Trošku iný pohľad na Novomestské námestie ...

V októbrovom čísle Novomestského spravodajcu sme sa dozvedeli nové chválospevy na zrekonštruovanú plochu novomestského námestia (vložený dvojlist na kriedovom papieri s titulkom V zásade vládne spokojnosť). Je to už po x-týkrát, keď sme sa mohli dočítať len o superlatívoch.

Pán architekt Kováč tvrdí, že námestie nie je parkom ani poloparkom a že návrhy, ktoré k tomu smerovali, prepadli. My sa teda pýtame, kto oslovil občanov, kto spravil záverečný verdikt „Prepadák!“. O. z. Genius loci tvrdí, že väčšina občanov Nového Mesta nad Váhom by uprednostnila zeleň pred kameňom.

Kolektív architektov naše námestie prirovnáva k nemeckým a rakúskym námestiam, kde je zeleň tvorená len kvetmi v oknách. Ale neberte nám identitu, my nie sme Nemci, my sme SLOVANIA. Naše korenie hovoria o tom, že v prírode je náš domov a v prírode vidíme krásu. „Som Slovan a germánska definícia krásy ma zaujíma, len ako zaujímavosť a nie môj životný štýl!“

Obhajujete sa tým, že na ploche námestia je 54 novo vysadených javorov. Lenže budú sa môcť tieto stromy v kamennom objatí vyvinúť do bežných rozmerov dospelých stromov? A tu mi napadá ďalšia otázka: „Nie je už tých javorov v Novom Meste nad Váhom akosi priveľa? Veď nie sme v Kanade ale na SLOVENSKU!“

Ďalej chcem reagovať na problematiku okolo nášho smreka. Na jednej strane pán architekt tvrdí, že je dominantný a kvôli nemu zaniká morový stĺp a na strane druhej vedľa morového stĺpu postavili plechovo sklené „mauzóleum“, ktoré sa stáva najväčšou dominantou Námestia slobody.

V článku padol názor, že by sme si mali radšej každé Vianoce priniesť zoťatý strom a ten si ozdobiť. Ja sa pýtam: „Prečo by sme nemali byť originálni?“ Vtedy, keď všetci vraždia ihličnany v mene Vianoc, my sa môžeme hrdiť tým, že sme darovali život tejto osobnosti našej flóry. To je najkrajšia prezentácia novomestských Vianoc.

Treba ešte zareagovať na budovu, ktorá má byť kvázi zájazdným hostincom. Spomínajú sa tu názvy ako šopa, stodola či skleník. Nie, priatelia, najvýstižnejší názov je „Mauzóleum na kamennom námestí“. Opätovne tu architekt použil zahraničné prirovnanie (Pompidou centrum v Paríži, Les Halles sklená pyramída pred Louvrom), ja však hovorím: „Nesnažte sa nám aplikovať cudzie prvky, my máme svoje, ktoré sú pre nás prirodzenejšie!“

Pointou budovy zo skla, titánu a zinku má byť krásny pohľad na námestie, ba dokonca na kostol. Ja sa pýtam: „Nechcete nám námestie (a potom aj celé mesto) nafilmovať a poslať do každej domácnosti videokazetu? My si už len sadneme s pukancami pred „TV-bedňu“ a budeme sledovať tiež spoza skla, ako to v Novom Meste nad Váhom vyzerá.“ (A vlastne, mestská polícia už takto námestie monitoruje, ale to je iná téma).