria o tom, že mali dve deti. A to je najnepravdepodobnejšia historka, lebo prvé dieťa by sa muselo narodiť ešte do ukrižovania Ježiša Krista.
Odkiaľ čerpal Dan Brown tieto údaje o vzťahu Ježiša a Márie? Zrejme vychádza z opísania Epifana Cyperského “Panarión“ z V. storočia, ktorý odmietol dielo „Otázky Márie“ napísané v druhom storočí zatiaľ nevedno kým. V tejto knihe sú naturalistické podrobnosti vzťahov Ježiša a Márie. V II a III. Storočí existovalo silné hnutie gnostikov, jednoducho gnosticizmus je vykladanie kresťanstva pomocou mýtov. Gnostici vytvárali históriu tak, že využívali evanjelické osobnosti ako literárnych hrdinov.
Na druhej strane pravda je taká, že o živote Márie Magdalény po vzkriesení Krista nevieme nič. Údajne žila v Taliansku a potom na hore Efez v Turecku. V rôznych kostoloch sa chránia niektoré jej veci, vlasy, dokonca slzy. Ale dokumenty, ktoré by potvrdzovali pravosť týchto vecí neexistujú. Oficiálna pozícia cirkvi je taká, keďže kanonické Evanjelia nehovoria o manželstva Krista a Márie, tak nebolo. Tak isto ako neboli medzi nimi intímne vzťahy.
Leonardo da Vinci bol skutočne záhadný umelec, niektorí hovoria, že bol členom slobodomurárskej lóže, iní zasa, že ovládal temné sily. Pravdou je však, že v jeho obrazoch sú schované rôzne tajomstvá, ktoré nevie rozlúštiť ani súčasná veda. Tak ako napríklad obraz „Madonna“.
Existujú vlastne dva obrazy „Madonna v skalách“ a „Madonna v jaskyni.„ Prvý obraz sa nachádza v parížskom Louvri a druhý v Národnej galérii v Londýne. Obidva obrazy hoci na jednu tému, majú svoje odlišnosti. Pozrite sa na obidva a zistíte, že na obrázku číslo jedna, prvý zľava, niet symbolov ani svätých. Na prvom obraze anjel nevedno prečo ukazuje na Jána, na druhom obraze Ján drží kríž.
A sú tu aj záhady...
Panna Mária nevedno prečo neobjíma syna Ježiša, ale Jána Krstiteľa., Ježiš blahoslaví Jána Krstiteľa a nie naopak, u mládenca Krista sú neobyčajne svalnaté nohy. A najväčšie tajomstvo prvého obrazu - obrovská tlapa s pazúrmi anjela, na druhom obraze jej niet.
Ale aj obraz Mony Lizy neušiel pozornosti Dana Browna, ktorý tvrdí, že v obraze sú tajné znamenia o jedinečnosti mužského a ženského začiatku. Nikto nevie, kto pózoval da Vincimu, je to muž alebo žena /upozorňujeme, že v tom čase sa dalo hodne na mužskú krásu a da Vinci bol údajne gay/. Hovorí sa, že úsmev Mony Lizy raz vidieť, inokedy zmizne. Dan Brown tvrdí, ústami hrdinky knihy Sofie že „ ona sa pozerá tak, ako keby vedela to, čo nevedia iní, ako deti v škole, keď majú nejaké tajomstvo“.
Niektorí tvrdia, že v skutočnosti da Vinci zobrazil hermafrodita, ktorý symbolizuje mužský a ženský začiatok. Odporúčame pozrieť si originál „Mony Lizy uložený v Louvri, Odhalená Mona Líza, uložená v Ermitáži, ktorú namaľoval neznámy žiak Vinciho a ďalšia Odhalená Mona Líza uložená v Národnej galérii v Milane, ktorú namaľoval obľúbený žiak da Vinciho.
Svätoboj Clementis
Možno začať práve od tohto kalicha. Kalich Graala skutočne existuje, je známe aj miesto jeho objavenia. V roku 1910 v Antóchii, starovekom meste v Sýrii, na tom mieste, kde stál staroveký kostol vykopali v rozvalinách relikvie, strieborný koč vo forme kalicha v ktorom bol ďalší strieborný kalich. Nález sa dostal do rúk známym obchodníkom, ktorí ho neskôr vystavovali v parížskom Louvri a dnes je uschovaný v Metropolitan – múzeu v New Yorku.
Špecialisti podľa výroby datujú tento kalich do V. storočia , podľa vnútorného spracovania do prvého storočia. Je isté, že tento predmet bol schovaný v tomto kostole a chránil sa ako relikvia. Ale aký kalich mohli v prvom storočí pokladať kresťania za svätý? Určite len ten Graal, ktorý Ježiš Kristus používal na Poslednej večeri a do ktorého pri ukrižovaní zbierali jeho krv.. určite sa zo začiatku kalich chránil v Jeruzalemskej cirkvi a po zničení mesta v 70-tých rokoch prvého storočia bol odvezený do Antóchie, kde existovala skupina kresťanov. To znamená, že tento kalich je podľa všetkého najcennejšou relikviou kresťanov, čo by mal Dan Brown vedieť.
Tajomstvo a zrejme dosť ťažko vysvetliteľným je obraz Leonarda da Vinciho „Posledná večera.“ Podľa Dana Browna na origináli fresky tohto maliara vedľa Ježiša Krista nesedí Ján, ale Mária Magdaléna. Odborníci na fresky da Vinciho hovoria, že postava skutočne pripomína ženskú postavu. Ženskosť však možno nájsť aj v iných mužských postavách na freskách da Vinciho, ako napríklad na freske Ján Krstiteľ.
V týchto časoch sa mužská krása cenila veľmi vysoko. Tajná večera sa konala v čase židovského sviatku Paschy, sviatku záchrany Židov z egyptského otroctva. Podľa vtedajších tradícií sa takýto sviatok musel sláviť, či už s rodinou, alebo so svojimi učeníkmi. Ak ho teda slávil s učeníkmi, títo by mu neprepáčili, že na oslavy pozval aj Máriu Magdalénu. Je tiež známe , že Ján bol najmladším a najobľúbenejším apoštolom Ježiša Krista. Všade ho zobrazujú ako mladého, bez brady a s dlhými vlasmi. Koľko mál v čase Poslednej večere Ján rokov nie je presne známe. Mohol mať okolo 30 /bol mladší ako Ježiš a nie menej ako 13/ vek, kedy sa v tom čase stal plnoletým/ Reálne možno povedať, že mal asi 20 rokov, vyplýva to aj z toho, že jeho Evanjelium bolo napísané ako posledné koncom I. storočia. A tak potom je tu aj otázka, ak na freske je Mária Magdaléna, kde je potom Ján, ktorý tam bol?
Dan Brown, aby vysvetlil neprítomnosť Jána, obracia pozornosť na postavu Petra. Vraj ten bol nespokojný s prítomnosťou Márie Magdalény a rukou ukazuje, že je ochotný podrezať jej hrdlo. Na freske je totiž zobrazená ruka, záhadne „ nikoho „ s nožom. Čia je to ruka?
Tajná večera bola namaľovaná okolo roku 1498. Existujú však dôkazy, že v roku 1556 na stene kostola Santa Maria del Gracia v Milane bolo možno vidieť detaily tohto obrazu, ktorý sa neskoršie niekoľkokrát reštauroval. Preto tvrdenie, že dnes Posledná večera je presne tá istá, ako ju namaľoval da Vinci, je príliš smelé. Predpokladá sa, že da Vinci si zmyslel urobiť obraz Poslednej večere v tom momente keď Ježiš povedal "Jeden z vás ma zradí". Všetci apoštolovia sú zhrození z týchto slov, vyskakujú, rozhadzujú rukami. Len Judáš spokojne sedí.
Predpokladá sa, že ruka s nožom patrí Petrovi. Ruka je pritom zvláštne zvrtnutá. Prečo- nevedno. Druhú ruku kladie Peter na plece Jánovi a vôbec tam niet gesta prerezania hrdla, ako tvrdí Dan Brown. Možno, že Peter a Ján majú priateľské vzťahy a v tomto momente hľadajú oporu jeden v druhom - Ján nakláňa hlavu k Petrovi.
Dan Brown tvrdí, že manželstvo Ježiša a Márie Magdalény je zafixované v historických kronikách. A odvoláva sa na apokryfy Evanjelia Filipa.
Tento zaujímavý dokument skutočne existuje a ako tvrdia lingvisti, bol vytvorený koncom II. storočia. Koľko je v ňom pravdy a a koľko výmyslov, zatiaľ nevedno. Treba vedieť, že všetky Evanjelia, Marka, Matúša, Jána či Mateja vznikli postupne v I.. storočí, o tom medzi odborníkmi niet žiadnych sporov. Dan Brown však tvrdí, že Evanjelií bolo okolo 80, čo je zrejme prehnané číslo, ale aj tak v tomto roku sa našlo vo Švajčiarsku Evanjelium od Judáša, ktoré sa pripravuje na vydanie do tlače v budúcom roku.
Ale vráťme sa k Márii Magdaléne. Dan Brown tvrdí, že bola „súputníčkou“ Spasiteľa a že každý špecialista na aramejský jazyk potvrdí, že súputnička v tých časoch znamenalo to isté, ako manželka. Pravdou však je, že apokryf Filipa nie je napísaný na aramejskom jazyku, ale na saudskom nárečí koptského jazyka. Je možné predpokladať, že apokryf bol preložený z gréckeho jazyka do koptského, a v obidvoch týchto jazykoch znamená suputníčka len to, čo toto slovo vyjadruje.
V románe Dan Brown ústami svojich hrdinov hovorí, že Kristus a Magdaléna pochádzali z kráľovských rodov, ktoré sa mali zjednotiť a dať národu Izraela kráľa – mesiáša. V Evanjeliu od Mateja existuje rodostrom Krista, medzi jeho predkami nechýba ani kráľ David. A v Evanjeliu od Lukáša to isté anjel oznamuje Márii. To, že rod Márie Magdalény siaha do prvého kráľa Izraela, Saula- to je neskoršia legenda, založená na apokryfických textoch. Kanonických dôkazov o tomto niet. Apokryfy z rôznych miest podávajú rôzne údaje o údajných potomkoch Ježiša Krista a Márie Magdalény. Niektoré hovoria o dcére, iné zasa o synovi. A tretie hovoria o tom, že mali dve deti. A to je najnepravdepodobnejšia historka, lebo prvé dieťa by sa muselo narodiť ešte do ukrižovania Ježiša Krista.
Odkiaľ čerpal Dan Brown tieto údaje o vzťahu Ježiša a Márie? Zrejme vychádza z opísania Epifana Cyperského “Panarión“ z V. storočia, ktorý odmietol dielo „Otázky Márie“ napísané v druhom storočí zatiaľ nevedno kým. V tejto knihe sú naturalistické podrobnosti vzťahov Ježiša a Márie. V II a III. Storočí existovalo silné hnutie gnostikov, jednoducho gnosticizmus je vykladanie kresťanstva pomocou mýtov. Gnostici vytvárali históriu tak, že využívali evanjelické osobnosti ako literárnych hrdinov.
Na druhej strane pravda je taká, že o živote Márie Magdalény po vzkriesení Krista nevieme nič. Údajne žila v Taliansku a potom na hore Efez v Turecku. V rôznych kostoloch sa chránia niektoré jej veci, vlasy, dokonca slzy. Ale dokumenty, ktoré by potvrdzovali pravosť týchto vecí neexistujú. Oficiálna pozícia cirkvi je taká, keďže kanonické Evanjelia nehovoria o manželstva Krista a Márie, tak nebolo. Tak isto ako neboli medzi nimi intímne vzťahy.
Leonardo da Vinci bol skutočne záhadný umelec, niektorí hovoria, že bol členom slobodomurárskej lóže, iní zasa, že ovládal temné sily. Pravdou je však, že v jeho obrazoch sú schované rôzne tajomstvá, ktoré nevie rozlúštiť ani súčasná veda. Tak ako napríklad obraz „Madonna“.
Existujú vlastne dva obrazy „Madonna v skalách“ a „Madonna v jaskyni.„ Prvý obraz sa nachádza v parížskom Louvri a druhý v Národnej galérii v Londýne. Obidva obrazy hoci na jednu tému, majú svoje odlišnosti. Pozrite sa na obidva a zistíte, že na obrázku číslo jedna, prvý zľava, niet symbolov ani svätých. Na prvom obraze anjel nevedno prečo ukazuje na Jána, na druhom obraze Ján drží kríž.
A sú tu aj záhady...
Panna Mária nevedno prečo neobjíma syna Ježiša, ale Jána Krstiteľa., Ježiš blahoslaví Jána Krstiteľa a nie naopak, u mládenca Krista sú neobyčajne svalnaté nohy. A najväčšie tajomstvo prvého obrazu - obrovská tlapa s pazúrmi anjela, na druhom obraze jej niet.
Ale aj obraz Mony Lizy neušiel pozornosti Dana Browna, ktorý tvrdí, že v obraze sú tajné znamenia o jedinečnosti mužského a ženského začiatku. Nikto nevie, kto pózoval da Vincimu, je to muž alebo žena /upozorňujeme, že v tom čase sa dalo hodne na mužskú krásu a da Vinci bol údajne gay/. Hovorí sa, že úsmev Mony Lizy raz vidieť, inokedy zmizne. Dan Brown tvrdí, ústami hrdinky knihy Sofie že „ ona sa pozerá tak, ako keby vedela to, čo nevedia iní, ako deti v škole, keď majú nejaké tajomstvo“.
Niektorí tvrdia, že v skutočnosti da Vinci zobrazil hermafrodita, ktorý symbolizuje mužský a ženský začiatok. Odporúčame pozrieť si originál „Mony Lizy uložený v Louvri, Odhalená Mona Líza, uložená v Ermitáži, ktorú namaľoval neznámy žiak Vinciho a ďalšia Odhalená Mona Líza uložená v Národnej galérii v Milane, ktorú namaľoval obľúbený žiak da Vinciho.
Svätoboj Clementis
10.02.2006