Mesto Márie Matky

Ak sa pozrieme zo slávneho skleníka na námestí, alebo z niektorej z ešte slávnejších kaviarní, uvidíme v centre architektami láskavo zachované dominantné pamiatky - takzvaný morový stĺp a sochu svätého Floriána ... Stoja presne oproti sebe. Ich spojnica vytvára takmer priamku a križuje sa s hlavnou cestou, vedúcou severojužne. Tento priesečník tvorí pomyslený kríž - stred námestia - duchovný stred mesta Nové Mesto nad Váhom. Nezáleží na tom, že si to neuvedomuje vedenie mesta, ba ani architekti ,či my sami - ono to funguje z dávnych čias. Tá cesta bola súčasťou Jantárovej cesty, ktorá viedla od Baltu po Jadran a prechádzala našim mestom čím z neho urobila križovatku obchodných ciest. Lebo ten "kríž" znamená aj prepojenie Moravy a Slovenska, teda východu a západu. Nové Mesto nad Váhom leží teda vo veľmi silnom energetickom bode. Dá sa povedať, že je situované v "kríži". Naši predkovia v dávnej minulosti vždy starostlivo vyberali miesta, kde založili takéto sídla. Okrem prameňa vody, vždy bol dôležitý aj takýto "prameň "sily", teda energetický prameň /GENIUS LOCI/. Na takomto mieste sa postavila svätyňa, duchovné žriedlo. Neskôr na týchto miestach postavili kresťania svoje kostoly. A zasvätili ich sile, ktorá ich charaterizovala /geniu loci/. Kresťanstvo v podstate prevzalo tieto miesta sily a p r e m e n o v a l o ich podľa svojej vlastnej mytológie. V prípade Nového Mesta to bolo zasvätenie panne Márii, Bohorodičke, teda Matke. Ak hovoríme o pôvodných obyvateľoch, dovolím si použiť slovo - Bohyňa. Áno, Slovania boli etnikum, vyznávajúci ženský kult, teda kult Bohyne. A Nové Mesto /nové miesto/ ležalo v prameni takejto ženskej energie, v orientálnej terminológii v prúdení energie j i n. Bolo to teda veľmi silné "ženské miesto". Jinová energia je energia Zeme - je to zároveň aj veľmi nebezpečná "zemská energia" - v systéme ľudského tela zodpovedá takzvanej k u n d a l i n i, "hadej sile", sile Evy z Raja. Patrónkou kresťanov, žijúcich na tomto "novom mieste" bola ČIERNA MADONA - jej socha bola inštalovaná v kresťanskom - katolíckom kostole a je dodnes zobrazovaná v erbe (modernizovanom) nášho mesta. Matka s dieťaťom - teda kresťanská Mária je spodobnená ako socha na vrchole morového stĺpa. To miesto nebolo volené náhodne. Na tom mieste muselo "čosi "byť už v pohanských dobách. Predpokladám, že sa tam pestoval kult Čiernej Matky, Čiernej Bohyne. Neľakajte sa priatelia! Čierna Bohyňa je v podstate prersonifkovaná Sila Jin, alebo Matka, alebo Kráľovná. Z vedeckého hľadiska je to oná "čierna hmota vesmíru", ktorá tvorí vraj viac ako 90 % celého stvoreného vesmíru - vedci o nej vedia, vedia zmerať účinky tejto hmoty, no ostáva nevideteľná. Má gravitačné účinky. Na rozdiel od mužskej sily j a n g , ktorá má účinky e x p l o z í v n e - vybuchuje ako svetelný lúč /Slnko/, zemská a ženská sila je a t r a k t í v na, teda aj priťahujúca a gravitačná – v podstate má na svedomí držanie galaxií, planét a sústav hviezd pohromade. Bez tejto sily, sústreďujúcej všetku hmotu do jedného bodu, by sa aj naša Zem rozletela do vesmíru ... Táto sila tvorí v spolupráci so silou Svetla celý existujúci vesmír. Svetlo "zostupuje" do Tmy a tvorí formy v ich rôznorodosti - tak ako ich poznáme ... Dá sa povedať že je to rovnaký proces ako v mikrokozme - vajíčko, mnohokrát väčšie ako spermia pohlcuje spermiu /Svetlo/ a vzniká nový život, nová forma. Temná hmota je n e p r i e p u s t n á, neprepúšťa svetlo a tak svetlo, ktoré do nej vniká ju "vydúva". Temná hmota je v podstate to, čomu hovoria vedci Čierna diera. Čierna diera, gravitácia, príťažlivosť, atraktivita, Čierna Bohyňa, Čierna Matka, Čierna Madona - to všetko je jedna a tá istá vec ... Poďme však na naše námestie. Pozrime sa na legendy. Hovoria o tom, že práve o p r o t i morovému stĺpu bola upálená posledná bosorka - žena. Často krát, keď idem večer okolo múzea, zahľadím sa od "chrbta" sochy svatého Floriána smerom k morovému stlpu. Snažím sa predstaviť si tie hrozné a kruté posledné chvíle nešťastnej dievčiny - keď ju trávili plamene videla - mala priamo pred sebou sochu Márie s dieťaťom! Oheň - mužská energia spaľovali jej telo presne oproti soche milujúcej Matky! To robili kresťania - upaľovali ženy oproti svätým sochám. Ale, obíďme krutosť celého príbehu - obíďme cynizmus našich predkov, ktorí neskôr zasvätili práve tento pomník upálenia poslednej bosorky /azda len náhodou?/ - patrónovi HASIČOV!!! /Osobne si myslím, že Mesto takto chcelo zabudnúť a zbaviť sa pocitov viny.../ Sústreďme sa znovu na "kríž" prostred námestia a na energetické miesto, ktoré tu malo svoje dávne pôsobenie /neustálym potlačovaním a dehonestáciou posvätných miest sa ich sila postupne vytratila - tak je to aj s novomestským námestím/. Ak však chceme pochopiť čosi viacej o sebe, o našich predkoch a o našej budúcnosti, mali by sme sa snažiť pochopiť toto centrum. GENIUS LOCI je totiž skutočná sila, teda má aj svoje skutočné účinky - nie je to len súhrn historických dejov, je to e n e r g i a, ktorá pôsobí na empirickú realitu a ovplyvňuje všetko živé aj neživé v jej blízkosti. Sme obyvatelia tohoto mesta a pre čosi tu sme - pre čosi sme sa tu narodili a pre čosi sa tu stretáme. Ja hovorím, že sme tu pre p o z n a n i e, nie pre vedomosti, ale pre Poznanie s veľkým "P": duša sa na svojej ceste hmotou u č í a p o z n á v a. Boh tak, prostredníctvom vedomia človeka poznáva sám seba. Poznanie nás tak môže zbaviť utrpenia a starostí. Harmonizáciou seba a svojho okolia sa tak môžeme zbaviť utrpenia - neodbornými zásahmi, najmä vedenia a kompetentných, ktorí "nevedome" sústreďujú a používajú svoju moc, zvyšujú zmätok a prebúdzajú na svet sily deštrukcie ...Tomu sa hovorí aj ZLÁ VLÁDA. Budem teraz trochu svetskejší - všimli ste si, koľko je v Novom Meste nad Váhom krásnych dievčat a žien? Na Slovensku /Slovansku/ je beztak veľa krásnych dievčat a žien ... Nehovorí vám to čosi? Tak ja to chápem takto - Slovania zasväcovali svoj život Bohyni. Žena hrala v živote ich pospolitosti svoju kráľovskú rolu. Až do degradácie ženy a jej kresťanskej úlohy slúžky, druhoradej po mužovi, otrokyni, rodičky, hriešnice... Napriek všetkému potláčaniu, upaľovaniu a zbavovaniu žien ich m a g i c k e j sily strachom, ženy na Slovensku prekvitajú. Zatiaľ často krát len fyzicky - je to opäť vplyvom oficiálnej kresťanskej paradigmy, ktorá drží národy v otroctve metódou POCITU VINY /HRIECHU/ - Práve tie pocity viny zbavujú obyvateľstvo ich "ženskej sily", sily kundalini. Tá sila si však derie cestu, derie sa na povrch v častokrát znetvorenej a chorobnej podobe. Je to zvrátenosť, vyplývajúca z potláčania... Ale ako tak pozerám na námestí na naše baby, zdá sa mi, že temné časy odchádzajú. Pomedzi mučenícke miesto a miesto oslavy Márie chodí čoraz viac sebavedomých a veľmi krásnych žien ... Chýba im už len jedno - vedomie si vlastnej duchovnej sily ... V tom je ich skutočná hodnota a cena - v ich magickej sile. Sú to všetko čarodejky, ktoré zabudli, že majú vlastnú moc - preto sa chcú podobať mužom, lebo si myslia, že muži tú moc majú. Zabúdajú pri tom na silu svojej intuície a silu splodiť dieťa. Zabúdajú na posvätnosť svojho materstva a vo svojej nespokojnosti sa stávajú viac chlapmi ako ženami. Muži lačne lovia ich telá, ich duše ich nezaujímajú. Vždy ma pritom napadne - pykáme za to, čo sme im prevádzali. Pykáme za to, že sme si dovolili nechať zobrať našu na j vlastnejšiu silu. Silu Čiernej Bohyne, Čiernej Madony ... Tá sila je sila tvorivosti, kreativity, sily tvoriť veci v h m o t e. A preto sme, ako slabé bytosti - padli do otroctva. Stalo sa to i sté, čo sa stalo Indiánom - potlačením ich vlastnej sily sa stali bedármi ... Tú silu si častokrát nahrádzame alkoholom, drogami a siláctvom ... Skutočná ženská sila, Sila Madony je však v ústupe, v pokore a v láske ... K tej Sile by sme sa mali vrátiť na osobnej úrovni,na úrovní komunity, na úrovni mesta,národa, etnika ... Mali by sme v sebe nájsť - najmä my muži - odvahu priznať to - priznať, že svet sa skladá z dvoch r o v n o c e n n ý c h energií, jedna je mužská, druhá ženská. Svet drží na ich r o v n o v á h e a vyvážení. A tak je potrebné tieto sily vyvážiť aj v tomto meste. Myslím si, že ženy by dokázali vládnuť lepšie a múdrejšie ako súčasní takzvaní muži - podľa mňa to nie sú ani muži, lebo sa stali zbabelcami, ochotnými za osobné a materiálne výhody urobiť čokoľvek. Stratili svoju rytierskosť a pravé bojovníctvo. Trasú sa pred smrťou, majú ustavične strach zo straty svojej pozície, zamestnania, nedostatkov peňazí ... Páni muži, stali sme sa ustráchaniami a zbabelcami. Nestojíme si za slovom ako praví bojovníci ... Čudujem sa ženám, že sa s nami vôbec váľajú v posteliach ... Alebo - sú to skutočné ženy a nie napodobneniny Ženy? Zdá sa mi, že obroda nášho mesta môže ísť znovu k uznaniu ženy, k prinavráteniu kultu Čiernej Madony. Veď kresťanský pápež Ján Pavol II bol obnovovateľ kultu Márie. Najnovší pápež napísal vraj knižku o rovnocennosti vzťahu muža a ženy. To je čo povedať, po dvetisíc rokoch! Všetka česť, ak je to pravda! Mal by sa konečne uznať pomer muža a ženy ako posvätný. Mali by sme sa zbaviť pocitov hriechu a viny. Prehnaný sexuálny ošiaľ sveta je totiž spôsobený len perverzitou, ktorá vzišla z kresťanského a židovského potláčania úlohy ženskej sily - sily Kráľovnej Matky. Perverzity vznikajú totiž potláčaním. Preto, vážení a milí Novomešťania - obnovme v sebe naše vlastné ženstvo, ktoré je nám prirodzené a staňme sa realizovanými mužmi a ženami - takými, ktorí môžu tvoriť slobodné páry, nie závislé páry, ako je to v súčasnosti. Osloboďme Ženu, pomôžme jej v jej oslobodení ... V erbe nášho mesta je Čierna Madona – vzdajme jej hold a úctu a - NADVIAŽME NA TRADÍCIE PREDKOV ...