Historické korene 1.mája - vznik, tradícia, odkaz a jeho zneužitie
Každý rok sme svedkami osláv 1.mája, keď si tento sviatok pripomínajú a oslavujú ľudia združení v rôznych politických, alebo na inej báze fungujúcich spolkoch, s tak navzájom odlišnými až často krát protichodnými názormi na celospoločenské dianie, tak aj na samotný sviatok 1.mája. V poslednom čase je badateľný aj trend využiť tento sviatok na propagáciu myšlienok, ktoré so samotnou podstatou tohto sviatku majú chabé až nulové spojenie, kedy sa jedná o akcie typu propagácie mesta alebo EU (napr. Trenčín). Poďme si teda zacestovať v čase a skúsme si priblížiť udalosti, ktoré predchádzali vyhláseniu 1.mája ako sviatku práce.
Hnutie za 8 hodinovú pracovnú dobu
V rozmedzí rokov 1872-1873 sa konali v USA veľké robotnícke masové demonštrácie, ktoré niesli v sebe požiadavku 8 hodinovej pracovnej doby. Táto myšlienka strhávala so sebou čoraz väčšie množstvo robotníkov až demonštrácie napokon donútili štátne orgány takmer všetkých štátov USA, zakomponovať tento návrh do svojich zákonov aspoň na úrovni štátnych podnikov a následne bol 24. mája 1878, tento zákon prijatý aj samotným kongresom USA. Bohužiaľ tento zákon ostal iba na papieri a jeho dodržovanie v praxi bolo prakticky nulové. Preto v roku 1885 v Chicagu vzniká hnutie za 8-hodinovú pracovnú dobu. V roku 1886 na svojom zjazde Odborová federácia USA a Kanady prijíma návrh, aby sa od 1. mája 1886 pracovalo proklamovaných 8 pracovných hodín denne.
Chicagské udalosti
1. mája 1886 v Chicagu zastavilo svoju prácu približne 25 tisíc robotníkov, keď ďalšie dni tento počet začal rapídne stúpať a stávka začala naberať na sile. To sa samozrejme nepáčilo vtedajšiemu estabilišmentu a preto 3. mája napadla polícia streľbou pokojnú demonštráciu asi 200 stávkujúcich pred továrňou Mac cormika, čo bola továreň na výrobu hospodárskych strojov. Na obranu napadnutých robotníkov sa postupne pridali aj ďalší stávkujúci , na čo sa strhla bitka medzi políciou a demonštrantmi. Výsledok zásahu bol 6 mŕtvych na strane demonštrujúcich robotníkov. Na druhý deň, ako reakcia na policajnú akciu bola zvolaná na Senný trh (Haymarket) demonštrácia, ktorú polícia opäť napadla. Počas zásahu polície, niekto hodil do radu policajtov bombu, ktorá mala za následok 7 mŕtvych príslušníkov policajného zboru.
Haymarketský proces
Polícia po celonočnom neúspešnom pátraní nakoniec zatkla a obvinila ľudí, ktorí boli priamo zainteresovaní v organizácii protestov. Jednalo sa o týchto ľudí - Augustin Spies, Michal Schwab (redaktori Arbeiterzeitung), Albert R. Parsons (redaktor Alarmu), Adolf Fischer (sazač), Jiří Engel, Samuel Fielden, Ludvík Lingg a Oskar Neebe. Všetci boli obžalovani z vraždy, no nakoniec bolo ich obvinenie prekvalifikované na "spiknutie na zavraždených policajtov". V procese, ktorý nasledoval boli menovaní odsúdení k trestu smrti okrem Neebeho, ktorý bol odsúdený na 15 ročné vezenie. Jeho prianie však bolo zomrieť spoločne po boku svojich súdruhov. Vynesenie rozsudku vyvolalo medzi robotníkmi samozrejme búrlivé reakcie a tí žiadali pre odsúdených milosť ako pre nespravodlivo odsúdených. Výsledkom ich snahy bolo zmiernenie trestu pre Michaela Schwaba a Samuela Fieldena na doživotné vezenie, ktorí boli však prepustení v roku 1893. 11. novembra 1987 boli, podľa mnohých, na základe zmanipulovaného procesu, popravení A. Spiese, A. Parsonse, A. Fischer a J. Engel. L. Lingg spáchal samovraždu vo svojej cele deň pred popravou. Na ich pohrebe sa nakoniec zúčastnilo okolo 150 tisíc ľudí.
