Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2006 > > 170-te výročie národného krstu

170-te výročie národného krstu

170-te výročie národného krstu

24. 4. 1836 sa konal pamätný výstup Štúrovcov na hrad Devín. „Svätenie národného sviatku“ pre jeho účastníkov ostalo pamätným na celý život. Na jeho záver si každý zvolil životné heslo a prijal symbolické národné meno, ktoré mu stále pripomínalo jeho sľub slúžiť svojmu národu.


Obdobie tridsiatych rokov na Slovensku bolo poznačené maďarizáciou. Tak ako vždy Slovenský národ nenachádzal jednotu. Jednoduchý ľud sa nechcel dať no nemal toľko síl a tí ktorí mohli, sa dali na stranu protislovenskú. Hovorí o tom aj Hodžov výrok v Slavomierskom: „Kňažstvo, učiteľstvo, šľachta, meštianstvo a všetko, čo len kus hlavy nad vrstvu pospolitosti ľudovej zdvihlo, všetko je od národa svojho a nášho slovenského, všetko je proti nemu.“

V prvej polovici 19. storočia sa stal Devín symbolom slávnej minulosti Slovákov a ich národnej samobytnosti a od roku 1836 miestom výletov štúrovskej mládeže. K stému výročiu výletu štúrovcov na Devín, bola na hrade umiestnená pamätná tabuľa zobrazujúca Ľudovíta Štúra (od ak. Soch. J. Pospíšila).

170. výročie výletu na Devín je oslavou Živy, ktorá v našom národe drieme a je ubíjaná. Práve prišiel čas, kedy je potrebné, či nevyhnutné ju prebudiť.

Děvín, milý Děvín
(Nápěv: Nitra, milá Nitra.)

Děvín, milý Děvín, hrade osířalý,
povězže nám, kedy tvoje hradby stály?
„Moje hradby stály v časích Rastislava,
on byl mojím pánem, on Slovanstvu hlava."
Děvín, milý Děvín, hrade osiřelý,
kdyže tu otcové naši sněmy měli?
„Vaši otcové tu sněmy držávali,
když si Slavimíra za ochránce vzali."
Děvín, milý Děvín, hrade osamělý,
kedy na tvých hradbách korúhve se chvěly?
„Korúhve se chvěly v časích Svatopluka,
svalila je Němců a Maďarů ruka.
A od toho času i já ošedívám
od žele, když se v mé dávné říše dívám.
Hradby, moje slzy dolu mi padají,
ony mutnú sestru Moravu dělají.
Proto ona teče kalná do Dunaje,
já padám, mně rovně zapadají kraje."
Děvín, milý Děvín, časy tvé zapadly,
na nás, volných otců syny, zlé připadly.

(Besídka čtenárská I, 1862, s. 287)


Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,
povězže nám, kedy tvoje hradby stály?
„Moje hradby stály v časech Rastislava,
on byl mojím pánem, on Slovanstvu hlava."

Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,
kdyže tu otcové naši sněmy mali?
„Vaši otcové tu sněmy držívali,
když si Slavimíra za ochránce vzali!"

Děvín, milý Děvín, hrade osamělý,
kedy na tvých hradbách koruhve se chvěly?
„Koruhve se chvěly v časech Svatopluka,
svalila je Němců i Maďarů ruka!
A od toho času aj já ošedívám
od žele, když se v mé dávné říše dívám.

S hradby moje slzy dolu mi padají,
ony mutnou sestru Moravu dělají.
Proto ona teče kalná do Dunaje.
Já padám, mně rovně zapadají kraje."

Děvín, milý Děvín, časy tvé zapadly,
na nás, volných otců syny, zlé připadly.
„Nechtě smutku toho, tam lysá zůstala
Kobyla, co tolko nade mnou plakala.
Když slunéčko za tu horu se ukrývá, .
veždy smutným okem na mne se podívá.
Prvé mi svítilo a včil mne obchází tak, hle, naše štěstí se časy zachází."

(Nový i starý Vlastenský kalendář IX, 1838, s. 34-5)

Podľa Hurbanovej biografie Ľ. Štúra sa táto Štúrom zložená báseň spievala
24. apríla 1836 na Devíne na nápev piesne Nitra, milá Nitra.

Nitra mila, Nitra
Nitra mila, Nitra, ti visoka Nitra,
Gdě su oni časi, u kih si ti cvitla?
Nitra mila, Nitra, ti slovenska mati!
Kad pozriem na te, moram zaplakati.
Ti si bila něgda svih děržavach glava
U kih teče Dunaj, Visla i Morava;
Ti si bila stanje kralja Svatopluka,
Kada tu vladaše njegva močna ruka.
Ti si bila sveto město Metodovo.
Kad tu našim otcem kaza božje slovo.
Sada tvoja slava zakopana leži;
Tak se vrěme měnja, tako svět taj běží.

Báseň je Štúrovým prekladom slovenskej piesne Nitra, milá Nitra
do ilýrčiny a vyšla v časopise Danica ilirska III. č. 22, 1837.


čerpané:http://www.stur.sk/
- redakcia -
24.04.2006

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet