História hľuzoviek na Slovensku
Už si to pamätá len zopár ľudí, keď obce ako Moravské Lieskové či Zemianske Podhradie boli známou lokalitou výskytu i zberu tejto vzácnej a drahej huby. V Novom Meste sa Hľuzovky zhromažďovali a následne predávali do Viedne či Budapešti...
Najstarší záznam o hľuzovkách pochádza od Bratislavského rodáka Štefana Lumnitzera z roku 1791(Flora Posoniensis), kde popisuje lokalitu výskytu hľuzoviek v oblasti Žitného ostrova.
V roku 1793 vyšla v Trnave prvá po slovensky písaná kniha o liečivých rastlinách od Juraja Fándlyho: Zelinkár, zostavený z veľkých zelinkárskych kníh obsahujúci krátke, ale zrozumiteľné a veľmi užitočné rady o použití obyčajných byliniek proti chorobám ľudí obojeho pohlavia.
V tejto knihe sa spomínajú „jelenie huby“ (dobový názov pre hľuzovky, bohužiaľ v novších prekladoch často mylne prekladaný ako jelenkovec škridlicovitý - Sarcodon imbricatus L.) s rôznym použitím.
Ako dojčiacim ženám vrátiť stratené mlieko. O tejto hube (hľuzovke) starodávni autori nič nepísali, a predsa je veľmi silná a vzácna, pretože zvyšuje pohlavnú túžbu, ak sa pol lota prachu z nej zmieša so štvrtkou mletej červenej papriky a dá sa do nápoja. Tento nápoj nepomáha len mužom, aby boli schopní plniť svoje manželské práva a povinnosti, ale zvyšuje aj množstvo mlieka ženám, ak sa okiadzajú odspodku touto hubou usušenou na prach. Ustaľuje aj pohnutú matku. Píše sa o nej aj to, že ak sa pije vo víne, pomáha proti jedu a všelijakým jedovitostiam, najmä ak jed pochádza od nejakého zvieraťa. Je to veľmi voňavá huba.
Ako urobiť osoby plodnými. O hľuzovkách starí autori nič nepísali, majú však takú veľkú silu, najmä ak sa podobajú prirodzeniu alebo mechúru, že posilňuje prirodzenie a silno pobáda k telesným skutkom. Pol lota prášku z neho sa zmieša s jednou štvrtkou papriky a užije sa v nápoji. Tento nápoj ženám zvyšuje aj množstvo mlieka.
Lot, lôt, lót – stará váhová jednotka 1/16 hrivny, (viedenský lót – 17,5 g), (uhorský lót – 15,3 g.)
O jedoch. Všeobecne proti jedom Niektorí píšu, že hľuzovka máčaná vo víne obmedzuje pôsobenie jedu alebo ho úplne ničí, najmä ak je to jed od jedovatého tvora.
Zaujímavým historickým informačným zdrojom sú aj dobové kuchárske knihy. Príkladom môže byť Prvá Kuchárska kniha v slovenskej reči ktorú vydal v roku 1870 Bansko Bystrický rodák Ján Babilon v Budapešti. Okrem množstva zaujímavých receptov sa autor zmieňuje o samotných hľuzovkách:
„...Jelenie huby sú dvojaké: čierne a biele. Čierne sú omnoho lepšie, majú zvláštnu vôňu, zavárané sa dlhé roky udržia a rastú v dubových horách celkom v zemi ukryté.“
„...Čierne jelenky bývajú veľmi blatnaté a nerodia sa všade, okrem toho mnohé pohynú, pretože spod zeme navrch nevyjdú, a tak ich aj ťažko nájsť. Pri hľadaní húb pomáhajú vycvičené psy. V dôsledku tuhej vône týchto húb psy tam hrabú, kde ich zavoňajú. Jelenky sú zvrchu čierne a rapavé, no sú najlepšie spomedzi všetkých húb“
O „bielych hľuzovkách“ (bielohľuzovka obyčajná) píše – „Tento druh jeleniek nie je taký stály ako čierne, pri nich sa však na to musí pozor dať, aby neboli červivé, lež tuhé a celé.“
Najdôležitejšou a najkomplexnejšou prácou o výskyte a využití hľuzoviek na Slovensku je práca doktora Hollósa z roku 1911 (HOLLÓS, L. 1911: Magyarország földalatti gombái, szarvasgombaféléi. (Fungi hypogaei Hungariae), Kiadja a K.M. Természettudományi Társulat, Budapest ). Podľa tejto práce bola oblasť západného Slovenska regiónom s hojným výskytom hľuzovky letnej. Najznámejším centrom zberu bola oblasť okolo obce Moravské Lieskové kde špecializovaní zberači hľuzoviek -„hubkári“ (hubky je miestny názov pre hľuzovky) pomocou cvičených psov vyhľadávali plodnice a pomocou špeciálnej motyčky vyberali hľuzovky zo zeme. Len časť húb sa spotrebovala priamo v domácnostiach. Väčšina sa predávala židovským priekupníkom, ktorí ich ďalej distribuovali do Viedne a Budapešti.