Vyhlásenie 1.mája ako sviatku práce
V roku 1888 sa vo Francúzku konal tretí národný zjazd syndikátov (niečo ako odborový zväz), ktorý sa na svojom zasadnutí uzniesol na požiadavke, aby všetci Francúzky robotníci v jeden deň demonštrovali za svoje požiadavky. Týmto dňom sa nakoniec stal 10. február 1889. Po štrnástych dňoch sa mala konať druhá demonštrácia, kde mali byť zverejnené výsledky robotníckych požiadaviek. Ohlas vo Francúzskych mestách nabral masové rozmery a 24. februára vyšlo do ulíc Francúzskych miest desaťtisíce pracujúcich demonštrovať za svoje požiadavky. Takýto nebývalý úspech mal za následok, že bol podaný návrh na Parížskom medzinárodnom socialistickom zjazde, aby akcia nadobudla rozmery medzinárodného charakteru. Svoju snahu nakoniec Európsky robotníci koordinovali z Americkými, ktorí v roku 1888 odsúhlasili návrh aby každoročne na 1. mája manifestovali robotníci v uliciach USA, ako spomienka na pamiatku nevinne popravených v tzv. Haymaketskom procese.
Medzinárodný prejav z 1.mája 1890, zjazd sa uznáša:
Organizovať na určitý deň veľkú medzinárodnú manifestáciu (prejav), a to tak , že sa popritom predloží vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách určitého dňa, verejnej moci (úradom) požiadavka, aby bol stanovený pracovný deň na osem hodín, a prevedenie ostatných uznesení medzinárodného zjazdu v Paríži.
V uvážení faktu, že taký prehovor bol už uznesený Americkým robotníckym zväzom (Federation of Labour) na jeho zjazde v decembri 1888 v St. Louis 1. máj 1890, prijíma sa tento dátum ako deň medzinárodného prejavu. Robotníci rôznych zemí nech prevedú prehovor tak ako im umožňujú pomery ich krajiny.
Rok po parížskom zjazde sa konal v Bruselu zjazd II. internacionály, ktorý vyzval k spojeniu medzinárodných májových manifestácií s bojom za zabezpečenie mieru. V uznesení sa hovorilo: "Zo zreteľom k stále hrozivejšej situácii v Európe a k šovinistickým štvaniciam vládnúcich tried, vyzýva zjazd robotníkov všetkých zemí, aby pôsobili pevne a energicky proti všetkým vojnovým chúťkam."
...a dnes
Dnes sme svedkami toho keď tento sviatok, hojne využívajú rôzne politické strany a spolky na svoju propagáciu resp. predvolebnú kampaň. Kde tu možme stretnúť ľudí, pre ktorých bol minulí pseudokomunistický (napr. aj George Orwel vo svojom románe „1984“v súvislosti z režimom panujúcim v bývalom ZSSR ,použil pojem štátny kapitalizmus ) režim tým najideálnejším spoločenským zriadením. Nezriedka možme zazrieť v uliciach pochodovať v tento deň neonacistov, ako tomu bolo tento rok napr. v Prahe. Neviem ako by sa asi všetci popravený tvárili, pri pohľade na dnešné oslavy 1.mája,pri spomienke na deň, keď si majú všetci pracujúci pripomínať boj za dôstojné podmienky na ich pracoviskách, deň keď sa ľudia vzopreli arogantnosti štátnej moci, deň keď sa neprivilegovaný vzopreli svojim vykorisťovateľom. Dnes, v dobe expandujúceho vplyvu nadnárodných korporácií, ktoré nám vytvárajú vo svojich podnikoch pracovné podmienky často pripomínajúce podmienky v pracovných táboroch, by sme sa mali oslobodiť od predsudkov spojených s týmto sviatkom a mali by sme znovu nadviazať na skutočnú podstatu a odkaz udalostí predchádzajúcim vyhláseniu sviatku práce.
V rozmedzí rokov 1872-1873 sa konali v USA veľké robotnícke masové demonštrácie, ktoré niesli v sebe požiadavku 8 hodinovej pracovnej doby. Táto myšlienka strhávala so sebou čoraz väčšie množstvo robotníkov až demonštrácie napokon donútili štátne orgány takmer všetkých štátov USA, zakomponovať tento návrh do svojich zákonov aspoň na úrovni štátnych podnikov a následne bol 24. mája 1878, tento zákon prijatý aj samotným kongresom USA. Bohužiaľ tento zákon ostal iba na papieri a jeho dodržovanie v praxi bolo prakticky nulové. Preto v roku 1885 v Chicagu vzniká hnutie za 8-hodinovú pracovnú dobu. V roku 1886 na svojom zjazde Odborová federácia USA a Kanady prijíma návrh, aby sa od 1. mája 1886 pracovalo proklamovaných 8 pracovných hodín denne.
Chicagské udalosti
1. mája 1886 v Chicagu zastavilo svoju prácu približne 25 tisíc robotníkov, keď ďalšie dni tento počet začal rapídne stúpať a stávka začala naberať na sile. To sa samozrejme nepáčilo vtedajšiemu estabilišmentu a preto 3. mája napadla polícia streľbou pokojnú demonštráciu asi 200 stávkujúcich pred továrňou Mac cormika, čo bola továreň na výrobu hospodárskych strojov. Na obranu napadnutých robotníkov sa postupne pridali aj ďalší stávkujúci , na čo sa strhla bitka medzi políciou a demonštrantmi. Výsledok zásahu bol 6 mŕtvych na strane demonštrujúcich robotníkov. Na druhý deň, ako reakcia na policajnú akciu bola zvolaná na Senný trh (Haymarket) demonštrácia, ktorú polícia opäť napadla. Počas zásahu polície, niekto hodil do radu policajtov bombu, ktorá mala za následok 7 mŕtvych príslušníkov policajného zboru.
Haymarketský proces
Polícia po celonočnom neúspešnom pátraní nakoniec zatkla a obvinila ľudí, ktorí boli priamo zainteresovaní v organizácii protestov. Jednalo sa o týchto ľudí - Augustin Spies, Michal Schwab (redaktori Arbeiterzeitung), Albert R. Parsons (redaktor Alarmu), Adolf Fischer (sazač), Jiří Engel, Samuel Fielden, Ludvík Lingg a Oskar Neebe. Všetci boli obžalovani z vraždy, no nakoniec bolo ich obvinenie prekvalifikované na "spiknutie na zavraždených policajtov". V procese, ktorý nasledoval boli menovaní odsúdení k trestu smrti okrem Neebeho, ktorý bol odsúdený na 15 ročné vezenie. Jeho prianie však bolo zomrieť spoločne po boku svojich súdruhov. Vynesenie rozsudku vyvolalo medzi robotníkmi samozrejme búrlivé reakcie a tí žiadali pre odsúdených milosť ako pre nespravodlivo odsúdených. Výsledkom ich snahy bolo zmiernenie trestu pre Michaela Schwaba a Samuela Fieldena na doživotné vezenie, ktorí boli však prepustení v roku 1893. 11. novembra 1987 boli, podľa mnohých, na základe zmanipulovaného procesu, popravení A. Spiese, A. Parsonse, A. Fischer a J. Engel. L. Lingg spáchal samovraždu vo svojej cele deň pred popravou. Na ich pohrebe sa nakoniec zúčastnilo okolo 150 tisíc ľudí.
Vyhlásenie 1.mája ako sviatku práce
V roku 1888 sa vo Francúzku konal tretí národný zjazd syndikátov (niečo ako odborový zväz), ktorý sa na svojom zasadnutí uzniesol na požiadavke, aby všetci Francúzky robotníci v jeden deň demonštrovali za svoje požiadavky. Týmto dňom sa nakoniec stal 10. február 1889. Po štrnástych dňoch sa mala konať druhá demonštrácia, kde mali byť zverejnené výsledky robotníckych požiadaviek. Ohlas vo Francúzskych mestách nabral masové rozmery a 24. februára vyšlo do ulíc Francúzskych miest desaťtisíce pracujúcich demonštrovať za svoje požiadavky. Takýto nebývalý úspech mal za následok, že bol podaný návrh na Parížskom medzinárodnom socialistickom zjazde, aby akcia nadobudla rozmery medzinárodného charakteru. Svoju snahu nakoniec Európsky robotníci koordinovali z Americkými, ktorí v roku 1888 odsúhlasili návrh aby každoročne na 1. mája manifestovali robotníci v uliciach USA, ako spomienka na pamiatku nevinne popravených v tzv. Haymaketskom procese.
Medzinárodný prejav z 1.mája 1890, zjazd sa uznáša:
Organizovať na určitý deň veľkú medzinárodnú manifestáciu (prejav), a to tak , že sa popritom predloží vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách určitého dňa, verejnej moci (úradom) požiadavka, aby bol stanovený pracovný deň na osem hodín, a prevedenie ostatných uznesení medzinárodného zjazdu v Paríži.
V uvážení faktu, že taký prehovor bol už uznesený Americkým robotníckym zväzom (Federation of Labour) na jeho zjazde v decembri 1888 v St. Louis 1. máj 1890, prijíma sa tento dátum ako deň medzinárodného prejavu. Robotníci rôznych zemí nech prevedú prehovor tak ako im umožňujú pomery ich krajiny.
Rok po parížskom zjazde sa konal v Bruselu zjazd II. internacionály, ktorý vyzval k spojeniu medzinárodných májových manifestácií s bojom za zabezpečenie mieru. V uznesení sa hovorilo: "Zo zreteľom k stále hrozivejšej situácii v Európe a k šovinistickým štvaniciam vládnúcich tried, vyzýva zjazd robotníkov všetkých zemí, aby pôsobili pevne a energicky proti všetkým vojnovým chúťkam."
...a dnes
Dnes sme svedkami toho keď tento sviatok, hojne využívajú rôzne politické strany a spolky na svoju propagáciu resp. predvolebnú kampaň. Kde tu možme stretnúť ľudí, pre ktorých bol minulí pseudokomunistický (napr. aj George Orwel vo svojom románe „1984“v súvislosti z režimom panujúcim v bývalom ZSSR ,použil pojem štátny kapitalizmus ) režim tým najideálnejším spoločenským zriadením. Nezriedka možme zazrieť v uliciach pochodovať v tento deň neonacistov, ako tomu bolo tento rok napr. v Prahe. Neviem ako by sa asi všetci popravený tvárili, pri pohľade na dnešné oslavy 1.mája,pri spomienke na deň, keď si majú všetci pracujúci pripomínať boj za dôstojné podmienky na ich pracoviskách, deň keď sa ľudia vzopreli arogantnosti štátnej moci, deň keď sa neprivilegovaný vzopreli svojim vykorisťovateľom. Dnes, v dobe expandujúceho vplyvu nadnárodných korporácií, ktoré nám vytvárajú vo svojich podnikoch pracovné podmienky často pripomínajúce podmienky v pracovných táboroch, by sme sa mali oslobodiť od predsudkov spojených s týmto sviatkom a mali by sme znovu nadviazať na skutočnú podstatu a odkaz udalostí predchádzajúcim vyhláseniu sviatku práce.
01.05.2006