Netradičný výlet
V jeden novembrový deň sme sa vybrali na malý výletík na Kamennú. Naše opojenie krásnou prírodou však bolo rušené snáď pri každom kroku. Po čiastočnom opadaní listov sa zviditeľnili stopy po „civilizovaných“ ľuďoch. Neuveriteľné množstvá plastového, kovového, skleného a iného odpadu v nás vzbudili rozhorčenie.
Množstvo odpadkov udieralo do očí hlavne pri ohniskách. Čím viac sme boli svedkami ľudského egoizmu a blbosti, stúpala do nás zlosť: „My, čo tu nikdy neodhodíme ani obal z cukríka sa musíme dívať na takýto hnus!“
Ako tak haníme pôvodcov neutešeného stavu v lese, napadlo nás, že nezostaneme len pri nečinnom tliachaní (to dokáže každý). Rozhodli sme sa, že o týždeň sa sem vrátime s vrecami a urobíme niečo pre nápravu.
Na ďalší víkend sme teda navštívili malebné pohoríčko s kameňolomom. Listy už úplne opadli a bolo sychravo. No nás to nikdy neodradí. Boli sme len piati (Kajo, Skovi, Šarmi a 2 psy), ale zato plní elánu. Naša trasa bola: ohnisko vľavo od kameňolomu (smerom na salaš), odpočívadlo so stolom a dvoma lavičkami, celé vrchné poschodie kameňolomu, odpočívadlo napravo od sadu (pri dvojkmeňovej borovici), až po dolné ohnisko pri záhradkách.
Už pri našej druhej zastávke boli vrecia do polovice plné. Museli sme teda vyhodiť všetky plastové fľaše a rozmačkať ich na prijateľnejšie plastové „placky“. No a tu sme stretli chlapíka z Leopoldova. Bol prekvapený, že sa niekto podujal na takúto sizifovskú prácu. Tak sme mu vysvetlili, že sme sa rozhodli začať sami od seba a že dúfame do budúcnosti s aktívnou pomocou zdravo uvažujúcich ľudí. Mimochodom – náš sen je „osvietiť“ ľudí, aby nebolo potrebné vykonávať takúto činnosť.
Odtiaľ sme sa pobrali na vrchné poschodie kameňolomu. Stretli sme tam príjemnú staršiu pani, ktorá bola takisto pohoršená množstvom odpadu. Ubezpečovala nás, že ona si všetko berie domov a že tu by skutočne nič nezahodila. Nakoniec dodala ešte pár slov chváli na naše hlavy a my sme išli ďalej.
Postupne sme sa dostali po ohnisko pri dvojkmeňovej borovici. Tam boli naše mechy už naozaj veľmi plné. Toto miesto pôsobilo dojmom nevyčerpateľného zdroja odpadu. Nedá mi nespomenúť mamičky, ktorých vynaliezavosť nás šokovala. Plienky po svojich ratolestiach porozhadzovali aj s nevábivým obsahom po lese, čím
dotvorili úžasný dojem civilizovaného lesa. Konečná bilancia bola 6 nevoňavých exemplárov (škoda, že sa plienky nevyvárajú ako kedysi, to by tu zostali hádam iba rozložitelné časti).
Toľko teda náš jesenný zážitok. Verím, že výletov s takýmto cieľom bude pribúdať, prípadne že si začnú ľudia po sebe zbierať to, čo do lesa prinesú. A ak to niekomu robí problém, nech do lesa nechodí.
Na záver Vás chcem pozvať na oslavy jarnej rovnodennosti a Svätenia jari, ktorých súčasťou bude aj hromadná akcia s lesoočistným cieľom. Srdečne Vás pozýva občianske združenie Genius loci, ktoré bude organizátorom marcovej akcie.