Obchodník Alajos Wünschbach z Nového Mesta nad Váhom vykúpil v rokoch 1895 až 1909 nasledovné množstvá hľuzoviek:
Rok Množstvo Rok Množstvo Rok Množstvo
1895 240 kg 1900 284 kg 1905 280 kg
1896 390 kg 1901 196 kg 1906 488 kg
1897 269 kg 1902 300 kg 1907 329 kg
1898 284 kg 1903 151 kg 1908 247 kg
1899 303 kg 1904 186 kg 1909 300 kg
Obdobie zberu hľuzoviek bolo sústredené do obdobia od augusta do decembra, ale vo vhodných ročníkoch sa zberali plodnice až do marca. Najväčšie zaznamenané hmotnosti čerstvých plodníc boli 550 a 620 gramov! Okrem T. aestivum sa vykupovali aj plodnice T. brumale a T. macrosporum.
Informácie o hľuzovkách zo slovenska od Dr. Hollósa nám potvrdzuje aj vynikajúci botanik Jozef Ľudovít Holuby ktorý sa venoval aj mykologickému výskumu. Pravdepodobne nepoznal Hollósovu prácu. V neuverejnenom rukopise: „Soznam húb okolo Zem. Podhradia mňou aj inými dosiaľ v Trenčianskej stolici objavených“ opisuje 638 druhov húb nájdených v rokoch 1876 až 1884.
„Tu ešte spomienam len trefle, lebo jelenie huby, ktoré v Bošáckej a Lieskovskej doline zvláštny „hubkári“ pomocou psov v dubových horách hľadajú a jako som z bezpečného prameňa počul, aj v horách Limbašských sa nachádzajú. Pred válkou platili židia priekupci za starý funt čerstvých jeleních hub 4 koruny, ktorí ich s velkým rebachom zase predávali Viedeňským obchodníkom s delikatesami. Počul som, že v dakterom roku aj 2 metrické centy jeleních hub dodali do Viedne...“
V roku 1914 publikoval v Brne svoje experimenty s pestovaním hľuzoviek Dr. Jan Macků. Jeho práca „Essai avec les truffiéres artificielles en Moravie et son evaluation dans l`économie forestiére“ – Pokusy s umělým pěstením lanýžů na Moravě a jejich ocenění v lesním hospodářství je určite jedným z prvých experimentov s pestovaním hľuzoviek v strednej Európe. Pre svoje pokusy si vybral lokalitu Moravského krasu kde vysadil dubové sadenice dovezené z Francúzska (Tuber melanosporum) ale aj sadenice dubov z Moravsko-Slovenského pomedzia inokulované Tuber aestivum. Počas prvej svetovej vojny bola pokusná plocha zničená...
Až do roku 1948 sa hľuzovky v okolí Moravského Lieskového zbierali a predávali hlavne do Piešťanských kúpeľov, alebo bežne na trhoch. Obdobie socializmu znamenalo éru v ktorej sa na hľuzovky postupne zabudlo. Hoci podľa vtedajšej platnej normy STN 46 3195 bolo možné hľuzovky voľne predávať, v praxi sa s nimi už nikto nestretal. Tradičná znalosť zberu hľuzoviek na Slovensku zanikla. Keďže boli nájdené len príležitostne, napríklad vyhrabané lesnou zverou, boli považované za vzácne či vymreté. To vyústilo podľa zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., o zaradení hľuzovky letnej (Tuber aestivum Vitt.) do zoznamu chránených druhov, so spoločenskou hodnotou 2000,- Sk za jednu zozbieranú plodnicu.
Červený zoznam ohrozených hľuzoviek na území SR.
Druh: Stav ohrozenia
Tuber aestivum Vitt. kriticky ohrozený
Tuber borchii Vitt. kriticky ohrozený
Tuber brumale Vitt. vyhynutý
Tuber dryophilum Tul. kriticky ohrozený
Tuber melanosporum Vitt. vyhynutý
V roku 1793 vyšla v Trnave prvá po slovensky písaná kniha o liečivých rastlinách od Juraja Fándlyho: Zelinkár, zostavený z veľkých zelinkárskych kníh obsahujúci krátke, ale zrozumiteľné a veľmi užitočné rady o použití obyčajných byliniek proti chorobám ľudí obojeho pohlavia.
V tejto knihe sa spomínajú „jelenie huby“ (dobový názov pre hľuzovky, bohužiaľ v novších prekladoch často mylne prekladaný ako jelenkovec škridlicovitý - Sarcodon imbricatus L.) s rôznym použitím.
Ako dojčiacim ženám vrátiť stratené mlieko. O tejto hube (hľuzovke) starodávni autori nič nepísali, a predsa je veľmi silná a vzácna, pretože zvyšuje pohlavnú túžbu, ak sa pol lota prachu z nej zmieša so štvrtkou mletej červenej papriky a dá sa do nápoja. Tento nápoj nepomáha len mužom, aby boli schopní plniť svoje manželské práva a povinnosti, ale zvyšuje aj množstvo mlieka ženám, ak sa okiadzajú odspodku touto hubou usušenou na prach. Ustaľuje aj pohnutú matku. Píše sa o nej aj to, že ak sa pije vo víne, pomáha proti jedu a všelijakým jedovitostiam, najmä ak jed pochádza od nejakého zvieraťa. Je to veľmi voňavá huba.
Ako urobiť osoby plodnými. O hľuzovkách starí autori nič nepísali, majú však takú veľkú silu, najmä ak sa podobajú prirodzeniu alebo mechúru, že posilňuje prirodzenie a silno pobáda k telesným skutkom. Pol lota prášku z neho sa zmieša s jednou štvrtkou papriky a užije sa v nápoji. Tento nápoj ženám zvyšuje aj množstvo mlieka.
Lot, lôt, lót – stará váhová jednotka 1/16 hrivny, (viedenský lót – 17,5 g), (uhorský lót – 15,3 g.)
O jedoch. Všeobecne proti jedom Niektorí píšu, že hľuzovka máčaná vo víne obmedzuje pôsobenie jedu alebo ho úplne ničí, najmä ak je to jed od jedovatého tvora.
Zaujímavým historickým informačným zdrojom sú aj dobové kuchárske knihy. Príkladom môže byť Prvá Kuchárska kniha v slovenskej reči ktorú vydal v roku 1870 Bansko Bystrický rodák Ján Babilon v Budapešti. Okrem množstva zaujímavých receptov sa autor zmieňuje o samotných hľuzovkách:
„...Jelenie huby sú dvojaké: čierne a biele. Čierne sú omnoho lepšie, majú zvláštnu vôňu, zavárané sa dlhé roky udržia a rastú v dubových horách celkom v zemi ukryté.“
„...Čierne jelenky bývajú veľmi blatnaté a nerodia sa všade, okrem toho mnohé pohynú, pretože spod zeme navrch nevyjdú, a tak ich aj ťažko nájsť. Pri hľadaní húb pomáhajú vycvičené psy. V dôsledku tuhej vône týchto húb psy tam hrabú, kde ich zavoňajú. Jelenky sú zvrchu čierne a rapavé, no sú najlepšie spomedzi všetkých húb“
O „bielych hľuzovkách“ (bielohľuzovka obyčajná) píše – „Tento druh jeleniek nie je taký stály ako čierne, pri nich sa však na to musí pozor dať, aby neboli červivé, lež tuhé a celé.“
Najdôležitejšou a najkomplexnejšou prácou o výskyte a využití hľuzoviek na Slovensku je práca doktora Hollósa z roku 1911 (HOLLÓS, L. 1911: Magyarország földalatti gombái, szarvasgombaféléi. (Fungi hypogaei Hungariae), Kiadja a K.M. Természettudományi Társulat, Budapest ). Podľa tejto práce bola oblasť západného Slovenska regiónom s hojným výskytom hľuzovky letnej. Najznámejším centrom zberu bola oblasť okolo obce Moravské Lieskové kde špecializovaní zberači hľuzoviek -„hubkári“ (hubky je miestny názov pre hľuzovky) pomocou cvičených psov vyhľadávali plodnice a pomocou špeciálnej motyčky vyberali hľuzovky zo zeme. Len časť húb sa spotrebovala priamo v domácnostiach. Väčšina sa predávala židovským priekupníkom, ktorí ich ďalej distribuovali do Viedne a Budapešti.
Obchodník Alajos Wünschbach z Nového Mesta nad Váhom vykúpil v rokoch 1895 až 1909 nasledovné množstvá hľuzoviek:
Rok Množstvo Rok Množstvo Rok Množstvo
1895 240 kg 1900 284 kg 1905 280 kg
1896 390 kg 1901 196 kg 1906 488 kg
1897 269 kg 1902 300 kg 1907 329 kg
1898 284 kg 1903 151 kg 1908 247 kg
1899 303 kg 1904 186 kg 1909 300 kg
Obdobie zberu hľuzoviek bolo sústredené do obdobia od augusta do decembra, ale vo vhodných ročníkoch sa zberali plodnice až do marca. Najväčšie zaznamenané hmotnosti čerstvých plodníc boli 550 a 620 gramov! Okrem T. aestivum sa vykupovali aj plodnice T. brumale a T. macrosporum.
Informácie o hľuzovkách zo slovenska od Dr. Hollósa nám potvrdzuje aj vynikajúci botanik Jozef Ľudovít Holuby ktorý sa venoval aj mykologickému výskumu. Pravdepodobne nepoznal Hollósovu prácu. V neuverejnenom rukopise: „Soznam húb okolo Zem. Podhradia mňou aj inými dosiaľ v Trenčianskej stolici objavených“ opisuje 638 druhov húb nájdených v rokoch 1876 až 1884.
„Tu ešte spomienam len trefle, lebo jelenie huby, ktoré v Bošáckej a Lieskovskej doline zvláštny „hubkári“ pomocou psov v dubových horách hľadajú a jako som z bezpečného prameňa počul, aj v horách Limbašských sa nachádzajú. Pred válkou platili židia priekupci za starý funt čerstvých jeleních hub 4 koruny, ktorí ich s velkým rebachom zase predávali Viedeňským obchodníkom s delikatesami. Počul som, že v dakterom roku aj 2 metrické centy jeleních hub dodali do Viedne...“
V roku 1914 publikoval v Brne svoje experimenty s pestovaním hľuzoviek Dr. Jan Macků. Jeho práca „Essai avec les truffiéres artificielles en Moravie et son evaluation dans l`économie forestiére“ – Pokusy s umělým pěstením lanýžů na Moravě a jejich ocenění v lesním hospodářství je určite jedným z prvých experimentov s pestovaním hľuzoviek v strednej Európe. Pre svoje pokusy si vybral lokalitu Moravského krasu kde vysadil dubové sadenice dovezené z Francúzska (Tuber melanosporum) ale aj sadenice dubov z Moravsko-Slovenského pomedzia inokulované Tuber aestivum. Počas prvej svetovej vojny bola pokusná plocha zničená...
Až do roku 1948 sa hľuzovky v okolí Moravského Lieskového zbierali a predávali hlavne do Piešťanských kúpeľov, alebo bežne na trhoch. Obdobie socializmu znamenalo éru v ktorej sa na hľuzovky postupne zabudlo. Hoci podľa vtedajšej platnej normy STN 46 3195 bolo možné hľuzovky voľne predávať, v praxi sa s nimi už nikto nestretal. Tradičná znalosť zberu hľuzoviek na Slovensku zanikla. Keďže boli nájdené len príležitostne, napríklad vyhrabané lesnou zverou, boli považované za vzácne či vymreté. To vyústilo podľa zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., o zaradení hľuzovky letnej (Tuber aestivum Vitt.) do zoznamu chránených druhov, so spoločenskou hodnotou 2000,- Sk za jednu zozbieranú plodnicu.
Červený zoznam ohrozených hľuzoviek na území SR.
Druh: Stav ohrozenia
Tuber aestivum Vitt. kriticky ohrozený
Tuber borchii Vitt. kriticky ohrozený
Tuber brumale Vitt. vyhynutý
Tuber dryophilum Tul. kriticky ohrozený
Tuber melanosporum Vitt. vyhynutý
Príspevok sme uverejnili vďaka - "Prva Slovenska hluzovkarska asociacia", ktorej cieľom je:
- Podpora obnovy a vytvarania novej tradicie vyuzivania hluzoviek na Slovensku
- Ochrana lokalit vyskytu hluzoviek na Slovensku
- V sulade s platnou legislativou podpora komplexneho vyskumu hluzoviek, vysadby plantazi, spracovania a zuzitkovania urod hluzoviek
12.03.2006