Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2006 > > KoN Open Air predstavuje Ska - Pra Šupinu

KoN Open Air predstavuje Ska - Pra Šupinu

KoN Open Air predstavuje  Ska - Pra Šupinu

Ponajprv si povedzme, čo znamená výraz: Ska - Pra Šupina. Dobové anály na túto otázku nevedia nájsť spoľahlivej odpovede. Bežná linguálna analýza poukazuje na súčasť kaprieho tela - jednoducho - iba tak, samozvane a samofunkčne. Avšak, tento, v bežnom živote správny a logický postup naráža na povesť, ktorú si pamätajú iba bájni zakladatelia. V časoch, keď ešte nejestvoval názov skupiny si ktorýsi kamarát, pri akejsi príležitosti, zmordovaný čímsi všimol na podlahe v niečej garáži, drobný, polo-priesvitný predmet, známy aj pod menom - brnkátko. Obzrel ho prekvapene proti svetlu a vyhlásil zlomovú vetu: Ale veď to je taká s kapra šupina. Oči zainteresovaných sa stretli, nebolo treba slov... Pokojne preto môžeme Ska - Pra Šupinu prekladať aj ako - neznáme brnkátko. Stalo sa tak roku Pána 1994.


Začiatky SPŠ (priatelia, známi, ale aj verní fanúšikovia ju v priebehu času evolučne premenovali na Skaprošku) boli pozvoľnejšie, ako býva dnešným priemerom. Lepší prípad: Mladí ľudia chtiví hrania si založia kapelu, nahrajú demáč a hor sa na lobbing-tour, obiehať vydavateľstvá, presadzovať svoje kruhy. Horší prípad: Manažér firmy zvolá casting, vyberú sa tváre, nahrá sa štandardná pieseň a slovo šoubiznis môže naplniť svoju ideu. SPŠ postupovala pravekým štýlom - keď ťa to baví, robíš to, lebo ťa to baví a to ostatné je viac-menej podružná téma. Nahrali si demáče pre úzky okruh poslucháčov: "Anča Malinová" (1995), "Američania idú" (1997), všetko v duchu filozofie, že kopírovanie rozhodne NE-zabíja hudbu, priam naopak. Posmelení pozitívnymi reakciami publika na klubových akciách a festivalových koncertoch sa odhodlali pre dramatický čin, vydať CD pre ľud, plne vo svojej réžii. Podarilo sa tak na prelome milénia a disk dostal názov: "Zblíži a poteší" Z tohto albumu pochádza aj prvá, médiami akceptovaná piesenka - "Skapatá ryba" V tejto dobe vzniká celokapelná teória konečného fiaska. Teória konečného fiaska spočíva v myšlienke, že SPŠ bude hrať dovtedy, kým nepríde fiasko. Je to však len zdanlivý negativizmus. Vedomie, že nie je potrebné "naháňať kšefty (dobre platené vystúpenia, najlepšie 2-3 krát za deň)", "starať sa o image", "obháňať redaktorov bulvárneho zrna", "presadzovať sa v zmysle obchodu"... je v konečnom dôsledku príjemné, ale aj motivujúce. Po prvom ľudovom CD sa zaprášilo a preto nasledovalo nevyhnutné pokračovanie, živá nahrávka koncertu v Dubnici, pod názvom "Hore na Mire" (2001). Prešlo pár mesiacov a všetky exempláre si našli spokojného majiteľa. Členovia SPŠ sú o čosi starší, usadenejší... pomer idealizmu a realizmu sa prevážil v mierny prospech realizmu, preto neodmietli ponuku vydavateľstva BMG na vydanie ich tretieho (pre bežného poslucháča však de facto prvého) albumu. Bude niesť názov: "Good-bye underground" Treba podotknúť, že ponuka BMG bola jediná (úprimná a seriózna) za desať rokov existencie SPŠ.

Dobrovoľné hudobné združenie SPŠ sa bráni žánrovému škatuľkovaniu. V piesenkách nájdeme prvky ska, raggae, punku, domáceho folklóru... + nejaké to elektronické osvieženie. S prižmúrením oka sa dá hovoriť o undergroundovo-popovej produkcii. Dôležité je, aby sa publikum na koncertoch mohlo slobodne hýbať, skákať a pospevovať si refrény.

V živote SPŠ bola od nepamäti najproblematickejšia dychová sekcia. Dychéri boli vždy buď nesmierne komplikovanými bytosťami, alebo sa jednalo o študovaných konzervatoristov - jazzmanov, ktorí cítili potrebu neustále vypekať sóla. Nájsť adekvátneho dychéra je problém. Produkcia SPŠ totiž nie je v samej podstate založená na remeselnej dokonalosti. Ide skôr o súzvuk myšlienky a jej emotívneho podania (samozrejme za dodržania osvedčených výrobných postupov). Dnes sú už saxafonistické problémy zažehnané.

Divíziu dychov má na starosti Gabika (ex Polemic) a Jásir Andrejevič (paradoxne konzervatorista). Rytmickú zložku spravuje Hulo van Doski. Gitarovému oddeleniu šéfuje Čyčy de Žermé. Basovú sekciu obhospodaruje Jankuu. Melodicky verbálne vyjadrenia produkuje Vladimir Meresievovič. Klavírnu školu predstavuje Hrebbie. Dohromady vážia 535 kg, majú 216 zubov. Vekový priemer je (vďaka mladému Jásirovi Andrejevičovi) 26 rokov.

Menovaná skupina ľudí sa do muzikálnej budúcnosti pozerá s optimizmom, teší sa predovšetkým na letné festivaly a od nového CD "Good-bye underground" očakáva praktickú odpoveď na teóriu konečného fiaska.



ZVÍŤAZILI

dneska také všelijaké moderné zbrane sú
čo samy hore, na oblohu výbušninu vynesú
majú vlastný mozog, majú vlastnú inteligenciu
majú svoje emócie aj svoju fantáziu

čo si asi pomyslela lesklá raketa
keď letela šikmo hore naproti slnku do sveta
zo zadku jej striekali žlto-červené jazyky
a v cieľovej oblasti dopredu dali stavať pomníky
radovali sa vojaci, politici aj verejnosť
všetko dobre vyrátali hlavne pre tvoju bezpečnosť

ref: hej, hej vyrátali pre tvoju bezpečnosť

nad oblakami raketu filozofia pomiatla
sama seba uvedomila nechcela výbuchom skončila
odrazu jej všetky čipy zúrivosť zachvátila
krídelkami zamávala, svoju špicu obrátila

-ref-

kábliky do pästičiek zatínala, slzy ronila
čierna skrinka jej nedosvedčí, ako rada by si požila
poslednou vecou, čo kamerkou uvidela
na stole otvorené šampanské a potom už len blik a bum

-ref ale dvakrát-


Čerpané a viac o kapele sa dočítate na http://www.skaprasupina.sk/

- SkapraŠupina -
18.04.2006

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet