Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2006 > > Rodáci - Jozef Ľudovít Holuby (1836 - 1923)

Rodáci - Jozef Ľudovít Holuby (1836 - 1923)

Rodáci - Jozef Ľudovít Holuby (1836 - 1923)

VÝZNAMNÁ SLOVENSKÁ VEDECKÁ A KULTÚRNA OSOBNOSŤ

Narodil sa 25. marca 1936 v rodine evanjelického kňaza v Lubine pri Novom Meste nad Váhom. Stredné školy navštevoval v Modre a Bratislave, kde sa pod vplyvom svojho učiteľa L. Csádera začal zaujímať o botaniku.

O živote a diele Ľudovíta Holubyho sa dočítate viac v nasledujúcom článku.


V tomto období uverejnil svoje prvé botanické práce. V Bratislave začal študovať teológiu, ktorú dokončil vo Viedni. Po kaplánovaní v Skalici od roku 1861 až do svojho penzionovania v roku 1909 pôsobil skoro 50 rokov ako farár v Zemianskom Podhradí. Toto obdobie predstavuje najplodnejšie roky jeho botanickej činnosti, keď sa postupne vypracoval na významného svetového botanika. Na dôchodku sa usadil u svojej dcéry Boženy Emílie Františky, ktorá bola vydatá za farára Žarnovického v Pezinku. Tá opatrovala otca až do jeho smrti. J. Ľ. Holuby mal s manželkou Emíliou, rodenou Čulíkovou 4 deti, z nich Ján Gustáv tragicky zomrel 20-ročný, dcéra Ľudmila zomrela 23 ročná pri pôrode a najstarší syn Cyril sa záhadne vo veku 55 rokov stratil a nikdy ho nenašli.

J.Ľ. Holuby sa vedeckej a popularizačnej činnosti venoval vyše 70 rokov . Ťažiskom jeho botanickej odbornej práce bola najmä floristika. Publikoval práce týkajúce sa flóry z okolia Bratislavy a svojho pôsobiska. Prispel k poznaniu flóry okolia Pezinka a významnej prírodnej rezervácie Šúr pri Svätom Jure. Presadil sa aj ako systematik a v Uhorsku bol špecialistom na rod Rubus / ostružina /.

J.Ľ. Holuby zostavil tri herbáre. Prvý s vyše 12 000 exemplármi predal a teraz sa nachádza v Bukurešti. Druhý herbár, ktorý nazbieral najmä v okolí Trenčína, daroval Slovenskej muzeálnej spoločnosti v Martine a tretí, ktorý obsahoval najmä rastliny z okolia Pezinka venoval Botanickému ústavu Karlovej univerzity v Prahe. Významná je aj jeho zbierka machov /približne 3 000 exemplárov/, ktorá sa nachádza v rumunskom Kluži. Veľký rozsah jeho vedomostí dokumentuje opísanie 638 druhov húb z Trenčianskej stolice. Jeho najväčšou botanickou prácou je klasické dielo Flora des Trencsiner Comitates z roku 1888. Venoval sa využívaniu rastlín v ľudovom lekárstve. Holuby bol vo svojej dobe najlepším znalcom kveteny Slovenska.

Okrem botaniky sa venoval národopisnému a historickému výskumu. Výsledky výskumov a svoje názory publikoval v rôznych časopisoch, zborníkoch a kalendároch. Jeho spomienky na mladosť a štúdia vyšli knižne pod názvom Rozpomienky. Rozprávky, povesti a rôzne postrehy zo života slovenského ľudu boli vydané v knihe Národopisné práce a Obrazy zo života. Na základe jeho článkov z oblasti archeológie robil Archeologický ústav SAV v Nitre na území Zemianskeho podhradia úspešný dlhoročný archeologický prieskum.

J.Ľ. Holuby bol veľmi skromný napriek tomu, že bol dopisujúcim členom Českej akadémie vied a čestným doktorom Karlovej univerzity v Prahe. Bol jedným z najväčších slovenských prírodovedcov.

Na jeho počesť udeľuje Slovenská botanická spoločnosť pri Slovenskej akadémií vied od roku 1984 vynikajúcim botanikom pamätnú Holubyho medailu.

autor:RNDr. Miroslav Rusko

zdroj:www.sazp.sk


Pamätný dom Holubyho a Riznera, Zemianske Podhradie, celoročne...

Expozícia obsahuje:
- dostupný prehľad historickej a archeologickej časti v obci
- život a dielo Jozef Ľudobíta Holubyho
- rod Ostroluckých s parkom a významné osobnosti späté s obcou
- život a dielo Ľudovíta Vladimíra Riznera

Návštevu treba vopred ohlásiť u lektora Mgr. Daniela Bradáča na tel. čísle 0904543705

Popri svojich kňazských povinnostiach, pôsobiac ako evanjelický farár v Zemianskom podhradí, sa neúnavne venoval i vedeckej práci. Preskúmal kvetenu Trenčianskej a Nitrianskej župy, botanizoval na Orave, Turci, v okolí Bratislavy a Pezinka. Jeho prvý herbár je v Bukurešti, druhý v martinskom múzeu a tretí na Karlovej univerzite v Prahe, ktorá mu udelila čestný doktorát prírodných vied. Ako 73-ročný prišiel na odpočinok do Pezinka k dcére. V Pezinku a v okolí pokračoval v botanizovaní (najmä v Jurskom Šúre). V roku 1922 napísal krátke dejiny Pezinka pod názvom „Črty z histórie města Pezinka“. Je to prvá stať o dejinách tohto mesta. Zomrel v Pezinku a tu je aj pochovaný. Pomník na jeho hrob navrhol národný umelec Dušan Jurkovič.

- red -
10.03.2006

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet