Výsadba pod svojimi oknami
Na Hájovkách žijem viac než dve desaťročia. Okolo nášho domu bolo za toto obdobie mnoho pokusov o výsadbu, ale úspešnosť bola nulová, nakoľko mladé dreviny vždy podľahli najväčšiemu škodcovi tejto planéty - človeku. Niekedy mladé ratolesti zmizli počas noci, inokedy boli zlomené a pod.
Kvôli tomuto javu žijem skoro celý život v panelovej búde, okolo ktorej boli len plochy chabej trávy, prípadne nespočetné plochy ušliapanej hliny. Postupne mi urbanizácia dotvárala toto "krásne" prostredie. Najprv postavili garáže pred väčšinou okien nášho bytu a na prelome tisícročí pridali dominantu celej Považskej ulice v podobe dvojposchodovej budovy s garážami, ktorú väčšina Hájovkárov nenazve inak ako teľatník. Hodí sa do tohto priestoru asi ako v súčasnosti dokončovaná stavba tzv. zájazdného hostinca alebo skôr mauzolea na teraz už kamennom Námestí slobody.
V roku 2001 som si povedal: "Prišlo nové milénium, cítim príliv energie, pokúsim sa o to ..., veď sa vraví, že treba začať od seba. Musí to vyjsť! " A tak som zohnal prvé dreviny a začal sadiť. Zo skúseností posledných 20 rokov mi bolo jasné, že ich treba zabezpečiť proti fyzickému zničeniu. Vyrobil som si teda kolíky z plechu a vytvoril som im dokonalú ochranu. Postupne som v tomto roku vysadil viac než 60 drevín, z ktorých prežilo asi 40.
S výsadbou som pokračoval aj na jar 2002, no odrazu sa ozvali technické služby mesta, ktoré inak počas celého roku 2001 okolo stromčekov a kríkov kosilo trávu. Bolo mi vyčítané, že som si dovolil na pôde mesta vysadiť dreviny. Ja sa však pýtam: "Nie je tá pôda aj moja, keďže som obyvateľ mesta?"
Nakoniec sme sa dohodli, že na jeseň prehodnotíme vhodnosť drevín a TSM mi poskytnú nové rastliny. Na záver mojej návštevy v už spomínanom mestskom podniku som sa dozvedel, že občania majú predsa právo kedykoľvek požiadať TSM o výsadbu okolo svojho domu. "To sú mi novinky! Prečo ma nikdy mesto neinformovalo o tejto možnosti? Prečo mi to nikdy nepovedal žiadny poslanec za náš obvod?"
V septembri tohto roku som zavolal pánovi Bolebruchovi, že s ním chcem prekonzultovať už spomínanú situáciu. V októbri sme sa teda stretli pri našom dome a povedali sme si vzájomne svoje predstavy. Dospeli sme ku konsenzu, dohoda znela, že k vyhovujúcim drevinám dostanem ešte ďalšie z mestských skleníkov a podľa vopred dohovoreného plánu ich môžem vysadiť. Išlo o viac než 70 drevín, z ktorých podstatnú časť tvoril vtáčí zob na živý plot.
Keďže na jedného človeka by to bolo veľa, zavolal som si na pomoc Borisa a Kaja - kamarátov, ktorí sú zakladateľmi a aktívnymi členmi občianskeho združenia Genius loci, rovnako ako ja. Trvalo nám to dva dni (6. 11. a 7. 11.). Okrem toho sme stihli vyčistiť priestor medzi garážami, kde necháme časom vyrásť príjemný zelený kútik.
Ak pôjdete okolo Považskej 1, presvedčte sa na vlastné oči, že to stojí za to. A ak by ste chceli niečo podobné zorganizovať aj pod Vašimi oknami, občianske združenie Genius loci Vám bude nápomocné.