Majky na Kamennej

Z vajíčka v zemi sa najskôr vyliahne drobučká larva, ktorá sa vyšplhá na kvet, kde sa zachytí nejakého hmyzu. Pôvodne sa ľudia domnievali, že ide o samostatný druh a nazvali ho „voš včelia“. Ak sa v tomto štádiu vývoja Májka nezachytí včely, je odsúdená k zániku, lebo zahynie hladom. No ani po úspešnom „nasadnutí na lietadlo“ nie je všetko vyhraté. Včely totiž dokážu časom tohto parazita v úľoch odhaliť a zlikvidovať.

Ideálna pre vývoj je bunka s vajíčkom niekde u samotárskej včely. Tu larva najskôr vajíčko zožerie a potom sa premení na inú larvu (tzv. larva druhého štádia). Táto podoba je úplne iná ako prvá. Živí sa medom, rastie, dvakrát sa zvlieka a požiera aj včelie larvy.
A nasleduje ďalšia premena - do tretieho štádia tzv. pseudonymfy. Väčšina druhov májok takto prezimuje, aby sa na jar premenila do štvrtej podoby larvy. Potom sa kuklí a z kukly sa vyliahne dospelý chrobák.

Májky sú veľké od 7 do 35 mm. Hlavu majú voľnú a dosť veľkú. Tykadlá sú nitkovité až ružencovité. Telo je mäkké a väčšinou kovovo lesklé so silno skrátenými krovkami. Majky sa v dospelosti živia rastlinami. Majú rady teplo a sucho.
Komplikovaný vývoj (niektoré druhy prechádzajú včítane zvliekania až ôsmimi štádiami) je dôvod, prečo nie sú májky rozšírené hojnejšie, aj keď samička za svoj život nakladie niekoľko tisíc vajíčok ku koreňom tráv. Všetky u nás žijúce druhy patria k ohrozeným druhom.
Záverom ešte jedna zaujímavosť. Májky patria medzi neveľa u náš žijúcich jedovatých chrobákov. Pri dotyku sa bránia vylučovaním tekutiny obsahujúcej jedovatý alkaloid kantaridin. Toto známe afrodiziakum je pre človeka smrteľné už v dávke 0,03 mg.